Michal Hudec: Regulácia obchodných podmienok pri dodávke energií je zásahom do práva na podnikanie

24. 8. 2021

Nedávno uplynulo už 5 rokov, odkedy pôsobíte v ZDE. Na úvod by som sa spýtal tak všeobecne: podarilo sa vám naplniť ambície, s ktorými ste v tom čase nastupovali do funkcie predsedu združenia?

Spolupráca vznikla z iniciatívy vtedajšej výkonnej rady ZDE, ktorej členovia mi ponúkli pracovnú pozíciu. Hľadali niekoho, kto by sa organizácii dokázal venovať profesne na plný úväzok a súčasne by nebol zaťažený tým, že by pôsobil u niektorého konkrétneho dodávateľa. Túto ponuku som prijal s tým, že hlavnou ambíciou bolo činnosť združenia sprofesionálniť. I keď si myslím, že sa mi to podarilo, túto otázku by ste však mali klásť viac jednotlivým členom združenia než mne. Ich spokojnosť alebo nespokojnosť s mojimi výsledkami má väčšiu výpovednú hodnotu než moje sebahodnotenie.

Aktivity ZDE začali byť po vašom príchode mediálne viditeľnejšie. Ako sa tvorila agenda združenia?

Je fér povedať, že na pôde združenia sa iniciovalo a vytvorilo veľa dobrých vecí počas celého obdobia, teda od jeho vzniku v roku 2010. Napríklad pred tým, než som v organizácii začal pôsobiť, sa združenie zameriavalo na témy, ktoré sa bezprostredne týkali otvárania trhu s dodávkou elektriny a plynu. Táto etapa bola o nastavovaní pravidiel, ktoré fungujú na pozadí. Preto je prirodzené, že výsledky práce neboli až tak mediálne viditeľné. Zákazníka nezaujíma, ako prebieha trebárs zúčtovanie odchýlok alebo na akej technickej špecifikácii sa realizuje dátová výmena medzi dodávateľmi a prevádzkovateľmi distribučných sústav.

Po mojom príchode sa začala viac komunikovať téma regulácie. Aj v ostatnom období máme pomerne živú diskusiu s regulátorom či ministerstvom o deregulácii dodávky, nastavení nového regulačného obdobia. Rovnako sa aktívne zapájame pripomienkami do procesu prípravy transpozície štvrtého energetického balíka.

V neposlednom rade treba dodať, že vyššie miera verejnej komunikácie priamo súvisí aj s vôľou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či Ministerstva hospodárstva SR viac komunikovať so samotnými účastníkmi trhu. V porovnaní s minulosťou sa obe inštitúcie významnejšie otvorili dialógu – túto zmenu vidieť najmä od času, kedy sa štátnym tajomníkom MH SR stal Karol Galek a odkedy sa predsedom ÚRSO stal Andrej Juris.

Väčšia mediálna viditeľnosť združenia nie je iba moja zásluha, vplyv tam majú nepochybne aj externé priaznivé okolnosti.

Vaša členská základňa nie je homogénna. Členmi ZDE sú trebárs plne štátny SPP, ale aj progresívny súkromný dodávateľ Magna Energia. Medzi pridruženými členmi máte dve dominantné regionálne energetiky (SSE, VSE) a súčasne celý rad ich menších konkurentov. Ako náročné je nájsť v takejto skupine kompromis?

Bez ohľadu na to, že si jednotliví dodávatelia na trhu konkurujú, všetci sa musia riadiť rovnakými pravidlami. Záujem združenia je tieto spoločné pravidlá vylepšovať, čo je akýmsi prirodzeným záujmom všetkých členov, bez ohľadu na ich veľkosť či vlastnícku štruktúru.  

ZDE sa začiatkom roku 2017 dostalo do širšieho povedomia vďaka „ističovej“ afére, ktorú vyvolala nová vyhláška ÚRSO, ktorá sa u väčšiny odberateľov prejavila v skokovom náraste nákladov za distribúciu elektriny. Nasledovalo trhanie faktúr, neskôr retroaktívna zmena legislatívy. Ako spätne vnímate éru, keď vás expremiér Robert Fico označil za „samozvaný zväz“?

Zo strany vtedajšieho predsedu vlády šlo o veľmi nešťastnú a najmä odborne nezvládnutú komunikáciu. Dodávateľ je v celom reťazci ten, kto v prospech ďalších účastníkov trhu inkasuje platby za služby spojené s dodávkou. My sme boli terčom kritiky premiéra, problém bol ale s tarifami distribučných spoločností. Našu organizáciu to však na konci dňa posunulo do role váženejšieho partnera v diskusii s ministerstvom hospodárstva pod vedením vtedajšieho ministra Petra Žigu. Vtedajší predseda regulačného úradu má na to asi iný názor, ale v našom prípade zafungovalo, že aj negatívna reklama je reklama.

Áno, Jozefa Holjenčíka potom nahradil vo funkcii šéfa ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Bola to zmena k lepšiemu? 

Bývalý predseda ÚRSO Jozef Holjenčík skončil, lebo nedokázal svoje rozhodnutie vhodne a včasne komunikovať. Presúvanie výnosov do fixnej zložky ceny distribúcie elektriny v princípe nebolo zlé rozhodnutie, do budúcnosti sa mu aj tak nevyhneme. Kameňom úrazu však bola podcenená, resp. úplne odignorovaná komunikácia.

Ľubomíra Jahnátka ako predsedu regulačného úradu stvorilo de facto ono trhanie faktúr v priamom prenose. A tu sa dá povedať asi len toľko, že aký impulz – taký predseda...

Voči štýlu práce Jozefa Holjenčíka sme ako združenie mali viac razy výhrady a komunikovali sme ich aj otvorene. Ľubomír Jahnátek však neurobil počas svojho pôsobenia v úrade de facto nič, úrad začal pod jeho vedením stagnovať a z hľadiska odbornej diskusie sa ako keby úplne uzavrel pred svetom.

Po ističovej afére napríklad vtedajší minister Peter Žiga a jeho štátny tajomník Vojtech Ferencz pochopili dôležitosť a nezastupiteľnosť komunikácie. Ľubomír Jahnátek bol však iný príbeh.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Pri akej príležitosti ste ako ZDE pocítili zlepšenie dialógu s rezortom hospodárstva?

Napríklad novela zákona o OZE a VÚ KVET (309/2009), ktorou sa prekopalo nastavenie princípov podpory výroby zelenej elektriny na Slovensku. Na základe legislatívnych úprav prestali byť povinnými výkupcami regionálne distribučné sústavy, doplatok a príplatok sa naviazali na vývoj spotovej ceny elektriny, dodávatelia dostali šancu v aukcii sa uchádzať o vykonávanie činnosti výkupu a tak podobne. Novela priniesla celkovo veľa zmien.

Ministerstvo hospodárstva o daných zmenách intenzívne diskutovalo so zástupcami trhu, vrátane nás. Do zákona boli zapracované viaceré pripomienky, vrátane tých našich. Síce budem špekulovať, ale myslím si, že keby nebolo „trhania faktúr“, komunikácia aj o zmene systému podpory OZE a KVET by nebola taká živá a možnosť zapojiť sa by bola iba formou štandardného medzirezortného pripomienkovania. Pritom vieme, že v MPK je priestor už iba na doladenie návrhu, nie na jeho zásadnú reformuláciu.

Ako sa zmenil dialóg s ministerstvom a regulátorom po posledných parlamentných voľbách?

V súčasnosti je úroveň komunikácie zo strany MH SR a ÚRSO absolútne bezprecedentná. Myslím, že to nie je iba náš názor, ale asi budú súhlasiť aj kolegovia z iných združení či firiem, ktoré vykonávajú iné činnosti než dodávka energií.

Objavujú sa však už i kritické hlasy, že dnes existuje viac diskusií než reálnych výstupov. Netreba ale zabúdať, že za predošlých vyše 10 rokov regulátor ani ministerstvo s trhom príliš nediskutovali a preto niektoré predpisy dodnes vyzerajú, ako vyzerajú. Ak chceme do budúcna deformácie odstraňovať, treba sa posadiť za jeden stôl a vecne sa o nich porozprávať. Ak diskusia tento účel plní, nech je kľudne dlhšia a detailnejšia.

Ak sa pozrieme na témy z aktuálnych diskusií, za problém označujete napríklad zamýšľaný spôsob deregulácie. Ako je podľa vás vhodné pristúpiť k deregulácii?

Naša predstava, ktorú sme ponúkli aj MH SR, vychádza z tzv. nemeckého modelu. Ten v praxi znamená deregulované prostredie, v ktorom ale existuje akýsi „záchranný“ regulovaný produkt. Súčasne je ale tento regulovaný produkt najdrahším. Znie to na prvý pohľad možno hrozivo, má to však svoju logiku. Nemecký model predpokladá, že domácnosť bude aktívne hľadať najvyhovujúcejší produkt v neregulovanom prostredí, v ktorom si dodávatelia konkurujú. Predstavme si to analogicky s trhom s mobilnými operátormi – aj na Slovensku existuje široká ponuka balíkov a každý, kto si aktívne vyberá pre seba najlepší produkt, spravidla dostane nízku cenu a bohatý balík služieb. Tak i na trhu s dodávkou elektriny i plynu – malo by platiť, že kto sa bude aktívne zaujímať o svoj účet za energie, bude mať nižšiu cenu vygenerovanú trhom.

Spomínaný regulovaný produkt, ktorý je najdrahším, je určený pre dve skupiny odberateľov. Prvá z nich sú tzv. neaktívni odberatelia, ktorým tečie elektrina do zásuviek a oni sú spokojní, bez záujmu akokoľvek riešiť obchodné parametre dodávky, vrátane ceny. Do druhej skupiny by patrili problematickí odberatelia so zlou platobnou disciplínou z minulosti, resp. spotrebitelia so všeobecne nízkym kreditným skóre. Na ich strane existuje nejaká prekážka, pre ktorú si nedokážu nájsť produkt na trhovej báze. Zhodneme sa však na tom, že dodávku elektriny by mal mať zabezpečený každý odberateľ v domácnosti, aj ten problematický. Ak si teda nedokáže elektrinu zazmluvniť komerčne, má existovať regulovaný produkt, ktorý však v cene zohľadní aj riziko, ktoré pre dodávateľa predstavuje napríklad zákazník so zlou platobnou disciplínou.

Kto by sa v praxi stal poskytovateľom štandardného regulovaného produktu, ktorý popisujete?

S ministerstvom sme o tom mali pomerne živú diskusiu. Uvidíme, v akej podobe sa objaví návrh legislatívy v pripomienkovom konaní, ale zástupcovia štátu vnímajú regulovaný produkt skôr ako povinnosť dodávateľov s portfóliom väčším než 200 tis. odberateľov. Názor združenia je, že nemá ísť o povinnosť – vychádzame z toho, že ak bude regulovaný produkt ukotvený na ekonomických parametroch, bude ho poskytovať zrejme každý z dodávateľov „automaticky“, lebo i toto bude v takom prípade relevantná obchodná príležitosť.

Od volieb uplynul už takmer rok a pol. Kedy by sa deregulácia podľa vás mohla stať realitou?

Nechcem špekulovať, odpoveď na túto otázku dá budúca nová legislatíva. Doplním však, že aktuálne máme jedinečnú šancu deregulovať trh reálne, nie iba formálne. Štát by sa nemal báť uchopiť ju komplexne, deregulácia je aj v prospech samotných odberateľov energií v domácnostiach. Pripomeňme si vplyv deregulácie na banky, telekomunikačný sektor, doručovacie služby a tak podobne.

Šéf alternatívneho dodávateľa Magna Energia Martin Ondko na vlaňajšej online diskusii ENERGOFÓRUM^® povedal, že pre dodávateľov je oveľa väčším problémom vecná regulácia. Má pravdu?

Cenová regulácia je kostrbatá, ale dá sa s ňou žiť. Regulácia všeobecných obchodných podmienok (VOP) je už ale neprimeraným zásahom do práva na podnikanie. Pri súčasnom nastavení hospodársku súťaž v segmente domácností nerozvinieme. Dodávatelia sa nemajú reálne čím od seba navzájom odlíšiť. Čiže áno, dá sa iba súhlasiť.

Figurujú regulované obchodné podmienky aj v debate o štandardnom regulovanom produkte?

Diskusia sa zatiaľ uberá tým smerom, že dodávka za regulovanú cenu by mala podliehať regulovaným obchodným podmienkam, prípadne zadefinovaným princípom a obchodným praktikám, ktorým by sa musel dodávateľ prispôsobiť. My by sme regulovaný produkt najradšej videli bez povinnosti nechávať si schvaľovať obchodné podmienky. Počkajme si ale na finálne znenie návrhu zákona.

V uplynulých rokoch odišlo z trhu viacero dodávateľov, niektorí z nich predali odberateľské portfólio väčším hráčom. Bude tento „exodus“ pokračovať alebo sa situácia stabilizovala?

V minulosti tieto odchody z trhu súviseli primárne so snahami podnikať v regulovaných segmentoch odberateľov, sekundárne ich spôsobil neodhadnutý risk-manažment, najmä pokiaľ ide o veľkoobchodné aktivity. Budúca nová legislatíva prináša nádej, že sa hospodárska súťaž môže naštartovať i tam, kde dnes stagnuje. Ak sa to podarí, nepredpokladám, že by ďalší dodávatelia mali z trhu odchádzať, skôr naopak.

