25. 2. 2025
V EÚ sa opäť opatrne diskutuje o možnom zastropovaní cien zemného plynu. Pomohlo by prijatie upraveného nariadenia predchádzať krízovým situáciám alebo by išlo o zásah do princípov voľného trhu, ktorý by negatívne ovplyvnil možnosti importu skvapalneného plynu do Európy?
Zdroj: Freepik
Situácia na európskom veľkoobchodnom trhu so zemným plynom zostáva mimoriadne volatilná. Tejto téme sme sa minulý týždeň venovali v rozhovore s analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX, ktorého časť si môžete vypočuť ako podcast. Na úrovni EÚ sa v tejto súvislosti opätovne otvára diskusia o možnom znovuzavedení cenového stropu na plyn.
Riešenie formou cenového stropu bolo prijaté ako reakcia na ruskú agresiu na Ukrajine a následnú energetickú krízu. Mechanizmus zavedený vo februári 2023 bol odpoveďou na extrémne vysoké ceny plynu v lete 2022, keď na referenčnej holandskej burze TTF cena dosiahla až 300 EUR/MWh. Dynamický cenový strop sa mal aktivovať v prípade, že cena forwardových kontraktov na TTF prekročí počas troch dní hranicu 180 EUR/MWh. Zároveň musela byť cena plynu minimálne o 35 EUR/MWh vyššia ako referenčná hodnota, ktorá sa vypočítavala na základe aktuálnej ceny LNG. Hoci bol mechanizmus v platnosti dva roky, jeho účinnosť sa skončila koncom januára tohto roka. V praxi k jeho aktivácii nikdy nedošlo, keďže ceny plynu medzičasom výrazne klesli.
V súčasnosti Európa pokrýva zhruba tretinu svojho dopytu prostredníctvom LNG. V kontexte budúcnosti je náročné odhadnúť podiel zazmluvneného LNG pre zákazníkov v Európe vo vzťahu k budúcemu dopytu. Dôvodom je trhová neistota aj komplexnosť LNG kontraktov. Väčšina zákazníkov z EÚ si zabezpečila iba zlomok objemov LNG, napr. v porovnaní s Áziou.
Hoci medzi členskými štátmi EÚ zatiaľ neexistuje konsenzus, ak by Brusel opätovne zaviedol určitú formu cenového stropu, aké dôsledky by takéto opatrenie prinieslo?
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
