17. 4. 2020
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Pozrime sa za horizont najbližších mesiacov, v ktorých dominuje boj s koronakrízou a jej dopadmi. Kľúčový projekt je pre Vás dlhodobo dostavba Mochoviec a vyšetrenie súvisiacich podozrení z finančných podvodov, resp. ekonomická stabilizácia Slovenských elektrární, kde má štát podiel 34 %. Máte už približný plán postupu pri tejto tzv. hlavnej nášľapnej míne?
Mochovce boli prvou úlohou, ktorú mi dal minister hospodárstva Richard Sulík sledovať a vyriešiť hneď po mojom nástupe do funkcie štátneho tajomníka. Zúčastnil som sa už na dvoch poradách vedenia Slovenských elektrární s Úradom jadrového dozoru SR, bol som aj na valnom zhromaždení spoločnosti. Beriem túto úlohu naozaj vážne aj vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré sa počas dostavby udiali alebo v súčasnosti prebiehajú.
Medializovaných bolo viacero momentov, ktoré môžu túto stavbu do budúcnosti predražiť alebo oddialiť. Už pred voľbami som hovoril, že Slovenské elektrárne v stanovenom harmonograme nestihnú zrealizovať, resp. spustiť tretí blok elektrárne Mochovce. O štvrtom bloku radšej nehovoriac. Taká je realita. Ak budeme schopní uviesť tretí blok do prevádzky do konca tohto roka, budem to považovať za úspech.
Hoci nemôžem prezradiť informácie z interných porád, môžem potvrdiť, že všetci aktéri sa k tomu snažia pristupovať najzodpovednejšie, ako sa len dá. To, čo dnes riešime z pohľadu rozpočtu je úverové financovanie zo strany akcionára, talianskeho Enelu, vo výške 270 miliónov eur, ktoré bolo v minulosti schválené.
Čo sa týka trestnoprávneho postihu, prebieha tam viacero aktivít, najmä zo strany NAKA, ktorá v Mochovciach zasahovala naposledy približne pred mesiacom. Existuje veľa otvorených vecí, ktoré môžu mať vplyv na harmonogram projektu. Urobím všetko preto, aby sa neodrazili v jeho ďalšom predražovaní.
Pokiaľ ide o štvrtý blok, musím úprimne povedať, že na stretnutiach, ktorých som sa zúčastnil, sa o ňom zatiaľ vôbec nehovorilo. Netvrdím, že sa to nerieši, ale minimálne na spomínaných poradách sa preberala iba aktuálna situácia ohľadom sprevádzkovania tretieho bloku.
Jednou z dôležitých tém, ktoré ste opakovane presadzovali ako poslanec NR SR aj formou legislatívnych návrhov, bola zmena fungovania ÚRSO, napr. vo forme kolektívneho vedenia, ktoré existuje aj v susednom Česku, a tiež transparentnejšie cenové konania. Môžeme očakávať zrealizovanie týchto plánov?
Jeden z kľúčových bodov nášho programu v oblasti energetiky bolo zabezpečiť aj na ÚRSO viac transparentnosti a systémovejší spôsob fungovania. A predovšetkým docieliť, aby na čele úradu nefigurovala osoba, ktorá je politickým nominantom. Takým, akým je dnes pán Ľubomír Jahnátek.
ÚRSO je však zo zákona nezávislou inštitúciou. My v žiadnom prípade nemôžeme zasahovať do jeho rozhodovania. Ak sa tu aj takéto záujmy objavili a nehovorím, že zo strany ministerstva, musel som jasne povedať, že pokiaľ niečo závisí od rozhodnutia URSO, takýto krok musí vykonať jedine ÚRSO.
Bohužiaľ, dovolím si povedať, že aj navzdory tomu, že ÚRSO môže riešiť dopady krízy na ceny energií, nateraz zastáva úlohu mŕtveho chrobáka. Na svojom webe publikuje odporúčania a výzvy, ktoré nemajú žiadnu relevantnú hodnotu.
