IEA: Koronavírus spôsobí najväčší šok pre energetiku od 2. svetovej vojny

4.5.2020

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 otrasie svetovou energetikou viac ako finančná kríza v roku 2008. Globálny dopyt po energiách by podľa novej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) mohol klesnúť o 6 %. 

Zdroj: Freepik

Šéf IEA hovorí o historickom šoku pre celý energetický systém. „Uprostred súčasnej bezprecedentnej ekonomickej a zdravotníckej krízy je prepad dopytu po takmer všetkých palivách ohromujúci, zvlášť po uhlí, rope a zemnom plyne,“ povedal výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol, podľa ktorého sú zatiaľ jedinou výnimkou obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na pomenovanie dôsledkov krízy v dlhodobom horizonte je podľa neho priskoro. Už v tejto chvíli je však isté, že po jej odznení sa podoba energetiky zásadným spôsobom zmení. 

V novej prognóze "Global Energy Review" IEA predpovedá, že globálny dopyt po energiách v roku 2020 klesne o 6 %. To je sedemnásobne viac ako týmto parametrom zatriasla svetová finančná kríza v roku 2008. Negatívne dopady postihnú najmä rozvinuté ekonomiky: v USA sa pád dopytu po energiách môže vyšvihnúť na 9 % a v prípade krajín EÚ dokonca na 11 %. Ako zdôrazňuje IEA, skutočné čísla budú závisieť od dĺžky a prísnosti opatrení, ktoré majú spomaliť šíreniu ochorenia COVID-19. IEA tiež vypočítala, že ak by sa hýbali na úrovni aprílových hodnôt, globálny dopyt po energiách by sa každý mesiac znížil o približne 1,5 %. 

Vývoj dopytu po elektrine v rôznych regiónoch (1970 - 2020)
Zdroj: IEA

Prijaté opatrenia vlád počas „lockdownu“ ovplyvnili spôsob, ako sa využíva elektrina. Spotreba počas pracovných dní sa podľa IEA začala podobať na krivku spotreby elektriny v nedeľu v čase pred koronakrízou. Globálny dopyt po elektrine by mal podľa prognózy IEA klesnúť v roku 2020 o 5 %, čo predstavuje najväčší prepad zaznamenaný od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. 

Krízové opatrenia vlád nepriamo podporujú intenzívnejšie využívanie nízkouhlíkových zdrojov. Týka sa to nielen OZE, ale aj jadrovej energetiky. V roku 2020 by sa mohli nízkouhlíkové zdroje podieľať na globálnej produkcii elektriny až 40 % a predstihnúť v tomto rebríčku uhlie o 6 percentuálnych bodov. Trend rastu produkcie z OZE, predovšetkým z vetra a slnka, by sa v tomto roku nemal zastaviť, čo je primárne spôsobené „dojazdom" nových projektov, ktoré boli dokončené koncom minulého a začiatkom aktuálneho roka.  

Zdroj: IEA

Okolnosti najviac neprajú fosílnym palivám, predovšetkým zemnému plynu a uhliu. Doplácajú na nízky dopyt po elektrine a prednostné pripájanie zelených zdrojov do sústavy. IEA očakáva, že podiel plynu a uhlia v globálnom energetickom mixe sa v roku 2020 zníži až o 3 %, čo je najviac od roku 2001. Uhlie by si dokonca mohlo zaknihovať najväčší pokles dopytu od 2. svetovej vojny, a síce o 8 %. Kým v roku 2018 bola výroba elektriny z uhlia na vrchole, v tomto roku by sa mohla prepadnúť o viac než 10 %. Kríza podľa agentúry zastaví kontinuálny rast plynu v poslednej dekáde – jeho spotreba v roku 2020 môže klesnúť o 5 %.

Ako bolo naznačené, jedine OZE by si podľa štúdie IEA mali zachovať tendenciu rastu. Napriek tomu, že výpadky v dodávateľskom reťazci prerušili a spomalili viacero projektov, výroba elektriny zo zelených zdrojov vzrastie o 5 %. Obnoviteľné zdroje mimo sektora výroby elektriny ale na ružiach ustlané nemajú. Spotreba biopalív by mala klesnúť zásadným spôsobom kvôli obmedzeniam v sektore dopravy, a teda aj v dopyte po pohonných hmotách. 

Výsledkom všetkých spomenutých faktorov bude v roku 2020 zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) súvisiacich s energetikou o takmer 8 %, odhaduje IEA. Pri finančnej kríze v roku 2009 zostúpili emisie uhlíka na úroveň 400 miliónov ton CO2, čo je šesťnásobne menej ako očakávaný pokles v tomto roku. 

Zdroj: IEA

Fatih Birol zdôrazňuje, že zníženie emisií CO2 za takýchto okolností určite nemá byť dôvodom na oslavu. Vlády by sa podľa neho mali vo svojich plánoch na obnovu ekonomiky zamerať najmä na investície do čistých technológií – OZE, energetickej efektívnosti, batérií, vodíka alebo technológií na zachytávanie uhlíka. „Investovanie do týchto oblastí podporí zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstiev a nasmeruje svet k odolnejšej a čistejšej energetickej budúcnosti,“ uzavrel výkonný riaditeľ IEA. 

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK