22. 8. 2024
Približne na 27 % územia Slovenska neboli identifikované prekážky pre výstavbu veterných parkov z pohľadu vtáctva a netopierov. Štúdia citlivosti jednotlivých oblastí je kľúčovým podkladom pre umiestnenie projektov. Asociácia SAPI víta novú štúdiu, ktorú financovala Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia lokalít.
Zdroj: Freepik
Podľa Medzinárodného výboru pre veternú energiu (GWEC) vlani celosvetovo kumulatívny inštalovaný výkon veterných elektrární prekročil jednu terrawatthodinu. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zase odhadla minuloročné globálne investície do sektora veternej energetiky na úrovni 220 miliárd dolárov. Slovensko je dlhodobo na chvoste štatistík výroby elektriny z vetra, inštalovaný výkon naďalej zostáva na 3 MW. Projekty budovania veterných parkov síce pribúdajú, avšak legislatívne prekážky, zdĺhavé povoľovanie vrátane environmentálnych posúdení a tiež nedostatočné kapacity pre pripájanie do sústavy stále brzdia odvážne plány investorov.
V rámci diskusií o dopadoch elektrární na životné prostredie sa veľmi často objavuje otázka dopadov na výskyt vtáctva a netopierov. Trojica ochranárskych organizácií zmapovala územie Slovenska s cieľom zistiť, kde je výstavba veterných parkov z pohľadu ochrany vtákov a netopierov nevhodná.
„Vytvorenie mapy senzitivity má prispieť k vhodnému umiestneniu projektov veternej energie na Slovensku tak, aby ich negatívny vplyv na biodiverzitu bol minimalizovaný. Veríme, že mapu využijú developeri a úrady pri plánovaní a povoľovaní a prispeje tiež k akceptácii veternej energie obyvateľmi,“ uviedla Adriana Hološková zo SOS/BirdLife Slovensko a hlavná autorka mapy senzitivity. Hoci pri plánovaní projektov veterných parkov treba brať do úvahy aj ďalšie faktory, vytvorenú mapu považuje za jeden z kľúčových podkladov.
Slovensko má podľa autorov možnosť poučiť sa už teraz z chýb, ktoré sa kvôli nesystematickému prístupu často objavili až po realizácii jednotlivých projektov.
73 % tvoria vysoko citlivé územia
Podľa záverov štúdie pokrývajú vysoko citlivé územia 73,2 % Slovenska. „Na tomto území je výstavba veterných elektrární z pohľadu biodiverzity úplne nevhodná. Pri umiestnení a povoľovaní projektov veterných elektrární vo vysoko citlivom území sa dajú očakávať komplikácie, neistoty a predĺženie hodnotiacich procesov a s najväčšou pravdepodobnosťou vyššie náklady pri príprave takýchto projektov, čo je zvýšené riziko pre podnikateľov,“ uviedol Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
