8. 1. 2020
Brusel predstavil ambiciózne klimatické ciele. Príležitosť prispieť k ich naplneniu má tiež plynárenstvo, no musí sa okrem iného vysporiadať s problémom metánových emisií.
Zdroj: Freepik
Nová Európska komisia ku koncu minulého roka predstavila náčrt k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Podľa niektorých odborníkov by sa metánové emisie mohli stať pomyselným jazýčkom na váhach pri rozhodovaní o tom, či bude zemný plyn zohrávať signifikantnejšiu úlohu v energetickej transformácii alebo naopak sa stane impulzom k tomu, že prechod na obnoviteľné zdroje energie sa ešte viac akceleruje.
Koncentrácia metánu v atmosfére je 2,5-násobne väčšia ako pred industrializáciou. Podľa štúdie Spoločného výskumného centra JRC z roku 2018, ktorá sa venuje vplyvu metánových emisií na koncentráciu ozónu, približne 60 % súčasných globálnych emisií metánu pochádza z poľnohospodárstva, odpadov alebo ťažby a prepravy fosílnych palív.
V hre je povesť plynárenstva
Pôvod asi štvrtiny globálnych metánových emisií sa pripisuje ropnému a plynárenskému priemyslu. Plynárenstvo sa všeobecne považuje za „most“ k nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak zohľadníme fakt, že spaľovanie zemného plynu za účelom výroby elektriny produkuje o polovicu menej emisií oxidu uhličitého (CO2), jeho prínos je nespochybniteľný. Súčasne však platí, že plyn tvorí z dominantnej časti práve metán. Ten má preukázateľne vyšší potenciál otepľovania ako CO2, ktorý býva spomedzi skleníkových plynov často označovaný za jediný problém. Hoci životný cyklus metánu v porovnaní s CO2 je výrazne kratší, absorbuje výrazne viac energie. Organizácia Environmental Defense Fund zjednodušene hovorí, že kým CO2 určí ako horúca bude planéta, od metánu závisí, ako rýchlo sa to udeje.
Metán sa dostáva do ovzdušia viacerými spôsobmi. Najčastejšie únikmi a odvetrávaním, ku ktorému dochádza z dôvodov bezpečnosti a ďalším je „flaring“ - spaľovanie nadbytočnej suroviny pri ťažbe. Problém si uvedomujú aj sami plynári. „Sme si vedomí toho, že táto otázka môže zhoršovať pozíciu plynárenstva z hľadiska emisií,“ uviedol pre energoklub.sk Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Metánové emisie sú podľa Kvasňovského v jednotlivých častiach životného cyklu rôzne. „Iné sú pri výrobcoch, iné pri distribútoroch, iné pri tranzite,“ vysvetlil. V nadväznosti na to upozornil na analytickú správu asociácií MARCOGAZ a Gas Infrastructure Europe, v ktorej sa konštatuje, že hlavné zdroje metánových emisií sa nachádzajú mimo územia EÚ. „Vo všeobecnosti sa metánové emisie v EÚ pohybujú pod 1 %. Na Slovensku sú zhruba 0,6 %. To nie je nič, čo by sa výrazným spôsobom podieľalo na zhoršovaní skleníkového efektu.“
Zdroj: MARCOGAZ/GIE
Metánové emisie z činností v rámci plynárenského reťazca v EÚ (dáta z roku 2016)
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že 45 % metánových emisií, ktoré sú viazané na plynárenstvo, možno eliminovať. Jednou z možností je zdokonaľovanie technologických postupov. „V tomto smere je EÚ naozaj na čele snaženia, ktoré by malo priniesť zníženie metánových emisií,“ myslí si Kvasňovský. Zamedziť únikom metánu možno aj pomocou využitia nových inovatívnych postupov. „Napríklad využitím dronov, GPS vyhľadávania alebo ďalších podobných technológií. V tomto smere sú európski plynári na čele snaženia, ktoré by mali priniesť pokrok v tomto smere a zníženie metánových emisií.“
Nedostatkom v prípade metánových emisií je ich reportovanie, čo naznačuje, že tento problém môže byť vypuklejší. V súčasnosti existujú obrovské rozdiely v metodológiách a spôsoboch spracovania údajov v krajinách EÚ. Na pôde Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) sa podľa šéfa SPNZ problém intenzívne rieši. „Pracuje sa na tom, aby sa skvalitňovalo zisťovanie informácií o metánových emisiách. Zároveň je tu problém vyhodnocovania - cieľom je vytvoriť jednotná metodiku, pretože každý mimo EÚ to vykazuje rôzne.“
V náčrte Zeleného dohovoru EÚ, ktorý nedávno predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen akcentuje posilnenie pozície obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov, akými sú bioplyn, biometán alebo vodík. „Tam vidíme budúcnosť, ktorým sa plynárenstvo jednoducho bude musieť uberať,“ povedal výkonný riaditeľ SPNZ. Zväz sa nedávno stal členom Európskeho výskumného inštitútu pre energetické a plynárenské inovácie (ERIG). „Týmto krokom chceme posilniť prepojenie Slovenska s výskumom a modernými trendmi v európskej energetike. Členstvom v ERIG sme nastúpili efektívnu cestu ako sa stať súčasťou prioritných vedeckých a inovatívnych projektov v rámci EÚ,“ uzavrel.
