Kríza ako šanca. Obráti sa stredná Európa na zelenú energetiku?

12.5.2020

Súčasná kríza by mohla podľa analytikov prebudiť záujem strednej a východnej Európy o zelenú agendu. Po odznení epidémie by sa podľa analytikov mali krajiny v tomto regióne zamerať na znižovanie produkcie elektriny z uhlia, efektívnejšie využívanie prostriedkov z fondov EÚ, zvýšenie podielu OZE a na nízkoemisnú dopravu.

Zdroj: Freepik

V časoch vrcholiacej pandémie COVID-19 vlády prednostne riešia krízový manažment v krátkodobom horizonte a investujú bezprecedentné objemy finančných prostriedkov, aby sa predišlo ekonomickému kolapsu a humanitárnej katastrofe. Na strategické rozhodnutia v oblasti „zelených tém“ zdanlivo nie je priestor. No reflexia v oblasti udržateľnej energetiky bude podľa analytikov rovnako nevyhnutná, pretože koronavírus nám už stihol dať viacero ponaučení. Konštatuje sa to v novom reporte rakúskej finančnej skupiny Erste Group, ktorý je zameraný na budúce výzvy krajín strednej a východnej Európy v post-korona ére.

Analytici vidia paralelu v tom, ako štáty dlhodobo ignorujú varovania vedcov o dôsledkoch globálneho otepľovania a znečisťovania ovzdušia na zdravie ľudí aj ekonomiky a tým, ako vlády krajín donedávna nepovažovali pandémiu za bezprostredné riziko. Podcenená príprava na vznik takejto situácie, ktorej svedkami sme boli vo veľkej časti Európy, prispela k počtu úmrtí súvisiacich s koronavírusom, prepadu hospodárstva alebo zmenám v spôsobe života.

Množiace sa štúdie podľa analytikov naznačujú, že vysoká úroveň znečistenia ovzdušia môže zvyšovať aj chorobnosť v prípade ochorenia COVID-19. V regióne krajín strednej a východnej Európy (CEE) sú akútnym problémom predovšetkým tuhé prachové častice PM2,5, ktoré sa po vdýchnutí dostávajú do pľúc a krvného obehu. V roku 2015 dosiahol počet predčasných úmrtí v regióne CEE kvôli časticiam PM2,5 hodnotu 1153 na jeden milión obyvateľov. To výrazne prevyšuje európsky priemer, ktorý bol v rovnakom roku na úrovni 800. Relatívne nízky počet úmrtí na COVID-19 v regióne CEE podľa analytikov súvisí s menším počtom ľudí, ktorí sa infikovali, ako aj opatreniam, ktoré dokázali efektívne zabrániť šíreniu ochorenia.
Zdroj: Erste Group Research

„Verím, že krajiny strednej a východnej Európy môžu v tomto desaťročí ďalej znižovať svoje emisie CO2 a úroveň znečistenia ovzdušia tým, že sa zamerajú na výrazné obmedzenie výroby elektriny z uhlia, predovšetkým v Poľsku, ktoré produkuje 62 % všetkých emisií z uhlia v tomto regióne,“ napísal Juraj Kotian, vedúci makroekonomických a finančných analýz Erste Bank pre región CEE a zároveň člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ciele Európskeho ekologického dohovoru podporuje väčšina krajín EÚ. V nasledujúcej dekáde by sa v štátoch EÚ mali znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Podiel OZE na koncovej spotrebe by mal do roku 2030 vzrásť na 32 %.

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.

Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.

Pridajte sa k nám!
Už máte prístup?

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK