14. 7. 2023
Prístup štátu k energetike považuje za nesystémový. Nový kabinet, ktorý vznikne po voľbách, musí prijať zásadné rozhodnutie o tom, ako bude nastavená regulácia pre nasledujúce roky a zabezpečiť personálne posilnenie ÚRSO, hovorí analytik Karel Hirman. S bývalým ministrom hospodárstva sme sa rozprávali aj o tom, aký postoj by mal zaujať štát k vodíku, ale aj o bezpečnosti dodávok plynu, budúcnosti Transpetrolu alebo zadefinovaní transparentných pravidiel pre rozvoj OZE.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Úprimne povedané neviem, ale nie je to tým, že by som mal o sebe mienku neomylnosti. Nič zásadné mi však nenapadá. Treba si uvedomiť, že naša vláda mala obmedzené kompetencie. Človek by aj chcel robiť niektoré veci inak, ale nemohol. Plus tam boli časové obmedzenia a hektickosť doby. Cítil som sa skôr ako hasič, než koncepčný vizionár.
Do Národnej rady SR som chodil ako na klavír. Mnohé zákony boli prijímané v skrátenom legislatívnom konaní. Nevedeli sme zaviesť napríklad kompenzácie pre ceny tepla, lebo takáto zákonná možnosť nebola. Aj ďalšie veci bolo potrebné upravovať za pochodu zákonmi. Po vojne je každý generál.
Po vašom nástupe do funkcie bol implementovaný systém krízovej regulácie. Štátne dotácie na ochranu zraniteľných odberateľov však časom musia naraziť na trhovú realitu, ktorá sa zmenila. Ako do budúcnosti adresnejšie kompenzovať vysoké ceny energií pre domácnosti? Sám tvrdíte, že viesť koncepčnú a serióznu diskusiu vo volebnom roku je sizyfovská úloha.
Za daných okolností, ktoré vlani nastali, považujem poskytovanie adresnej pomoci za chiméru. Keď vám ceny elektriny a plynu stúpnu päťnásobne, pre 90 % domácností je to neúnosné. Ako príklad použijem Holandsko, kde vláda zastropovala ceny na dovtedajšej úrovni, čo stálo štátny rozpočet 30 miliárd eur. Podobných príkladov v rámci EÚ je viacero. Preto som toho názoru, že hovoriť počas krízy o adresnej pomoci je mýtus. Musíte to robiť plošne, pokiaľ nechcete, aby sa vám celý systém rozpadol a nevypukli sociálne nepokoje a odberatelia, zvlášť domácnosti, stratili schopnosť platiť za energie.
Teraz sa situácia na spotových trhoch ukľudnila, ale stále nie je stabilná. Ak sa pozrieme na regulačné obdobie pri plyne, aj keby pokles cien na burze pokračoval až do konca septembra, priemerná cena, ktorá vstupuje do výpočtu, bude minimálne dvojnásobne vyššia ako pred krízou. Budúcoročný očakávaný nárast zvýrazní fakt, že reálne príjmy v dôsledku inflácie klesli. Ak zohľadníme tieto faktory, som skeptik v tom, že akákoľvek vláda bude môcť zaviesť adresnejšiu pomoc, pretože sa to bude opäť týkať takého počtu domácností, že takýto krok nebude dávať zmysel. Problémom Slovenska sú tiež nekvalitné dáta v sociálnej oblasti, v dôsledku čoho je debata o adresnej pomoci zatiaľ skôr teoretická. Bohužiaľ.
Spomenuli ste, že ak štát nezasiahne, nárast pri regulovaných cenách plynu na budúci rok bude skokový. Nevnímate v tejto súvislosti za chybu, že cena pre domácnosti už v tomto roku nebola vyššia? Umelá cenová úroveň zákazníkov nemotivuje správať sa zodpovedne.
Podľa dát spoločnosti SPP – distribúcia ľudia zemným plynom šetrili, k čomu samozrejme prispel aj teplotný faktor. Menšia bola aj spotreba elektriny. Keď sme zvažovali mieru zvýšenia regulovaných cien energií, prikláňal som sa k vyššej miere zvýšenia pri oboch komoditách. Podľa hrubých prepočtov by zvýšenie cien o 20 % alebo 25 % pocítila domácnosť výraznejšie, ale úspora v štátnom rozpočte by nebolo nijako zásadná. Toto prekvapilo aj mňa. Išlo o politické rozhodnutie. Je jasné, že regulované ceny plynu sa od januára budú zvyšovať. Samotná miera zvýšenia bude opäť politickým rozhodnutím.
Ako vnímate pnutie medzi ÚRSO a dodávateľmi? Úrad zverejnil analýzu, podľa ktorej cenníky dodávateľov nedostatočne nereflektujú vývoj na spotových trhoch, čo dodávatelia odmietajú.
Problém cenníkových cien je do značnej miery nafúknutý. V prvej polovici minulého roka, keď prudko rástol spot sa nikto nesťažoval, že cenníkové ceny sú také, aké boli. Rásť začali až ku koncu roka, keď kopírovali dianie na spotovom trhu. Teraz je situácia opačná. Cenníkové ceny od januára 2023 reflektovali cenové úrovne posledného štvrťroku, ale keďže spot v novom roku výrazne klesol, teraz sa všetci sťažujú. Podstatnú časť objemu komodity nakupujú dodávatelia pre svoje portfólio vopred, vždy to tak bolo. Navyše tento problém je nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Ešte keď som bol minister, porovnávali sme cenníkové ceny dodávateľov v EÚ, ale nevideli sme v nich dramatické rozdiely. Cena u niektorých dodávateľov klesala pomalšie, ale oneskorenie bolo v týždňoch.
Vlani došlo k umelému zásahu ÚRSO do referenčného obdobia, na základe čoho sa počítajú ceny elektriny pre regulovaných odberateľov. Indexačný interval sa postupne skrátil na dva mesiace, august a september. Toto nespôsobili ani dodávatelia, ani štát, primárne išlo o rozhodnutie ÚRSO. Áno, bol tam list môjho predchodcu, v ktorom vyzval ÚRSO k takémuto kroku, ale regulačný úrad už posúval referenčné obdobie aj predtým. To je ukážka toho, že keď mám krízovú situáciu, nemám špekulovať. Pri každom komoditnom obchode platí základná poučka, že pre elimináciu rizika treba mať referenčné obdobie dlhšie. Keď sa s tým začnem hrať, môžem dopadnúť zle a my sme dopadli zle. Tu niekde treba hľadať aj debatu o cenníkoch, lebo sú to prepojené nádoby. Z tohto dôvodu sa mi zjednodušená debata nepáči.
Na strane druhej, niektorí dodávatelia kritizovali aj komunikáciu a spôsob práce rezortu hospodárstva za vášho pôsobenia. Návrhy mnohých legislatívnych opatrení sa podľa nich častokrát dozvedali „z večera do rána...“
Komunikácia s dodávateľmi bola vynikajúca. Ak niekto tvrdí opak, dovolím si tvrdiť, že nie je korektný. Priznávam, že tvorba zákonov sa diala v hektickej dobe a nemali sme čas na dlhé filozofické diskusie, ale komunikácia tam prebiehala a pracovné skupiny boli aktívne. O legislatívnom návrhu sa nedozvedali z tlačoviek, ako to bolo častokrát predtým, ale v diskusii s ministerstvom. Ak zo strany niektorých dodávateľov existujú výhrady, nemôžem s tým súhlasiť. Respektíve je jasné, že neboli so všetkým stopercentne spokojní, ale to je prirodzené. Na základe dohody s dodávateľmi sme nastavili aj systém fungovania kompenzácií. Zjednodušene, uzavrie sa mesiac a do polovice toho nasledujúceho musí každý dodávateľ poslať definitívne dáta. K môjmu nemilému prekvapeniu s tým mali v praxi problém niektorí väčší dodávatelia, menší boli OK. Januárové dáta sme upravovali z objektívnych príčin, ale u jedného z trojice najväčších dodávateľov sa chybovosť sa opakovala aj vo februári a to v obrovskom množstve.
