9. 2. 2023
Súčasnú právnu úpravu v oblasti komunitnej energetiky považuje za nedostatočnú. S Mariánom Parkányim, šéfom Klastra energetických komunít Slovenska, sme sa zhovárali o benefitoch zdieľania elektriny, príprave pilotného projektu a prístupe krajín EÚ k rozvoju energetických spoločenstiev. V kontexte nových účastníkov trhu vníma s obavami hrozbu odkladu spustenia Energetického dátového centra.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Na Slovensku existuje viacero združení venujúcich sa OZE a smart energetike. Prečo vznikla potreba založiť Klaster energetických komunít Slovenska ako samostatnú organizáciu?
Keďže sa pohybujem v energetike od začiatku svojho pracovného života, sledujem aj vývoj na európskej úrovni a myšlienku o komunitnej energetike som mal v hlave už dlhšie. Vlani v lete som sa zúčastnil v Prahe na konferencii, kde som sa stretol s iniciatívou Únie komunitnej energetiky, ktorej cieľom je rozvíjať komunitnú energetiku v ČR. Toto ma len utvrdilo v tom, že obdobná iniciatíva by mala vzniknúť čo najskôr aj u nás. Klaster energetických komunít Slovenska (KEKS) oficiálne vznikol v decembri 2022.
V čase, keď sme zostavovali náš tím a dávali dokopy zakladajúcich členov klastra, nadobudla účinnosť novela zákona o energetike (1. októbra 2022 -pozn. red.), ktorá s viac než jeden a pol ročným meškaním transponuje európsku smernicu do národnej legislatívy. Predmetná novela však podľa nášho názoru obsahuje viacero otáznikov v súvislosti s energetickými spoločenstvami a komunitami.
Musíme si priznať, že oproti iným štátom EÚ sme výrazne pozadu. Bez tlaku odbornej verejnosti na orgány štátnej správy pri príprave legislatívy a bez spolupráce občanov, samospráv, podnikateľskej sféry a iných organizácii z oblasti energetiky nie je možné vybudovať efektívny systém podporujúci vznik a fungovanie energetických komunít. A práve tu vidím kľúčový prínos KEKS, aby sme čo najrýchlejšie naskočili na rozbehnutú európsku loď komunitnej energetiky.
Kto v súčasnosti tvorí vašu členskú základňu a aké subjekty sa snažíte osloviť?
Nakoľko oficiálne existujeme len necelé dva mesiace, dovolím si tvrdiť, že sa nám podarilo vyskladať široké spektrum zakladajúcich členov pôsobiacich v oblasti energetického manažmentu, energetického auditu, fondových výziev a iných smart riešení. V súčasnosti oslovujeme mestá a obce, firmy podnikajúce v energetike a stavebníctve a iné záujmove združenia. Naším cieľom je v budúcnosti združovať ešte stále „neexistujúce“ energetické spoločenstvá a komunity na Slovensku.
Spomenuli ste „veľkú novelu energetického zákona“. V čom ju považujete za nedostatočnú?
Z textu príslušných ustanovení zákona podľa nášho názoru nie je úplne zrozumiteľné, aký budú mať jednotliví členovia reálny úžitok. Jednou z najväčších výhod komunitnej energetiky je možnosť zdieľať elektrinu s ostatnými členmi spoločenstva a šetriť tak náklady za komoditu a do istej miery aj za distribúciu. Pojem zdieľania je však naformulovaný príliš všeobecne a nie je preto zrejmé, ako si môžu členovia spoločenstva elektrinu v praxi medzi sebou zdieľať.
Pre rozvoj komunitnej energetiky je zásadné, aby si členovia spoločenstva mohli elektrinu zdieľať prostredníctvom distribučných sústav. Novela ustanovenia tykajúce sa využívania distribučných sústav vôbec nespomína. V praxi to znamená, že energetické komunity nemajú v zákone oporu pre využívanie existujúcej infraštruktúry a hrozí, že by si museli budovať vlastné priame vedenia. Zmyslom komunitnej energetiky je práve využívanie existujúcich distribučných sústav a nie budovanie novej infraštruktúry.
Na primárnu legislatívu nadviaže vyhláška o pravidlách trhu s elektrinou od ÚRSO. Aké sú vaše očakávania? Stihli ste sa už podieľať na pripomienkovaní jej pracovnej verzie?
Vyhláška ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou by mala bližšie špecifikovať, ako bude nové prostredie fungovať. Nakoľko sme vznikli koncom vlaňajška, nestihli sme byť účastníkmi pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na jej príprave. Netrpezlivo však očakávame, ako sa ÚRSO vysporiada so svojou domácou úlohou a aké ustanovenia týkajúce sa komunitnej energetiky nám predstaví.
Nová vyhláška by mala vstúpiť do platnosti od prvého apríla 2023. To však fakticky znamená, že účastníci slovenského trhu s elektrinou môžu začať využívať možnosti, ktoré im legislatíva EÚ poskytuje s vyše dvojročným oneskorením oproti naším európskym partnerom.
