13. 2. 2020
Objem emisií CO2 v sektore energetiky zostal v roku 2019 statický. Vyplýva to z prepočtov Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá zároveň vyzdvihla, že je to najmä vďaka expanzii obnoviteľných zdrojov. Výroba elektriny zo zemného plynu prvýkrát predstihla uhlie. Najvýznamnejší pokles emisií zaznamenali v Európe a USA.
Zdroj: Freepik
Globálny rast emisií oxidu uhličitého, ktorý do ovzdušia vypúšťa odvetvie energetiky, sa v minulom roku podarilo zastaviť, oznámila Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Jej výkonný riaditeľ Fatih Birol uviedol, že teraz treba aktívne pracovať na tom, aby vlaňajšok predstavoval „definitívny vrchol globálnych emisií a nebol len ďalšou prestávkou v raste“. Poukázal na to, že už dnes na to máme k dispozícii potrebné technológie, ktoré treba využiť.
Uhlíkové emisie v roku 2019 celosvetovo dosiahli úroveň 33,3 gigaton, čo je podobná úroveň ako v predchádzajúcom roku. Globálna ekonomika pritom narástla o 2,9 %.
Zdroj: SFÉRA, a.s. (údaje IEA)
Pomohli vietor, plyn aj jadro
Až o 5 percent (-160 mil. ton CO2) sa podarilo znížiť emisie z energetiky v Európskej únii, a to vďaka zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov energie (vietor a slnko) a nahrádzaniu uhlia zemným plynom. V Nemecku napríklad emisie CO2 klesli až o 8 % na 620 mil. ton, čo je úroveň, ktorú krajina dosahovala v 50. rokoch minulého storočia, kedy bola nemecká ekonomika asi 10-krát menšia. Významne stúpla najmä výroba elektriny vo veterných parkoch.
Značný pokles emisií sa zaznamenal v Spojených štátoch amerických, a to o 2,9 %, resp. o 140 mil. ton CO2. Pripísať to možno zníženiu produkcie elektriny z uhlia až o 15 %. Tieto zdroje nedokázali obstáť v tvrdej konkurencii s plynovými elektrárňami, ktoré medziročne zvýšili výrobu o rekordných 37 %. K úspechu však prispel aj menší dopyt po elektrine, ktorý bol dôsledkom miernejšieho počasia v lete i v zime, čím sa znížila spotreba na účely vykurovania a klimatizovania.
Aj japonská energetika evidovala rapídny pokles emisií CO2 až o 4,3 %. Dôvodom bol najmä návrat viacerých dočasne odstavených atómových blokov do prevádzky, čo umožnilo znížiť výrobu elektriny z uhlia, plynu a ropy.
Zatiaľ čo energetici vo vyspelých krajinách sveta úhrnne vyprodukovali menej emisií oxidu uhličitého – 11,3 gigaton, tento pokles bol vykompenzovaný rastom emisií v rozvíjajúcich sa ekonomikách, obzvlášť v juhovýchodnej Ázii. Rozsiahlu výrobu elektriny z uhlia v Číne a súvisiace emisie aspoň čiastočne krotil pomalší hospodársky rast, zvyšovanie podielu OZE a tiež prevádzka nových jadrových reaktorov.
