Ján Karaba: Skepsu voči repoweringu môže prelomiť zmysluplné nastavenie

22. 12. 2020

Termín repowering ešte prednedávnom poznal len málokto. Momentálne ide o jeden z najfrekventovaných výrazov v domácej energetike, ktorý je pre kompetentných symbolom budúcej reformy podporu systému OZE a VÚ KVET. Čo od repoweringu očakáva SAPI?

Myšlienka repoweringu sa dostala do povedomia vďaka iniciatíve Lívie Vašákovej a SAPI a teší ma, že sa takto uchytila.

Nejde teda o originálny nápad MH SR alebo ÚRSO. Na odborných fórach sa tento rok intenzívne diskutovalo s distribučnými firmami a OKTE o problematike historického dlhu a cenovej regulácii, ktorá tu bola doteraz. Ďalší vývoj systému podpory OZE a VÚ KVET je totiž do veľkej miery naviazaný na vyriešenie tohto dlhu. Bez toho sa nedajú robiť ďalšie reformy. Aj samotné MH SR vyhlásilo, že kým sa problém súvisiaci s TPS nepodarí vyriešiť, vyhlásenie aukcie na nové OZE nebude možné, pretože by to výrazne ovplyvnilo výšku tarify.

Repowering má byť preto principiálnou odpoveďou na súčasnú situáciu ohľadom TPS, ale nie je to výlučne reakcia. Je to zároveň progresívny návrh, ktorý rieši otázku, ako ďalej s existujúcimi zdrojmi. Pre SAPI  je táto časť rovnako dôležitá ako riešenie, ktoré sa týka reštrukturalizácie podpory.

Aké hlavné predpoklady musia byť podľa vás splnené, aby bol tento koncept úspešný?

Základným predpokladom je kvalitné nastavenie. My sme vypracovali pre ÚRSO relatívne podrobné odporúčania, aby toto nastavenie dávalo zmysel a výrobcovia mali ochotu vstúpiť do týchto schém. Ak má totiž repowering uspieť, musí byť založený na princípe dobrovoľnosti.

Pokiaľ ide o členov SAPI, aká je ich odozva na tento návrh?

Je tam zatiaľ istá neistota alebo skepsa z ich strany, čo vychádza zo skúseností s ÚRSO v minulosti. Mnohí výrobcovia ešte stále riešia kauzu 1508, pretože vtedy stratili podporu doplatkom na celý rok.

Urobiť reformu, ktorá má finančný dopad na výrobcov, nie je možné bez toho, aby to bolo z ich strany odsúhlasené. Výrobcovia v súčasnosti riešia aj G-komponent, ktorý považujú za nespravodlivosť a tiež vnímajú ako problém, že sa v tejto veci nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR alebo to, že sa v zákone legalizoval tento poplatok. Odtiaľ primárne pramení zdroj určitej skepsy a nedôvery zo strany výrobcov.

V rámci SAPI sa preto snažíme docieliť, aby sa na repowering pozerali pozitívne ako na príležitosť. Ak sa ho totiž podarí nastaviť zmysluplne, môže sa stať zaujímavým prvkom ďalšieho rozvoja OZE u nás. 

Skúste povedať niečo viac o návrhu, o ktorom sa diskutuje na úrovni ÚRSO a MHSR aj za účasti SAPI. Šéf ÚRSO Andrej Juris nedávno uviedol, že pri predĺžení podpory sa zvažuje rozpätie od 5 do 10 rokov, ale nastavenie sa môže líšiť podľa technologických špecifík jednotlivých zariadení. Môžete priblížiť, akým smerom sa vyvíja diskusia?

Náš návrh s detailnými výpočtami sme odprezentovali ÚRSO. Vychádzali sme zo základných cieľov, ktoré chcú MH SR a regulačný úrad dosiahnuť, predovšetkým teda zníženie systémových nákladov. Vo všeobecnosti platí, že čím bude predĺženie podpory dlhšie, tým viac sa znížia ročné náklady.

Verím, že ÚRSO bude brať tento predpoklad do úvahy. Teraz musíme počkať na január 2021. Najskôr sa musí novelizovať primárna legislatíva. Až následne sa môžu začať vydávať jednotlivé podriadené právne predpisy ÚRSO, ktoré budú presne určovať podmienky, za ktorých sa výrobcom ponúkne možnosť repoweringu.

Proces sa natiahne na mnoho mesiacov, ale hlavnou ambíciou je zrealizovať to čo najskôr, aby sa výrobcovia mali možnosť rozhodovať, či do tejto schémy vstúpia alebo nie, už do konca budúceho roka.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Foto: V júni po rokovaní hospodárskeho výboru NR SR v súvislosti s kauzou zániku podpory. 

Predĺženie podpory dáva pre SAPI zmysel iba o 10 rokov, rozumiem tomu správne? 

Zmysel by to z pohľadu úspor dávalo aj na 15 rokov. Do veľkej miery je to finančná matematika, ale nie som si istý, či by to bolo priechodné aj legislatívne. Toto už nie je na nás, aby sme to posudzovali.

S vysokým počtom zapojených výrobcov do repoweringu by mohla podľa výpočtov SAPI úspora dosiahnuť až 80 miliónov eur. Z akých predpokladov ste pri kalkulácii vychádzali? 

Ekonomický prepočet vychádza z predpokladu, že by do toho vstúpili všetci fotovoltickí výrobcovia za motivačných podmienok, ktoré sme navrhli, rešpektujúc princíp efektivity systému. Úspora 80 miliónov eur by bola výsledkom repoweringu, resp. reštrukturalizácie feed in tarify počas obdobia 10 rokov.