Kľúčovou témou bola a je energetická bezpečnosť. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine pristúpil SPP k diverzifikačným kontraktom. Analytici pred ďalšou sezónou varujú pred opatrnosťou, neznámou premennou je vždy počasie. Ochladenie v zimnej sezóne by znamenalo obrovský tlak na nárast cien plynu. Ako vidíte pripravenosť na ďalšiu zimu?
Naplnenosť zásobníkov v Európe je momentálne na rekordnej úrovni. Slovensko má už teraz fyzicky dostatok plynu pred nasledujúcou vykurovacou sezónou. Po mojom nástupe na ministerstvo došlo k výmene vedenia SPP a zmenila sa aj obchodná stratégia firmy z aktívne obchodnej na konzervatívnu, ktorá spočívala v tom, že na konci vykurovacej sezóny je cieľom mať čo najviac plynu v zásobníkoch.
A čo sa týka kontraktačného portfólia SPP, to je momentálne natoľko diverzifikované, že sme ako krajina pripravení nielen na nasledujúcu vykurovaciu sezónu, ale prakticky až do roku 2025. Platí to pre všetkých súčasných zákazníkov SPP aj s nejakou rezervou. Pod toto sa kedykoľvek podpíšem.
Aktuálne prebieha proces vtláčania plynu do zásobníkov pred zimou. Nie je každoročná komunikácia o tom, že SR má ročnú spotrebu cca 5 mld. kubíkov a v zásobníkoch je natlačených 3 mld. kubíkov a tým pádom máme zimu vykrytú, politické zavádzanie? Komerčný prevádzkovateľ v rámci obchodného tajomstva nezverejňuje mená klientov.
Na toto som v minulosti upozorňoval aj ja, že všetok zemný plyn, ktorý je uskladnený v zásobníkoch spoločnosti Nafta, ešte automaticky neznamená, že je aj určený pre slovenský trh. To platí aj teraz.
No v čase výkonu funkcie som ako minister disponoval hodnovernými informáciami o tom, aký zemný plyn je uskladnený v podzemných zásobníkoch, resp. kto ho tam uskladnil. Informácia nepochádzala od prevádzkovateľa infraštruktúry, ale firiem, ktoré využívajú jeho služby. Presne som videl, aký objem skladovacej kapacity je určený pre slovenských zákazníkov. Boli to potvrdené dáta od obchodníkov. Nie je však tajomstvo, že najväčšiu zodpovednosť v tomto ohľade na seba prevzala spoločnosť SPP.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ako vnímate spoločné nákupy plynu na úrovni EÚ prostredníctvom platformy AggregateEU. Zástupca skupiny ČEZ na jednom odbornom fóre priznal, že sa do platformy prihlásili skôr zo slušnosti. Dokážu z mechanizmu benefitovať menší hráči?
Každý, kto pracuje s komoditou ako plyn vie, že súčasná pripravenosť tohto systému dáva viac otázok ako odpovedí. Problém pritom nie je len v tom, v akých objemoch nakúpiť komoditu, ale aj o samotnej logistike: kam bude plyn dodaný a v ktorých časových slotoch. Týka sa to najmä LNG tankerov, kde je infraštruktúra v Európe stále limitovaná. Toto už platforma samotná nerieši, čo môže byť komplikácia.
Prejdime aj k rope. Hlavným zdrojom príjmu Transpetrolu sú tržby z prepravy ruskej ropy REBCO slovenskou vetvou Družby. Ako sa dívate na budúcnosť tejto štátnej firmy?
Transpetrol je do istej miery v podobnej situácii ako spoločnosť Eustream. Pri zemnom plyne je tranzitný kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou aktívny len do konca budúceho roka. Pri rope vyprší výnimka na prepravu južnou vetvou Družby rovnako koncom roka 2024. A to nehovorím rizikách súvisiacich s vojenským konfliktom, ktoré môžu kedykoľvek vyradiť infraštruktúru z prevádzky.
Budúcnosť Transpetrolu je veštenie z gule. V každom prípade dodávky pre rafinériu Slovnaft cez Adriu narastajú. Slovnaft už nemá na výber a nie je to jednoduché. Nezabúdajme však, že Transpetrol je tiež významným skladovateľom ropy a ropných produktov. Bez ohľadu na manažment, ktorý bude viesť Transpetrol, hospodárske výsledky budú do značnej miery závisieť od geopolitického vývoja.