Úplne iný než legislatívny faktor či neúmerné riskovanie je však aktuálna pandémia ochorenia COVID-19. V prvých dvoch vlnách štát aplikoval opatrenia na ochranu zdravia, ktoré ale na druhej strane znamenali zásadné utlmenie hospodárskeho života – mám na mysli najmä maloobchodný segment. Aktuálne máme predo dvermi tretiu vlnu, infekčnejšie mutácie a neochotu významnej časti populácie nechať sa zaočkovať. Uvidíme, aké opatrenia prídu, ako dlho budú trvať a najmä či to prežijú najmä malé firmy, či sa nezvýši nezamestnanosť, či toto všetko nevyvolá sekundárne hospodársku stagnáciu alebo rovno prepad ekonomiky. Ak by sa takéto pesimistické očakávania naplnili, nielenže poklesne spotreba energií, ale zásadne sa zhorší platobná disciplína odberateľov. Nesúlad splatností od odberateľov k dodávateľom, ktorí sú viazaní splatnosťami voči ďalším účastníkom trhu, môže do celého energetického reťazca vniesť krízu likvidity. A vtedy dodávatelia, ale možno nielen dodávatelia, môžu začať z trhu odchádzať.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Ako vo všeobecnosti pandémia doteraz ovplyvnila platobnú disciplínu odberateľov?

Počas prvej, ale najmä počas druhej vlny pandémie sme od svojich zákazníkov vnímali, že opatrenia hlavného hygienika im nepriaznivo ovplyvnili podnikanie. Šlo najmä o tie firmy, ktoré podnikajú v priamo dotknutých odvetviach, medzi nimi najmä gastro či cestovný ruch, v závere druhej vlny i nepotravinársky maloobchod.

Samozrejme, že žiaden dodávateľ elektriny či plynu nemá záujem prísť o svojho odberateľa. Dodávatelia sa teda snažili vychádzať klientom v ústrety, a to najmä individuálnymi dohodami o splátkových kalendároch, znížením zálohových platieb (v niektorých prípadoch dokonca až na nulu v komoditnej časti koncovej ceny), predĺžením či odložením splatností a tak podobne. Malo to však jednu podmienku – zhovievavejší prístup sa aplikoval len voči odberateľom, ktorí v minulosti, teda v akýchsi „dobrých časoch“, nevykazovali známky špekulatívneho správania alebo problémovú platobnú disciplínu.

Tu by som chcel vyzdvihnúť a oceniť prístup Ministerstva hospodárstva SR, ktoré sa rozhodlo nezasahovať do individuálnych obchodných vzťahov. To dodávateľom umožnilo na jednej strane pomôcť v neľahkej situácii tým odberateľom, ktorí zhovievavejšie podmienky reálne potrebovali, na druhej strane tu stále existovala efektívna sankcia formou prerušenia distribúcie elektriny alebo plynu ako ochrana pred špekulatívnym správaním sa tých odberateľov, ktorí aj mimo pandémie notoricky vykazovali zlú platobnú disciplínu.

A taktiež treba vyzdvihnúť i miernejší prístup zo strany prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav voči dodávateľom, ktorí mali významnejšiu časť portfólia v meškaní s úhradami. Celkovo si myslím, že účastníci trhu dokázali spoločne nájsť model, ako nevnášať krízu likvidity do energetického reťazca. Ak si môžem dovoliť špekulovať, tak tento model považujem za oveľa efektívnejší, než čo by bolo bývalo nastalo, ak by sa do štandardných komerčných vzťahov začal aktívne vkladať štát.

Dlhodobo kritizujete finančné toky na trhu s energiami, najmä prenášanie kreditných rizík medzi účastníkmi trhu energiami, kde podľa ZDE dlhodobo ťahajú za kratší koniec dodávatelia. Bežný odberateľ však len ťažko môže vidieť do spleti transakcií medzi účastníkmi trhu. Prečo podľa vás nie je oprávnený argument, že dodávateľ by mal z princípu znášať všetky riziká?

Podľa akého princípu by mal? Odberateľ elektriny je nielen klientom dodávateľa, ale aj zákazníkom distribučnej spoločnosti, zúčtovateľa podpory za OZE a KVET či prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Odberateľ nech si nesie svoje riziko a ďalší účastníci trhu zasa to svoje. Že sa prenášanie rizika takmer výlučne na dodávateľa reálne deje a že ide o neprimeranosť súťažných podmienok na trhu v zmysle legislatívy o ochrane hospodárskej súťaže, toto netvrdíme už len my, ale v tomto nám dal za pravdu pred istým časom aj Protimonopolný úrad SR. Nedá sa povedať, že by prirodzene monopolné spoločnosti na trhu zneužívali svoje dominantné postavenie. Ale dá sa povedať, že legislatívne pravidlá nie sú nastavené voči všetkým účastníkom trhu férovo. A tu je priestor na zlepšenie.