K dnešnému dňu (7. februára, pozn. red.) ÚRSO nedal návrh predmetnej vyhlášky do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Do procesu MPK sa ako KEKS plánujeme aktívne zapojiť s vlastnými pripomienkami. V rámci klastra však nie celkom rozumieme, na čo sa čaká a prečo sa dostávame do časovej tiesne. Ako bývalý riaditeľ vecnej regulácie na ÚRSO totiž viem, aký zdĺhavý proces predstavuje MPK a vyhodnocovanie pripomienok. Máme preto oprávnené obavy, aby sa tieto okolnosti negatívne neodrazili aj na výslednej podobe sekundárnej legislatívy, podobne ako v prípade primárnej legislatívy.
Zástupca ÚRSO na nedávnej konferencii zmienil, že úrad registruje dopyt odberateľov, ktorí sa zaujímajú o vznik energetických spoločenstiev. Rysuje sa pilotný projekt, o ktorom viete?
Samozrejme už existujú osamotené projekty, napríklad bytové domy s fotovoltikou na streche, ale našou ambíciou je vytvorenie energetických spoločenstiev s komplexnejším portfóliom členov. V rámci klastra aktuálne rokujeme o tom, že by sme sa aktívne angažovali v projekte výstavby nového sídliska v Poprade. Podarilo sa nám nadchnúť investora a spoločne zvažujeme, že projekt novej mestskej štvrte by sa mohol stať akousi pilotnou prevádzkou energetického spoločenstva v SR.
Vo všeobecnosti, aký typ odberateľov by sa mal primárne zaujímať o benefity zdieľania elektriny? Predstavujem si práve spomenutý bytový dom s fotovolikou na streche a desiatkami odberných miest...
Áno, ale ako som už naznačil, to je skôr minimalistické riešenie. Našou víziou je mať v energetickom spoločenstve rôznych hráčov, s rôznou krivkou výroby a spotreby, napríklad, že by energetické spoločenstvo tvorili okrem bytových jednotiek aj nejaké výrobné prevádzky, poprípade školské a iné obecné budovy. Aj preto sa snažíme intenzívne komunikovať so Združením miest a obcí Slovenska alebo Úniou miest Slovenska.
Za optimálne riešenie považujem, keď sa elektrina spotrebuje v lokalite, kde sa vyrobí, aby sa čo najmenej zaťažovala distribučnú sústava. V Rakúsku je model taký, že pokiaľ zdieľaná elektrina v danej lokalite, prípadne ulici, neprekročí prvú trafostanicu, neplatia sa distribučné poplatky.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Znamená to, že každé odberné a odovzdávacie miesto, ktoré by bolo súčasťou spoločenstva, by si ponechalo vlastného dodávateľa a komunitné zdieľanie elektriny by bolo akousi nadstavbou?
Presne ako ste to opísali. Možno by som skôr slovo nadstavbu zamenil za doplnok, ale áno, každé odberné a odovzdávacie miesto musí mať aj svojho dodávateľa energie. Faktom stále zostáva, že obnoviteľné zdroje sa radia k nestabilným zdrojom. Napríklad pri fotovoltike vieme, že vyrába jedine počas dňa a vieme, že počas zimných mesiacov je výroba výrazne nižšia ako v lete. V praxi by bolo veľmi náročné pokryť 100% spotreby vlastnou výrobou v rámci energetického spoločenstva alebo komunity.
Pri množstve dátových tokov v takomto nastavení, ako bude prebiehať zúčtovania platieb?
Pri zúčtovaní platieb bude zohrávať kľúčovú úlohu práve organizátor krátkodobého trhu s elektrinou cez svoj informačný systém s názvom Energetické dátové centrum (EDC). Z EDC budú dodávateľom poskytované údaje potrebné na vyúčtovanie platieb. Podrobnejšie to bude predpokladám stanovené vo vyhláške ÚRSO o pravidlách trhu a prípadne v prevádzkovom poriadku spoločnosti OKTE.
Čo v súčasnosti považujete za najväčšie prekážky rozvoja komunitnej energetiky v SR?
Okrem už spomenutej legislatívy ide o možný odklad spustenia EDC. V tejto oblasti sme už podnikli prvý krok. KEKS sa pripojil k iniciatíve Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, Združenia dodávateľov energií, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu, Slovenskej batériovej aliancii a Spoločnosti ochrany spotrebiteľov, v ktorej spoločne žiadame Ministerstvo hospodárstva SR, ÚRSO a spoločnosť SEPS, aby zabezpečili včasné spustenie projektu EDC.
Posun EDC umožňuje vlaňajšia novela zákona o energetike. Prečo to považujete za problém?
Odklad projektu môže podľa nás spôsobiť, že noví účastníci trhu, teda aktívni odberatelia, energetické spoločenstvá a komunity, agregátori flexiblity a prevádzkovatelia zariadení pre uskladňovanie elektriny, nebudú môcť naplno v dohľadnej dobe využívať všetky funkcionality vyplývajúce z platnej legislatívy.
Dostali ste ako signatári výzvy spätnú väzbu od dotknutých subjektov a inštitúcií?
Doteraz podľa mojich informácií zareagovala iba spoločnosť OKTE, ktorá projekt EDC zastrešuje. Všetci signatári výzvy boli na budúci týždeň pozvaní na oficiálne stretnutie, ktorého sa zúčastním.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
