Peter Dobrý: Centrálne vykurovanie nie je prežitok, ale súčasť riešení pre modernú energetiku
21.12.2021
Tepelné hospodárstva a rozvody tepla predstavujú ideálnu infraštruktúru pre budovanie inteligentných energetických systémov. Generálny riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko považuje za jednu z hlavných výziev súčasnosti vytvorenie podmienok pre ďalšie investície, špeciálne do zvyšovania podielu zelených zdrojov. S Petrom Dobrým sme sa rozprávali aj o kritickej situácii na burzách s energiami, balíku Fit for 55 alebo novej regulačnej politike ÚRSO. Rozprávame sa v čase bezprecedentných pohybov ceny elektriny na veľkoobchodných trhoch, za ktorými stojí najmä rast cien zemného plynu, uhlia a emisných povoleniek. Ako vnímate tento vývoj?
Z hľadiska skupiny Veolia Energia Slovensko to vnímame ako realitu. Všetci sa budeme musieť postupne vyrovnať s neprimeranými cenovými skokmi komodít bez fundamentálneho základu, ktoré sú spôsobené špekulatívnym kapitálom a ich zneužívaním na geopolitické hry s rôznymi motiváciami. V kratších časových intervaloch no o to intenzívnejšie budú takéto výkyvy na trhu čoraz častejšie, a to najmä kvôli rastúcemu podielu OZE a virtualizácie obchodných modelov, na ktorých bude participovať široký okruh subjektov mimo energetiky.
Viac než inokedy sa dnes hovorí o obchodnej stratégii podnikov. Ako vás ovplyvňuje súčasná situácia v súvislosti s nákupom plynu, ktorý je v energetickom mixe Veolie kľúčové palivo? Regulačný úrad pre kritickú situáciu na trhoch s energiami napríklad pristúpil k úprave korekčného koeficientu.
Aj táto kríza opäť potvrdila nezastupiteľnú úlohu veľkých firiem v energetickom ekosystéme, ktoré vedia takýmto cenovým šokom efektívne čeliť a využívajú ich na posilnenie princípov risk averznej a obozretnej stratégie riadenia. To platí aj o Veolii – pri nákupe a predaji komodít uplatňujeme dlhodobú stratégiu hedžingu, ktorá je založená na eliminácii rizika výrazných cenových výkyvov ich rozložením v čase. Naša spoločnosť k nákupu komodít pristupuje zodpovedne, pričom zohľadňuje pravidlá regulácie. Energie na budúci rok sme obstarali v predstihu za podstatne nižšie ceny, ako dnes vidíme na trhoch.
Vnímame však, že s tým, ako sa obchodné a technologické modely stávajú komplexnejšími, rovnako aj tieto stratégie riadenia komoditných rizík budú čoraz komplexnejšie a robustnejšie. Najúspešnejšími hráčmi budú tí, ktorí budú najlepšie vedieť riadiť svoje riziká.
V prípade teplárne, ktorá vyrába teplo v kombinovanej výrobe, teda teplo je vedľajší produkt výroby elektriny, je toto rozhodnutie ešte komplexnejšie. Takéto zariadenie nie je možné riadiť na trhovom princípe, teda prevádzkovať ho vtedy, keď je to ekonomicky výhodné, lebo má povinnosť dodávky tepla. To si v súčasnej dobe, keď intenzívne riešime DPI pri dodávkach plynu a elektriny, uvedomuje málokto. Tieto teplárne sú prakticky DPI v teple a zmena dodávateľa je oveľa ťažšia ako v prípade koncovej dodávky plynu alebo elektriny.
A čo sa týka korekčného koeficientu, ten bol úradom zavedený v roku 2018, v čase, keď energetické komodity zaznamenávali prudký nárast podobný rastu v druhom polroku 2021. V cenovej regulácii v teplárenstve má riešiť práve takéto mimoriadne situácie na trhoch, ktoré môžu teplárne (no nielen tie) iba ťažko predvídať. Ako som však povedal, obozretnou a risk averznou stratégiou postupného hedžingu je možné toto riziko do veľkej miery eliminovať.
ÚRSO práve finišuje cenové konania na rok 2022. Aké ceny tepla môžu očakávať vaši odberatelia?
Naša skupina nakúpila dostatočné zásoby zemného plynu na zabezpečenie plynulých a spoľahlivých dodávok tepla a teplej vody pre všetkých svojich odberateľov na Slovensku. Vďaka odborným skúsenostiam našich expertov sme včas identifikovali hroziace riziko nárastu cien energetických komodít, predovšetkým zemného plynu. Ich majoritné množstvá potrebné pre spotrebu v roku 2022 sme nakúpili v predstihu a za podstatne nižšie ceny ako sa pohybovali na medzinárodnom trhu koncom tohto roka.
Rád by som dodal, že celoslovenský cenový priemer v našej skupine v rámci regulovanej ceny tepla na rok 2022 sa líši v jednotlivých mestách. Predovšetkým závisí od druhu paliva, z ktorého sa teplo vyrába v zariadeniach CZT, od miery a charakteru modernizácie sústav, od lokalizácie mesta v rámci Slovenska ako aj od regulačných vzorcov daných legislatívou ÚRSO.
Uvedomujeme si, že náklady na teplo tvoria v rodinných rozpočtoch významnú položku. Intenzívnou a dôslednou starostlivosťou o prevádzku, zvyšovaním účinnosti výroby tepla a investíciami zameranými do rozvoja a modernizácie tepelného hospodárstva sa nám podarilo nielen zlepšiť stav a spoľahlivosť tepelno-technických zariadení, ale zároveň aj udržať predpokladanú cenu tepla pre rok 2022 na konkurencieschopnej úrovni.
Palivová základňa Veolie na Slovensku prechádza vývojom. Okrem dominujúceho plynu v nej máte silnejšie prítomnú aj biomasu. V kontexte legislatívnych požiadaviek, ale aj ambicióznych snáh Bruselu o dosiahnutie uhlíkovej neutrality, akou transformácie prejde váš palivový mix v budúcnosti?
Máte pravdu. Palivový mix našej energetickej divízie na Slovensku pozostáva na 82 % zo zemného plynu a 14 % tvorí biomasa. S využívaním zvyškového množstva uhlia definitívne končíme budúci rok, takže náš palivový mix bude na 100 % nízkoemisný alebo obnoviteľný.
Z hľadiska ďalšej ekologizácie našich zdrojov vnímame budúcnosť najmä v rozvoji trhu s obnoviteľnými plynmi – s biometánom a s vodíkom –, ktoré postupne v rozumnej miere nahradia súčasný zemný plyn. Existujúce moderné aktíva a vybudovaná plynárenská infraštruktúra tak môžu plniť úlohu „mosta“ k bezuhlíkovej energetike, a to v súlade s prístupom dobrého hospodára, teda nákladovo efektívnym spôsobom. Výhodou biometánu je totiž jeho absolútna kompatibilita so zemným plynom. Obe palivá sú energeticky, fyzikálne a chemicky rovnaké, čo je obrovská výhoda z hľadiska existujúcich zariadení a infraštruktúry založených na zemnom plyne ako palive. V tomto prípade je náhrada zemného plynu absolútne bezproblémová a nevyžaduje si nijaké úpravy na týchto technológiách.
Ako seriózne sú plány Veolie s biometánom? Na Slovensku je jeho výroba skôr hudbou budúcnosti.
Nákup biometánu sme zaradili do našej stratégie pre nákup komodít. Zatiaľ sa pozeráme po možnostiach jeho nákupu zo zahraničia, verím však, že čoskoro sa začne vyrábať aj na Slovensku s využitím domácich surovinových zdrojov, napríklad nerecyklovateľnej časti komunálneho odpadu. Dostávame sa ku konceptu cirkulárnej ekonomiky, pri súčasnom rešpektovaní hierarchie nakladania s odpadmi. Slovensko urgentne potrebuje riešiť otázku ďalšieho smerovania odpadového hospodárstva a zásadne obmedziť mieru skládkovania. Dnes zakopávame do zeme energiu, ktorú vieme využiť na výrobu elektriny a tepla.
Keďže aktuálne biometán ani zelený vodík nie sú dostupné v takej miere, ako by sme výhľadovo potrebovali, pracujeme aj na projektoch ich výroby.
Aký potenciál majú teplárenské sústavy skupiny Veolia Energia Slovensko pre ďalšie etablovanie zelených zdrojov?
Vyše 50 % tepla, ktoré dodávame do systémov diaľkového vykurovania, je už dnes z účinných sústav CZT. Sú to naše paroplynové cykly v Bratislave a v Leviciach, ďalej zdroje na báze odpadovej biomasy v Žiari nad Hronom a vo viacerých menších mestách, napr. vo Vrábľoch alebo na východnom Slovensku.
Niektoré sústavy CZT, ktoré prevádzkujeme, dnes dodávajú teplo výhradne na báze zemného plynu (tzv. monovýroba tepla). Napriek tomu, že dosahujú veľmi vysokú účinnosť výroby, z hľadiska udržateľnosti to nepostačuje. Pre tieto sústavy pripravujeme stratégie prechodu na účinné CZT, tzv. plány prechodu na účinné CZT. Integrovať obnoviteľné zdroje vo vyššej miere je v mnohých prípadoch doslova technický a logistický oriešok, keďže sústavy diaľkového vykurovania sa nachádzajú na husto zastavaných územiach, resp. v tesnej blízkosti bytových domov.