Samotná podpora by podľa ÚRSO mala byť viazaná na fixný objem výroby elektriny. Pri fotovoltickej elektrárni by na ročnej báze išlo napríklad o prvých tisíc hodín produkcie. Výroba nad tento objem by sa mohla ďalej voľne predávať na trhu, čo podľa úradu vytvára potenciál ďalších príjmov a rozvoj nových zelených produktov. Stotožňujete sa s takýmto nastavením? 

Rozumiem tomu, čo sa ÚRSO snaží dosiahnuť. Nie som si úplne istý, či by šlo o najlepšie nastavenie systému. Tento prvok sa dá iba ťažko prepočítať zo strany výrobcov. Prikláňam sa skôr k názoru, že by to skomplikovalo zamýšľaný účel repoweringu. Ak sa mení niečo, čo je pevne garantované na niečo, čo je garantované iba čiastočne, výsledkom je rizikovosť, ktorú výrobcovia nemusia chápať.

Domnievate sa teda, že zavedenie parametra fixného objemu by mohlo výrobcov skôr odradiť? 

Ak to bude zle nastavené, tak určite. Čo je fixný objem? V pracovnom návrhu je 1000 megawatthodín hodín, ale čo s ďalšími? Ak bude pre elektrárne, ktoré vyrábajú 1300 MWh, garantovaných len 1000 MWh, tento spôsob podpory zrejme vyhodnotia ako nevýhodný. A pritom práve veľkí výrobcovia majú najväčší efekt na repowering. Ak akceptujú zníženú výkupnú cenu, výsledkom budú v systéme najväčšie úspory.

Našim najdôležitejším komunikačným bodom v schéme repoweringu je to, aby sa zapojil maximálny počet výrobcov. Nie bazírovať na tom, aby tam bola čo najnižšia výkupná cena. Keďže to bude dobrovoľné, zlým nastavením systému sa môže stať, že to skončí neúspechom a výrobcovia do toho nevstúpia.

Druhou úrovňou repoweringu je možnosť uskutočniť zásadnú rekonštrukciu elektrárne, aby mohla fungovať ďalej a SR neprišlo o existujúce kapacity OZE. Existuje tu konsenzus? 

Toto je repowering v pravom zmysle slova. To, o čom sme bavili doteraz, je vlastne iba časť venovaná reštrukturalizácii výkupnej ceny. Repowering znamená, že investor alebo prevádzkovateľ pristúpi k obnove zariadenia, k jeho modernizácii: technologickej alebo napríklad zmene palivovej základne. 

Aj k tomu sme predložili náš návrh a výpočty. Všetko bude závisieť od toho, ako ÚRSO vyhodnotí potenciál naozajstného repoweringu. Sú totiž výrobcovia, ktorí nebudú chcieť repowerovať. Časť z nich má zariadenie v tak dobrom technickom stave, že to pre nich nedáva žiadny technický význam.

Repowering dáva osobitne veľký zmysel pre prevádzkovateľov bioplynových staníc, ktoré pri strate garantovanej výkupnej ceny pôjdu všetky (až na niektoré výnimky) úplne do krachu. Ekonomicky im to jednoducho nebude vychádzať. Ak však nebudú môcť ďalej prevádzkovať tieto zariadenia, Slovensko stratí dosť veľký podiel OZE na spotrebe elektriny, ktorý pravdepodobne už nikdy nebudeme schopní dohnať.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Foto: Ján Karaba (úplne vľavo) na konferencii Clean.techsummit 2020 v Košiciach. 

Väčšine dotovaných elektrární sa skončí pätnásťročná podpora v rokoch 2025 až 2028. Máte indície od niektorých vašich členov, že reálne zvažujú ukončenie svojej činnosti? 

Samozrejme. Toto je úplne zjavné ekonomické rozhodnutie, pokiaľ napríklad zostane zachovaný G-komponent v takej podobe, v akej je teraz. V súvislosti s aktuálnym vývojom na trhu s elektrinou nemožno predpokladať, že podmienky predaja by boli tak výhodné, že by sa im to oplatilo prevádzkovať. Netvrdím, že všetkým, ale niektorým určite.

Spomenuli ste G-komponent. K téme sa nové vedenie ÚRSO vyjadruje opatrne. Riešenie by mohla priniesť novelizácia vyhlášok úradu prvej polovici roku 2021. Očakáva SAPI zmenu? 

Zo strany úradu som zachytil, že táto téma sa bude prehodnocovať. Neviem však akým spôsobom.

Spoločne so Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou Veolia Energia Slovensku ste sa v októbri vo veci G-komponentu obrátili so sťažnosťou na Brusel. V akom je to stave? 

Zatiaľ neviem, pretože predpokladám, že Európska komisia (EK) komunikuje v tejto veci priamo s ÚRSO. My tam vidíme jasný rozpor s príslušným nariadením EÚ. Slovensko je podľa nás exemplárny prípad toho, ako sieťové poplatky nemajú byť nastavené. Dúfam, že nové vedenie ÚRSO to pochopí rýchlo a v rámci implementácie zimného balíka sa k tomu postavia čelom a tento problém sa vyrieši.

Vzhľadom na znižovanie cien OZE technológií a zvyšovanie ich účinnosti, aká je v súčasnosti v slovenských podmienkach reálna možnosť vyrábať elektrinu z OZE, napríklad z fotovoltiky, bez akejkoľvek priamej finančnej podpory (v prípade konca stop stavu a bez G-komponentu)?