8. 11. 2022
Aké sú najväčšie investičné výzvy v oblasti dekarbonizácie na Slovensku? O prebiehajúcej zelenej transformácii v čase krízy diskutovali na 16. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® zástupcovia rezortov hospodárstva, životného prostredia, spoločnosti Veolia Energia Slovensko a Zastúpenia EK na Slovensku.
Členské krajiny EÚ sa do roku 2050 zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Podľa Zdeňka Čecha, vedúceho tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, sú ambiciózne ciele, ktoré boli zadefinované v Európskom klimatickom zákone, ako aj v nadväzujúcom balíčku legislatívnych opatrení Fit for 55, výsledkom politických debát členských krajín EÚ a vojenská invázia Ruska na Ukrajine dlhodobé smerovanie nezmenila. Ako doplnil, Európa si môže vynucovať štandardy v globálnom ekonomickom obchode, ale musí si zachovať svoju ekonomickú silu. „Ak budeme oslabený hráč, nebudeme mať možnosť tlačiť na klimatickú agendu na globálnom poli,“ povedal Čech.
V kontexte dekarbonizačných snáh sa Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva SR vyjadrila, že EÚ chce byť v tejto oblasti pionierom oproti ostatným regiónom sveta. Sústredením sa na ambiciózne ciele v dekarbonizácii sme pozabudli na niektoré riziká v oblasti energetickej bezpečnosti, ktoré sa v tomto roku ukázali v dôsledku vojnového konfliktu.
Milan Zvara z Ministerstva životného prostredia (MŽP) vníma prebiehajúcu zelenú transformáciu ako komplexný proces, ktorý nie je jednoduché uskutočniť. „Ciele, ako boli nastavené zo strany Európskej komisie, nie sú dosiahnuteľné bez bolestivého procesu,“ uviedol súčasný riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov MŽP, ktorý pripomenul aj legislatívnu náročnosť na Slovensku.
Čech zo Zastúpenia EK na Slovensku pripustil, že EÚ podcenila otázku energetickej bezpečnosti, ale iniciatíva REpowerEU smeruje k tomu, aby sa Európa odbremenila na závislosti na fosílnych palivách z Ruska. V súčasnosti prebieha masívna re-orientácia importu plynu, kedy do Európy smerujú LNG tankery z USA a súčasne Nórsko masívne zvýšilo export do krajín EÚ. Zvýšiť sa má aj podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v roku 2030 zo súčasných 40 % na 45 %. Realizované opatrenia však musia byť podľa neho podporené aj energetickými úsporami a zmenou správania na strane odberateľov.
Všetky legislatívne zmeny bude musieť reflektovať aj aktualizovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP). Balog Ferenčáková informovala, že Slovensko má povinnosť poslať jeho draft EK do polovice budúceho roka. Na základe pripomienok následne dôjde k jeho revízii, pričom záväzná nová verzia NECP bude k dispozícii v roku 2024. Podľa Balog Ferenčákovej už prebiehajú intenzívne diskusie nielen s MŽP, ale aj ďalšími rezortmi, čo len dokumentuje zvýšený záujem o energetiku posilnený krízou.
Pokiaľ ide o energetický mix, Slovensko má na rozdiel od Česka minimum prevádzok, ktoré spaľujú uhlie, zhodnotil Miroslav Mravec, technický riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko. V oblasti OZE sú možnosti obmedzené, ale teplári dokážu efektívne využíva biomasu, hoci jej spaľovanie nie je vhodné pre všetky lokality. Od štátnych orgánov očakáva Mravec najmä stabilné legislatívne prostredie, ktoré je pre investorov kľúčové. Vyzdvihol dostupné možnosti financovania, špecificky Modernizačný fond.
Miroslav Mravec spomenul aj víziu dekarbonizačného projektu spoločnosti Veolia v Žiari nad Hronom. Tamojšia prevádzka, ktorej vstupným materiálom bude biomasa, by sa mala zamerať na produkciu obnoviteľných plynov. Okrem biometánu sa počíta aj s výrobou vodíka, ktorý by mohol byť zužitkovaný v autobusovej doprave. Teplári chcú tiež rozvíjať koncept energetického zhodnocovania komunálneho odpadu inovatívnou metódou. Podľa Mravca nie je v teplárenstve možné reálne nahradiť 100 % plynu biometánom a zastáva postoj, že odklon od plynu nebude rýchly. „Do budúcna je dôležité zabezpečiť, aby biometán a biovodík zostali na Slovensku a neskončili v Nemecku alebo iných krajinách,“ povedal.
Novela zákona o OZE a VÚ KVET z dielne MH SR zavádza do primárnej legislatívy povinnosť zriadiť register o obnoviteľných plynov, ktorý by mal umožniť a predovšetkým uľahčiť cezhraničný obchod so zárukami v rámci EÚ. Záruky pôvodu z biometánu bude možné podľa Milana Zvaru z rezortu životného prostredia využívať aj v európskom systéme obchodovania s emisiami (EU ETS). „Bude to motivácia aj pre výrobcov, čím môže dôjsť k stimulácii trhu na Slovensku,“ doplnil zástupca MŽP.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