Máme zámer budovať účinné CZT na existujúcich aktívach a infraštruktúre a pristupovať zodpovedne k majetku, ktorý nám mestá a obce zverili do správy. Optimálnym riešením je kombinácia využitia obnoviteľnej energie na báze tepelných čerpadiel a technológie kombinovanej výroby na báze plynu. Zemný plyn vieme zase kedykoľvek v budúcnosti nahradiť biometánom a podiel OZE ešte zvýšiť. V niektorých menších lokalitách sa ako perspektívne ukazujú aj solárna energia alebo biomasa.
Nesmieme zabúdať, že prechod na účinné CZT si vyžiada ďalšie investície. Chceme, aby teplo bolo čoraz „zelenšie“, ale zároveň aj cenovo dostupné. Podpora z fondov EÚ môže tomuto procesu ďalšej modernizácie výrazne pomôcť a znížiť tak vplyv na ceny tepla.
Nová generácia systémov CZT by mala byť v budúcnosti prepojená s komunálnym biznisom a decentralizáciou. Považujete rozvoj lokálnych mikrosietí za realistický koncept aj na Slovensku?
V zmysle všeobecnej definície decentralizácia znamená výrobu energie v mieste spotreby, ktoré je prepojené s lokálnymi obnoviteľnými zdrojmi energie. Položím protiotázku: Aká miera a forma decentralizácie je však tá správna pri výrobe a dodávke tepla? Vyspelé energetiky nám ukazujú smer. Cestou je budovanie prepojených energetických mikrosietí na úrovni miest využívajúcich lokálne zdroje energie.
Tepelné hospodárstva a rozvody tepla, ktoré sa na Slovensku rozširovali spolu s rozvojom miest, predstavujú ideálnu infraštruktúru na budovanie inteligentných energetických systémov. Moderné systémy diaľkového vykurovania, ktoré západoeurópske krajiny budujú, nie sú nič iné ako práve prepojené energetické mikrosiete, resp. inteligentné komunálne energetické hospodárstva na úrovni príslušných miest a obytných štvrtí.
Predpokladmi budovania týchto inteligentných energetických mikrosietí sú existencia energetickej infraštruktúry, prostriedky akumulácie energie a systém dodávky a odberu nadbytočnej energie od prosumerov, teda samospotrebiteľov a samovýrobcov zároveň. Slovensko má všetky predpoklady na ich rozvoj – rozvinutú teplárenskú a plynárenskú infraštruktúru, dostupné technológie a digitálne riešenia. Obnoviteľné zdroje energie budú vzhľadom na potenciál Slovenska vo väčšine lokalít doplnkovým zdrojom.
Mrzí ma, že CZT je na Slovensku často vnímané ako pozostatok minulosti. Nie je to nijaký prežitok, práve naopak. Je veľmi dôležitou súčasťou riešení v súvislosti s výzvami modernej energetiky a závisí len od našej šikovnosti, či toto dedičstvo dokážeme ďalej rozvíjať.
Hoci transpozícia európskej smernice RED II ešte na Slovensku nie je ukončená, už teraz je zrejmé, že niektoré články prejdú revíziou. Ako hodnotíte balík Fit for 55 predstavený Európskou komisiou?
Z hľadiska zmien, ktoré ste načrtli, musíme súhlasiť s tým, že ešte sme do slovenskej legislatívy komplexne nezapracovali legislatívu zo zimného energetického balíka, nemali sme čas vyhodnotiť jeho prínosy a už máme na stole balíček Fit for 55.
Nespochybňujeme potrebu zásadných zmien vo všetkom, čo ako ľudstvo robíme. Doterajší spôsob života a výroby (čohokoľvek) nie je udržateľný. Cestu k uhlíkovej neutralite je potrebné prejsť postupne. Nemožno preskakovať niektoré kroky, možno ich len urýchliť. Ide o veľmi ambiciózny plán, ale zo strany Veolie urobíme všetko na jeho naplnenie.
Pre Veoliu, ale aj pre Slovensko je kľúčové, ako sa Európska komisia postaví k úlohe a pozícii zemného plynu a k jadrovej energetike. Taxonómia síce nie je súčasťou balíka Fit for 55, ale bezprostredne s ním súvisí. Plynové zdroje plnia dôležitú úlohu v bezpečnosti energetickej siete a budú sprevádzať proces ďalšieho zvyšovania obnoviteľných zdrojov do palivového mixu SR.
Ako som spomínal, výzvou pre všetkých bude ďalšie zvyšovanie podielu OZE v sektore diaľkového vykurovania, ale aj rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov na nové sektory, konkrétne na budovy. Pozitívom je, že to konečne môže priniesť zrovnoprávnenie podmienok dodávky tepla pre odberateľov, keďže dnes sú len veľké zdroje nad 20 MW zaťažené uhlíkovou daňou. Po novom by sa to malo týkať aj dodávateľov palív do menších sústav a tiež individuálnych vykurovacích systémov, napr. domových kotolní. Prinesie to však vyššie ceny energií a to môže byť pre mnohé štáty vzhľadom na možný sociálny dosah veľmi citlivé.