Naším cieľom je, aby cenové konania v prípade prirodzených monopolov boli otvorené pre každého účastníka trhu, ktorého sa dotýkajú. V prípade, že sa týkajú všetkých odberateľov, mali by byť zverejnené online, aby sa k nim mohol dostať každý spotrebiteľ. Opäť zdôrazňujem, že sa bavíme o prirodzených monopoloch v regulovaných činnostiach, ktoré nemajú žiadnu konkurenciu.
Keď skončí kríza, budeme sa komplexne zaoberať novelou zákona o regulácii. Nevylučujem však, že čiastkové zmeny môžu nastať ešte skôr. Ak by napríklad prišiel nejaký poslanec parlamentu, obdobne ako ja v minulosti, so systémovým riešením, ktoré bude v súlade s videním MH SR, nebude narúšať nezávislosť ÚRSO a povedie k zvýšeniu transparentnosti, určite mu nebudeme klásť žiadne prekážky.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ako tímlíder SaS pre energetiku ste predovšetkým poukazovali na zbytočne vysoké ceny elektriny z dôvodu politicky motivovaných zásahov štátu. Podľa vašich prepočtov mohli domácnosti ušetriť v priemere 80 eur ročne, pričom ste predložili aj niekoľko riešení. Venujete sa už aj týmto opatreniam a zníženiu koncových cien elektriny?
V prípade zníženia cien elektriny nám išlo o odstránenie politických zásahov. Účelom bolo jednak znížiť koncovú cenu, ale súčasne chceme odbúrať nesystémové opatrenia, akými boli v minulosti napríklad kompenzácie pre veľké podniky. Cena by bola znížená systémovo a transparentne pre každého jedného odberateľa. Tieto návrhy budeme riešiť v neskoršej fáze, teda hneď potom, ako sa vysporiadame s dopadmi aktuálnej krízy.
Zároveň ale musím dodať, že aj počas krízy spôsobenej koronavírusom sa nám ľahšie odkrývajú niektoré prepojenia a všetko to, čo vstupuje do spomínaných politických zásahov. Osobne som v tomto veľmi optimistický. Kým predtým som si myslel, že spomínanú úsporu 80 eur budeme schopní dosiahnuť do 4 až 5 rokov, vďaka poznaniu niektorých súvislostí sa nám to možno podarí aj oveľa skôr.
Aby som teda odpovedal na vašu otázku: áno, myslíme aj na tento predvolebný sľúb. Osobne budem dohliadať na to, aby sa nám ho aj podarilo dodržať.
Zabudnúť nemožno ani na transpozíciu schválených smerníc EÚ zo zimného balíka. Prípravy a pracovné skupiny na tento účel boli spustené ešte vlani. Ako to vyzerá teraz? Odsunuli sa opatrenia na druhú koľaj a spoliehame sa na zhovievavosť Európskej komisie a dlhotrvajúce procesy EU Pilotu a infringementov?
Úprimne povedané, túto problematiku som ešte nemal na stole. Sme tu iba necelý mesiac a všetko je podriadené riešeniu dopadov koronakrízy a novo vzniknutého deficitu pri TPS.
Uvedomujem si, že sa jedná o dôležitú vec a nevylučujem, že v sekcii energetiky MH SR sa tejto záležitosti intenzívne venujú. Ku mne osobne sa však na prerokovanie zatiaľ nedostal ani jeden z predmetných dokumentov. Ako som spomínal, sústreďujeme sa na riešenie súčasnej krízy. Akonáhle to bude možné, som pripravený intenzívne sa venovať aj zimnému balíčku.
Pozn. red.: Prvú časť rozhovoru zameranú na opatrenia súvisiace najmä s dopadmi pandémie koronavírusu na slovenskú energetiku si môžete prečítať tu.
