27. 10. 2025
Dostupnosť kapacity siete sa stala dôležitým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. S rastúcimi nárokmi na prevádzkovateľov sústav sa do popredia dostáva budovanie smart gridu. Slovensku sa na tento účel darí získavať podporu aj z európskych financií.
Rozvoj sústav sa posunul do centra politického záujmu Európskej únie, o čom svedčia akčné plány aj nedávne zmeny legislatívy. Do konca tohto roka má Európska komisia zverejniť balík návrhov, ktorý by mohol zahŕňať reformu siete TEN-E aj ďalšie úpravy dizajnu trhu.
Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2025 Elisabeth Cremona z medzinárodného think-tanku EMBER zdôraznila, že elektrizačná sústava je kľúčová pre hospodársky rast a kapacita siete sa stala kritickým faktorom ovplyvňujúcim investičné rozhodnutia firiem. Vysvetlila, že náklady na pozemky a dostupnosť kapacity siete sú v Európe hlavnými dôvodmi pre sťahovanie energeticky náročných technologických firiem ako sú dátové centrá z tradičných krajín (napr. Írsko, Francúzsko, Nemecko) na nové trhy v severnej a južnej Európe.
Významnú rolu však zohráva aj odolnosť sústavy, schopnosť predísť a odolať rozsiahlym výpadkom, pričom ostatné výpadky v Európe potvrdzujú význam prepojení medzi jednotlivými krajinami. Tretia otázka, ktorej je podľa Cremony potrebné venovať pozornosť je význam energetickej sústavy pre obranu a bezpečnosť, čo potvrdzujú aj útoky na infraštruktúru na Ukrajine.
Nároky na prevádzkovateľov sa enormne zvýšili
Vladislav Jurík zo Stredoslovenskej distribučnej priblížil požiadavky, ktorým prevádzkovatelia čelia. Od roku 2021 sa značne zvýšil záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov energie. Podarilo sa pripojiť asi 1500 MW nových výrobných zdrojov, čo sú približne tri jadrové bloky. Pribúdajú tiež tepelné čerpadlá a verejné nabíjacie body.
Patrik Križanský z asociácie SEVA uviedol, že v roku 2030 asociácia očakáva na slovenských cestách takmer 150 tisíc čisto batériových elektromobilov, čo by znamenalo spotrebu elektriny asi 1,5 TWh ročne. To sa odrazí na väčších nárokoch na budovanie nabíjacej infraštruktúry, súkromnej aj verejnej vrátane ultrarýchlych nabíjacích bodov.
Z dôvodu nárokov na vyššiu flexibilitu sa smart grid stal nevyhnutnosťou. Európsky a najmä slovenský regulačný rámec má však svoje medzery. Preukazuje sa to napríklad pri jalovom výkone a nutnosti budovania veľkého množstva tlmiviek.
Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej distribučnej uviedol, že hoci sa u nás diskusia o budovaní sústav a pripájaní často vedie v negatívnej atmosfére, pri smart gridoch sa má Slovensko čím chváliť. „Žiadna iná krajina nemá toľko smart grid projektov, ako SR,“ podčiarkol v súvislosti s investíciami realizovanými s finančnou podporou EÚ.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