Veolia vlastnícky vstúpila do firmy PPC Energy, ktorá dodáva teplo Bratislavskej teplárenskej na základe dlhodobej zmluvy do roku 2031. Nové vedenie MH Manažmentu, ktoré spravuje teplárne v štátnom vlastníctve, verejne označuje zmluvu za nevýhodnú a deklaruje záujem vyrokovať nižšie ceny za dodávku tepla, resp. zníženie objemu povinného odberu. Ako vnímate tieto snahy?
Chcem zdôrazniť, že obchodné zmluvy, ktoré mala spoločnosť PPC Energy uzavreté v roku 2018, boli súčasťou akvizičného balíka. Naša skupina za ne v transparentnom procese riadne zaplatila dohodnutú kúpnu cenu a k dnešnému dňu ich zodpovedne plní. Vo vzťahoch s obchodnými partnermi si dlhodobo dávame záležať na stabilite, spoľahlivosti a transparentnosti poskytovaných služieb a na férovosti zmluvných vzťahov. Tento prístup sme aplikovali aj po kúpe spoločnosti PPC Energy.
Tak ako všetky nové obchody, aj akvizícia PPC Energy podliehala prísnym due diligence postupom, ako sú vypracovanie právnych, daňových, finančných a technických auditov, a to renomovanými medzinárodnými poradenskými spoločnosťami, s ktorými, mimochodom, spolupracuje aj vláda SR. Vo finále procesu nechýbal prísny interný postup na vyhodnocovanie investícií. Ani jeden z uvedených poradcov nedospel k záveru, že by uvedená zmluva poškodzovala verejný záujem odberateľov tepla či nebodaj im spôsobovala finančnú ujmu. Rovnako nám ani našim poradcom nebolo a ani nie je známe, že by predmetná zmluva či okolnosti, za ktorých bola v roku 2015 podpisovaná, boli predmetom skúmania či vyšetrovania príslušnými orgánmi SR. Zmluvu tak pokladáme za štandardnú a férovú.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť SEPS, nakupuje služby výkonovej rovnováhy od elektrární, aby mohol vyrovnávať rozdiely vo výrobe a spotrebe elektriny. Takúto možnosť by mali v budúcnosti aj prevádzkovatelia batériových systémov. Spoločnosť Veolia s batériovým úložiskom experimentuje v Leviciach. V akom je projekt štádiu? Plánujete využívať "baterky" aj inde?
Áno, s inštaláciou bateriek uvažujeme aj v iných lokalitách, kde prevádzkujeme vysokoflexibilné zdroje kombinovanej výroby. Tento koncept je z hľadiska budúcnosti výroby elektriny nevyhnutný najmä z dôvodu bezpečnosti jej dodávky. Všetky obnoviteľné zdroje na báze slnečnej a veternej energie sú totiž závislé od prírodných javov, ktoré nie je možné ovládať. Z toho dôvodu nie je možné zabezpečiť 100 % kontinuálnu výrobu elektriny (najlepšie v blízkosti jej spotreby) tak, aby pokryla aktuálne požiadavky verejnej siete. Poskytovanie podporných služieb z týchto flexibilných plynových zdrojov bude sprevádzať ďalšiu integráciu obnoviteľných zdrojov do palivového mixu Slovenska. Pôjde o vzájomne výhodnú symbiózu.
Projekt v Leviciach spočíva v inštalácii a v pilotnom prevádzkovaní batériového úložného systému, ktorý je integrovaný s existujúcimi zdrojmi výroby elektriny. Hlavným účelom projektu je poskytovať služby výkonovej rovnováhy pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu pri skrátených dobách nábehu. Umožní poskytovanie 5,5 MW výkonu s kapacitou úložiska 2,91 MWh, ktorý bude disponibilný v extrémne krátkom čase.
Nachádzame sa vo fáze implementácie a získavania posledných súhlasných stanovísk a práve tu je na Slovensku problém, keďže legislatívny rámec pre zariadenia na uskladňovanie elektriny je v súčasnosti v štádiu prípravy. Absencia platnej legislatívnej úpravy a, musím povedať, do istej miery aj nezáujem niektorých subjektov spolupracovať spôsobuje v kontexte nových pravidiel poskytovania podporných služieb (aFRR) viacerým zdrojom materiálne straty. Od januára 2022 teda môže reálne spôsobiť zníženie ponuky služieb výkonovej rovnováhy poskytovaných existujúcimi flexibilnými zariadeniami.
Viac
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Zdroj: MH Teplárenský holding