V súvislosti s ropovodom Adria rezonovalo aj zásadné navýšenie tranzitných poplatkov, ktoré vyrubil štátny prepravca v Chorvátsku. V tejto veci ste osobne angažovali. S akým výsledkom?
Ako minister hospodárstva som primárne riešil dve veci súvisiace s ropou. Po prvé to, aby spoločnosť Slovnaft mohla aj po 1. januári 2023 vyvážať ropné produkty na Ukrajinu. Toto sa podarilo aj vďaka tomu, že vláda, ktorej som bol súčasťou, mala ústretový postoj voči Ukrajine. To je zásadná vec, lebo Slovnaft získal otvorený prístup na veľký ukrajinský trh. Pokiaľ existuje možnosť exportu na Ukrajinu, je to zároveň určitá záruka toho, že južná vetva Družby by mohla ostať v prevádzke aj naďalej.
Druhá vec sa týkala ropovodu Adria. Chorvátsky štátny prepravca v tomto roku výrazne zvýšil poplatky za tranzit ropy. Na základe otvorených dát som môjmu ministerskému kolegovi argumentoval, že aj na úrovni EÚ a v kontexte nášho regiónu je takáto situácia neúnosná. Chorváti žiaľ na naše argumenty nereflektovali, ale treba vysvetliť, že tu ide o širší problém medzi chorvátskou vládou a Skupinou MOL. Ten sa ťahá od čias privatizácie spoločnosti INA, ktorá bola spojená s korupčnou kauzou. V rámci tohto sporu bol dokonca odsúdený aj chorvátsky premiér, ktorý skončil vo väzení. Chorváti majú odvtedy zlý vzťah so Skupinou MOL a usudzujem, že to súvisí aj s aktuálnym tarifným problémom na Adrii. Treba však zdôrazniť, že ropa tečie ďalej a dodávky sa zvyšujú, ale za podmienok, ktoré stanovil Záhreb.
Vojna na Ukrajine vzbudila záujem o OZE aj na Slovensku. Dva roky po ukončení stop-stavu sa však z kapacity, ktorú uvoľnila spoločnosť SEPS, reálne pripojil do sústavy len zlomok zariadení. Ako minister ste boli priamym účastníkom stretnutí na úrovni SEPS, prevádzkovateľov distribučných firiem, envirorezortu, ale aj samotných investorov. Z vášho vnímania veci, kto spôsobil túto situáciu?
Problém bol v tom, že SEPS uvoľnila kapacity distribučným firmám, ktoré ich „akože“ dali k dispozícii, ale využilo sa z nich len zopár MW. Systém na úrovni regionálnych distribútorov je netransparentný. Rozdiely sú aj medzi firmami samotnými. Kritériá transparentného a efektívneho prístupu znesie možno Východoslovenská distribučná. V prípade ostatných dvoch firiem si investor mohol rezervovať a umelo predlžovať kapacitu na výstavbu nového OZE, ale v skutočnosti sa projekt nijako nevyvíjal. Developer nebol motivovaný, dokonca ani finančným poplatkom, aby sa usiloval posunúť projekt do fázy realizácie. So SEPS sme sa pokúšali o systémové riešenie, ale zatiaľ sa to nepodarilo.
Stihli sme však vytvoriť koncept na výstavbu veterných parkov spolu so štátnou spoločnosťou JESS. Pristúpili sme k tomu spôsobom ako pri industriálnych parkoch. Štát na základe objektívnych kritérií nájde vhodné územia na vybudovanie veterných parkov alebo tzv. GO TO zóny, ktoré by odkúpil a ponúkol ich investorom, aby si tam za vopred určených podmienok postavili veterné elektrárne. Základnými kritériami bola vhodná veternosť, súhlas environmentalistov, pripojenie do elektrizačnej sústavy vo vhodnej vzdialenosti, čo je mimoriadne dôležité, a takisto súhlas lokálnych autorít.
Teraz však so znepokojením počúvam, že táto koncepcia sa stráca, hoci je súčasťou Plánu obnovy.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
