3. 12. 2018
Elektroenergetika bude zásadným prvkom nasledujúcej transformácie ostatných ekonomických odvetví. Viaceré krajiny pripravujú ukončenie spaľovania uhlia, hlavné slovo majú mať obnoviteľné zdroje. Podstatný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov sa očakáva aj v priemysle, doprave, poľnohospodárstve a budovách.
Zdroj: EC - Audiovisual Service
Minulý týždeň, pár dní pred začiatkom prebiehajúcej svetovej klimatickej konferencie v Poľsku (COP24), Európska komisia (EK) schválila dlhodobú víziu s názvom Čistá planéta pre všetkých. Jej cieľom má byť vybudovať v Európe prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. EK chce byť lídrom v novom trende, avšak zďaleka najväčšími svetovými emitentami oxidu uhličitého (CO2) sú Čína, USA a India.
Klimatická neutralita EÚ sa má dosiahnuť investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v kľúčových oblastiach, ako je priemyselná politika, financie či výskum, so súbežným prechodom, ktorý je spravodlivý aj zo sociálneho hľadiska.
Výskum a inovácie by mali byť hnacím motorom komplexného prechodu do roku 2050. Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete uviedol, že „je v záujme Európy, ak chceme prestať platiť za dovoz fosílnych palív a namiesto toho investovať do zmysluplných zlepšení pre každodenný život všetkých Európanov“.
Menej peňazí na fosílne palivá, viac na bezuhlíkové investície
Cañete vo svojom príhovore poukázal na to, že dnes krajiny EÚ platia ročne 266 miliárd eur za dovoz energie. „V klimaticky neutrálnej Európe dovoz energie klesne o viac než 70 %. Takže peniaze, ktoré ušetríme, čo do roku 2050 predstavuje sumu 2 až 3 miliardy eur, môžeme namiesto toho investovať do modernizácie nášho hospodárstva,“ poznamenal eurokomisár. Zdôraznil, že európska ekonomika bude z prechodu benefitovať, hoci pre niektoré odvetvia to bude predstavovať veľkú výzvu. „Na mysli mám hlavne odvetvie baníctva a ťažby fosílnych palív, ale tiež niektoré energeticky náročné odvetvia priemyslu,“ dodal Cañete.
EK podčiarkla, že investície do energetického systému a infraštruktúry budú musieť v Únii výrazne vzrásť až na 2,8 % HDP, čo je medzi 520 – 575 miliárd eur ročne. Zamýšľanú radikálnu transformáciu energetiky pritom zaplatí súkromný sektor – firmy a domácnosti. Výsledným prínosom majú byť najmä nižšie účty za energie a zvýšenie konkurencieschopnosti.
Stratégia odkazuje aj na najnovší osobitný prieskum Eurobarometra, z ktorého vyplynulo, že 93 % Európanov si myslí, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, a 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe.
K naplneniu vízie EK majú prispieť opatrenia v siedmich strategických oblastiach a svoju rolu v klimaticko neutrálnom prechode majú zohrať rôzne ekonomické sektory.
Energetika založená na OZE a bez uhlia
Energetika, ktorá zodpovedá za viac než 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ, je dnes založená na fosílnych palivách. Do polovice storočia sa to má zásadne zmeniť. Nasadzovanie obnoviteľných zdrojov povedie k rozsiahlej elektrifikácii energetického systému, či už na úrovni koncových užívateľov alebo pri produkcii bezuhlíkových palív a materiálov pre priemysel. Sektor elektriny teda bude podľa Európskej komisie ústredným prvkom pre transformáciu ostatných ekonomických odvetví.
Všetky cesty sa zbiehajú k jednému centrálnemu prvku: výroba elektriny by sa mala úplne dekarbonizovať do roku 2050 a viac než 80 % elektriny by sa v EÚ malo vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie.
Aj preto viaceré štáty v ústrety klimatickej konferencie deklarovali koniec spaľovania uhlia, uzatváranie baní aj uhoľných elektrární. Do roku 2030 plánujú odstrániť uhlie zo svojho energetického mixu Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko či Veľká Británia. Nad týmto dátumom uvažuje aj vláda v susednom Maďarsku. Naopak v Nemecku, kde sa dlhodobo pripravoval plán odstavenia uhoľnej energetiky, sa predmetnej odbornej komisii nepodarilo nájsť konsenzus a predstaviť národnú stratégiu.
Na Slovensku je aktuálne v pripomienkovom konaní materiál, podľa ktorého by sa malo do roku 2023 ukončiť dotovanie spaľovania uhlia z Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) v elektrárni Nováky. Verejnou mienkou u nás aj v zahraničí však aktuálne hýbe protest medzinárodnej skupiny 12 environmentálnych aktivistov (#Novaky12), ktorí po výstupe na ťažobnú vežu HBP skončili vo väzbe.
Ostatné sektory
V prípade priemyslu EK poukázala na to, že väčšina emisií skleníkových plynov pochádza z činností na vykurovacie účely. Tieto emisie sa dajú znížiť prostredníctvom ďalšieho zlepšenia efektívnosti a prechodom na nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové zdroje energie. Ide najmä o elektrifikáciu s využitím OZE, udržateľnej biomasy, syntetických palív alebo vodíka.
Asi štvrtina priemyselných emisií súvisí s podnikovými procesmi, t. j. ide hlavne o emisie vznikajúce pri chemických reakciách iných než je spaľovanie, ktoré je sa však dajú už ťažšie zredukovať. Obmedzenie týchto emisií bude vyžadovať najmä zavedenie inovatívnych riešení či aplikáciu technológií zachytávania a ukladania uhlíka. K zlepšeniu má prispieť aj vyššia recyklácia a opätovné využívanie zdrojov v duchu obehového hospodárstva.
Okrem energetiky je na fosílnych palivách vo veľkom závislá najmä doprava. Pre znižovanie týchto emisií sa vyžaduje integrovaný prístup spájajúci zvyšovanie efektívnosti vozidiel aj dopravnej infraštruktúry, prechod na alternatívne palivá, podporu digitálnych technológií a inteligentného stanovovania poplatkov, ktoré stimulujú na prechod k udržateľnejším spôsobom prepravy (napr. väčšiemu využívaniu železníc či bicyklov).
Najväčším producentom emisií skleníkových plynov iných než CO2 je poľnohospodárstvo, v ktorom tiež treba prijať zásadné opatrenia. Tu sa dá ich zníženie dosiahnuť úpravou postupov a technológií v oblasti využívania hospodárskych zvierat, hnojív aj manažmentu hnoja. Pozitívny vplyv bude mať aj produkcia udržateľných foriem biomasy na využitie v bioekonomike aj energetike.
Keďže až 40 % spotreby energie sa odohráva v budovách, kľúčom k znižovaniu súvisiacich emisií bude lepšia izolácia budov a zvyšovanie energetickej hospodárnosti celkového fondu budov. Pomôcť majú aj efektívnejšie výrobky a spotrebiče, inteligentnejší manažment budov a zmeny v správaní spotrebiteľov. Zmena paliva bude musieť podľa EK nastať takmer u všetkých domácností s cieľom využívať pri vykurovaní obnoviteľné zdroje, čo platí aj pri centralizovanom zásobovaní teplom.
Členské štáty majú ešte do konca roka 2018 predložiť Európskej komisii svoje návrhy národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú kľúčové pre naplnenie cieľov schválených do roku 2030 a ktoré by mali byť orientované na budúcnosť a zohľadňovať uvedenú dlhodobú stratégiu EÚ.
