1. 4. 2020
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ako môže koronavírus poznačiť plynárenstvo? Očakávate, že sa zmení úloha zemného plynu?
Súčasná situácia ovplyvňuje plynárenstvo výrazným spôsobom. Opatrenia proti šíreniu koronavírusu spôsobujú pokles priemyselnej výroby, a teda dopytu po plyne. Jeho ceny sa nielen v Európe prepadajú na historické minimá. Trhy dnes očakávajú oživenie až vo štvrtom kvartáli roku 2020. Tu je však nutné dodať, že nielen koronavírus pôsobí proti rastu cien plynu. Ďalšími faktormi sú prepad cien ropy, veľmi mierna zima a naďalej nadpriemerne plné zásobníky (slovenské zásobníky sú aktuálne plné na 77 %, európske sú naplnené viac než z polovice). Toto všetko na konci vykurovacej sezóny zaručuje nízke ceny zemného plynu minimálne po dobu ďalších dvoch kvartálov.
Navyše ani samotné nízke ceny plynu nedokážu zabezpečiť silnejšiu pozíciu zemného plynu v európskej elektroenergetike. Clean Spark Spread (marža z predaja elektriny po odpočítaní nákladov na plyn a povolenky CO2 - pozn. red.) nemeckých alebo talianskych plynových elektrární v posledných mesiacoch vytrvalo klesá. Avšak nič zo spomenutého neznamená štrukturálnu zmenu, ktorá by umožnila alebo donútila plynárenstvo vydať sa iným smerom.
Stručne povedané, úloha plynárenstva v súčasnej krízovej situácii nie je významná. A ani po jej odznení neočakávam, že by z nej plynárenský sektor dokázal významnejšie ťažiť vo svoj prospech.
Dotlačia klesajúce burzové ceny výrobcov k tomu, aby začali obmedzovať produkciu?
K obmedzovaniu produkcie už dochádza. Kvôli súčasným cenám plynu a ropy je produkcia pre mnohých ťažiarov nerentabilná. Takto nízke ceny môžu menšie ťažobné spoločnosti napríklad v USA zvládať niekoľko mesiacov, okrem iného vďaka zaisteniu proti poklesu cien ropy (hedging). Dlhodobo je však aj pre nich situácia kritická. Zároveň sa objavujú prvé informácie o prerušení ťažby alebo posunutí harmonogramu ťažby na rôznych lokalitách z dôvodu nákazy pracovníkov koronavírusom.
Ťažiari v USA už žiadajú o reguláciu ťažby, ktorá by mohla ceny opäť posunúť aspoň na 30 dolárov za barel. To by malo mať pozitívny vplyv aj na ceny zemného plynu. Zemný plyn sa tu často ťaží ako vedľajší produkt ťažby bridlicovej ropy, takže isté obmedzenie produkcie ropy by mohlo dostať ceny opäť nad hranicu 2 dolárov za mmBtu (teraz sa pohybuje na úrovni okolo 1,7 dolára).
Ako môže kríza ovplyvniť realizáciu plynárenských projektov v oblasti infraštruktúry?
Dnes už opäť vidíme problémy, ktorým čelia investori do LNG projektov v zámorí. Investori nateraz ustupujú od svojich zámerov pre nové produkčné kapacity, pri ktorých sa očakávalo prijatie investičného rozhodnutia (FID) v tomto roku. Projektom tzv. druhej vlny amerického LNG (Sempra Energy Costa Azul a Port Arthur, Venture Global Plaquemines, Tellurian Driftwood LNG, Annova LNG v Brownsville nebo NextDecade Rio Grande) sa bude len veľmi ťažko hľadať financovanie v situácii, kedy nielen čínski odberatelia, ale už aj európski (Španielsko, Taliansko) odmietajú odoberať zazmluvnené dodávky LNG na základe klauzuly vyššej moci (force majeure).
Druhou oblasťou, ktorej sa môže veľmi výrazne dotknúť ekonomická recesia vyvolaná súčasnou situáciou, môže byť rozvoj tzv. zelených alebo obnoviteľných plynov. Technológie na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, výroba syntetického metánu alebo biometánu sú v ranej fáze vývoja a potrebujú značnú investičnú podporu z verejného sektora, aby mohli byť koncom prvej polovice tohto storočia komerčne zapojené a postupne nahrádzali fosílny zemný plyn. Podobne ako americké LNG projekty druhej vlny, tak aj európske power-to-gas projekty môže čakať o dosť komplikovanejšia cesta k verejnému financovaniu.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Európska investičná banka (EIB) od roku 2022 ukončí financovanie projektov v oblasti fosílnych palív vrátane plynu. Vidíte priestor na to, že EIB toto rozhodnutie prehodnotí?
Zatiaľ si nedokážem predstaviť, že by inštitúcia typu EIB verejne korigovala svoj postoj k fosílnym palivám čisto z ekonomických dôvodov. Na strane druhej, EIB nie je jediná finančná inštitúcia, ktorá umožňuje realizáciu plynárenských projektov. Domnievam sa, že pri postupnom odstavovaní uhoľných zdrojov v európskej elektroenergetike a intenzívnom rozvoji obnoviteľných zdrojov vzrastie dopyt aj po rýchle štartujúcich a flexibilných plynových zdrojoch. Nehovoriac o teplárenstve, kde môže plynová kogenerácia nájsť skvelé uplatnenie.
Veľkou témou je Zelený dohovor EÚ (tzv. Green Deal). Spomalí kríza plnenie ambiciózneho európskeho klimatického plánu?
Prvé náznaky sa už objavili. Český predseda vlády Andrej Babiš už verejne navrhoval upustenie od týchto záväzkov. Podobne sa vyjadril zástupca poľského ministerstva štátnych aktív s výzvou na zrušenie európskeho systému pre obchodovanie s emisiami (EU ETS). Môžeme očakávať, že podobné návrhy budú zaznievať stále častejšie, predovšetkým v situácii, kedy sa s následkami krízy budú jednotlivé členské krajiny zložito vyrovnávať.
Pravdepodobne to vyvolá ďalší rozkol medzi krajinami, ktoré dlhodobo presadzujú tradične poňatú skôr centralizovanú energetiku, kam patrí veľká časť krajín nášho regiónu, a tými, kde sa obnoviteľné zdroje tešia oveľa väčšej verejnej podpore.
Teoreticky by plynárenstvo z tejto situácie mohlo vyjsť posilnené, pretože dokáže nájsť uplatnenie v oboch smeroch energetiky a stať sa istým kompromisom, prechodom na križovatke medzi tradičnou a decentralizovanou energetikou.
Michal Kocůrek pôsobí v EGÚ Brno od roku 2016. Zameriava sa na sektor európskeho a českého plynárenstva. Venuje sa výhľadom zásobovania plynom z pohľadu ponuky strojov, plynárenskej infraštruktúry, fungovania trhu s plynom a dopytu po plyne. Vystúpil aj na minuloročnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2019, ktorú organizuje spoločnosť sféra, a.s.
