4. 12. 2018
Zástupcovia členských štátov dnes odsúhlasili finálnu podobu revidovaných smerníc o OZE a efektívnosti aj nový systém riadenia energetickej únie. Stanovený bol cieľ zvýšiť podiel OZE do roku 2030 na úroveň 32 % a tiež sa odsúhlasil nezáväzný cieľ pre zvýšenie efektívnosti na 32,5 %.
Zdroj: Freepik
Schvaľovanie legislatívnych návrhov i stratégií predstavených pod hlavičkou rozsiahleho balíka s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov významne pokročilo.
V lete nadobudla účinnosť revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti 2018/844/EÚ. Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré je zodpovedné za jej transpozíciu do slovenskej legislatívy, už avizovalo pripravovanú zmenu zákona a začalo zbierať podnety. Oficiálne medzirezortné pripomienkovanie by sa malo spustiť v apríli budúceho roka.
V polovici novembra odklepli poslanci Európskeho parlamentu tri ďalšie legislatívne návrhy, a to revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch a smernice o energetickej efektívnosti a tiež nové nariadenie o riadení energetickej únie a klimatických opatrení. Dnes (4. 12.) ich schválili aj zástupcovia členských krajín v Rade EÚ.
Zhoda sa zatiaľ nenašla v otázke podoby nového dizajnu trhu s elektrinou, ktorým sa nastavia pravidlá pre ďalšie fungovanie veľkoobchodného aj maloobchodného trhu.
Aké sú hlavné body aktuálne schválených legislatívnych zmien?
Úspory energie
Podľa novej smernice bol pre rok 2030 dohodnutý celoeurópsky cieľ pre zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni najmenej 32,5 %. Opatrenia smerujúce k väčším úsporám energie majú prispieť k zlepšeniu ochrany životného prostredia, zníženiu emisií skleníkových plynov, zlepšeniu energetickej bezpečnosti i redukcii nákladov na energie pre domácnosti aj firmy. Zároveň majú pomôcť pri znižovaní energetickej chudoby a podporiť rast ekonomiky a zamestnanosti.
Krajiny EÚ majú každý rok v období 2021 – 2030 povinne dosiahnuť úspory energie z konečnej spotreby energie na úrovni 0,8 %. Len Cyprus a Malta ako malé ostrovné štáty majú tento povinný cieľ znížený na 0,24 % ročne. Európska legislatíva však umožňuje štátom flexibilitu ohľadom spôsobu, ako majú tieto úspory dosiahnuť.
Do smernice sa dostali aj určité sociálne ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby členské štáty pri navrhovaní svojich politických opatrení zameraných na úspory energie zohľadňovali potrebu riešiť problém energetickej chudoby.
Obnoviteľné zdroje
Upravená smernica o OZE má urýchliť prechod Európy smerom k čistej energii s využitím širokej škály obnoviteľných zdrojov ako sú vietor, slnko, voda, prílivová či geotermálna energia, biomasa a biopalivá. Hlavný cieľ pre zvýšenie podielu zelenej energie v EÚ ako celku bol odsúhlasený na úrovni aspoň 32 %.
Rozširovanie výroby elektriny z OZE sa má ďalej podporovať prostredníctvom trhovo orientovaných schém a zjednodušením administratívnych postupov pri vydávaní potrebných povolení. V prípade zvýšenia podielu OZE v odvetví dopravy bol dohodnutý sektorový cieľ na úrovni 14 %. Zároveň platí, že podpora pre konvenčné biopalivá vyrábané napríklad z palmového oleja, kde je vysoké riziko nepriamej zmeny vo využívaní pôdy, sa majú do roku 2030 postupne odstrániť.
Dôležitým novým bodom je, že domácnosti, ktoré si budú chcieť vyrábať vlastnú energiu z OZE napríklad zo strešných solárnych panelov, budú zvýhodnené oslobodením od určitých poplatkov a platieb. Do praxe sa má teda zaviesť koncept prosumera.
Nariadenie o riadení
Nové schválené nariadenie predovšetkým definuje, ako budú členské štáty spolupracovať navzájom a tiež s Európskou komisiou pri dosahovaní ambicióznych cieľov energetickej únie, obzvlášť v oblasti OZE, energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. Stanovili sa aj kontrolné mechanizmy, ktoré majú zaistiť naplnenie stanovených cieľov a tiež koherentnosť a koordináciu jednotlivých činností a opatrení.
Trojica legislatívnych predpisov by mala vyjsť v oficiálnom Vestníku EÚ už 21. decembra a následne nadobudnúť platnosť ešte v tomto roku.
