31. 10. 2019
Zdroj: sféra, a.s.
Úvodná prednáška prvej sekcie podujatia patrila Miroslavovi Zemanovi. Podľa slovenského profesora, ktorý pôsobí na Technickej univerzite v Delfte, prináša energetická transformácia úplne nové možnosti. Elektrický energetický systém, ktorý sa za posledných 50 rokov vybudoval, bude potrebné od základov „prekopať“. Ako zdôraznil, hlavným ťahúňom tejto zmeny je potreba nahradiť fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi energie, k čomu nás núti nielen klimatická situácia, ale aj ekonomické faktory. Cena elektriny vyprodukovanej z vetra alebo slnka totiž prudko klesá – v niektorých krajinách sa podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) pohybuje pod 2 dolár centy za kWh. „Toto je ekonomický tlak, ktorý nás núti zmeniť celú elektrizačnú sústavu.“
V kontexte tlaku na výrobu elektriny z OZE Zeman spomenul aj dôležitý parameter kvality dodávanej elektriny. Najväčšia zmena, ktorá sa udeje s rastúcim počtom veterných a fotovoltických elektrárni, bude v distribúcii. Z konzumentov sa stávajú aj výrobcovia elektriny, čo nevyhnutne zmení všetky vzťahy v sústave. Ak chceme dosiahnuť, aby bola zabezpečená stabilita dodávok vrátane dodržania kvalitatívnych parameterov, energia musí byť udržateľná a smart.
Riešením je podľa Zemana decentralizácia elektrizačnej sústavy formou budovania lokálnych mikrogridov. Sústavu je možné dostať pod kontrolu vďaka nastupujúcej digitalizácii a inteligentným technológiám, čo so sebou prinesie aj možnosti pre vznik nových finančných služieb, napríklad na báze blockchainu. Ako dodal, v budúcnosti nepôjde o integráciu hardvérovej a smart infraštruktúry, ale budovanie úplne novej infraštruktúry, ktorá je založená na produkcii elektriny z OZE, pričom jej uskladnenie bude zohrávať dôležitú úlohu. Časť zelenej elektriny bude potrebné ukladať do batériových systémov. Ďalšou alternatívou je premena energie elektrónov na energiu molekúl vodíka, uzavrel.
Zdroj: sféra, a.s.
Tému mikrogridov vo svojej prednáške detailnejšie rozvinul Peter Chochol zo spoločnosti sféra. V procese prechodu na distribuované energetické sústavy vyzdvihol úlohu digitálnych technológií, akými sú IoT komunikačné platformy, smart metre alebo systémy na pomoc pri zúčtovaní peer-to-peer transakcií (napr. blockchain). „Prípadne vyspelé analytické predikčné dátové systémy, ktoré sa často opierajú o umelú inteligenciu. „Toto všetko nám pomáha transformovať energetiku do budúcnosti,“ skonštatoval zástupca úseku inovácií.
Za jednu z bariér v rámci tohto procesu označil legislatívu. Energetika ako tradične konzervatívne odvetvie je podľa neho zviazaná legislatívou a reguláciou, ale aj v tejto oblasti svitá na lepšie časy. Zimný balíček EÚ totiž prináša mnohé progresívne opatrenia, pričom viaceré z nich budú zavedené do praxe už v priebehu nasledujúceho roku, podotkol.
Peter Chochol považuje za zásadnú novinku, kedy prosumer bude môcť predávať prebytky elektriny do siete. Pozitívne hodnotí aj možnosť zdieľať energetickú infraštruktúru v bytových domoch, na ktorých sú inštalované napr. fotovoltické panely. „Koncoví odberatelia sa budú môcť združovať v komunitných mikrogridoch a budú si môcť navzájom predávať prebytky elektriny.“
Energetické zariadenia budú môcť byť aj vo vlastníctve tretích strán. Dá sa očakávať, že vzniknú subjekty, ktoré budú ponúkať riešenia pre koncových odberateľov. Ako ďalej zdôraznil, zimný balíček EÚ preferuje prienik OZE do výroby tepla, chladu aj dopravy. „Konečne sa zavedú zmluvy s dynamickou cenou elektriny, ktoré budú viac rešpektovať aktuálny stav na trhu.“
V súčasnosti má každý subjekt na energetickom trhu svoju pevne definovanú úlohu. Zjednodušene povedané, buď je v úlohe aktívneho výrobcu alebo pasívneho spotrebiteľa. Súčasná slovenská legislatíva síce umožňuje účastníkom na trhu inštalovať lokálne zdroje, ale iba v pozícii samospotrebiteľov. „To, čo si vyrobíte, môžete doma spotrebovať, ale nie je žiaduce, aby ste z tejto výroby čokoľvek posúvali von do sústavy,“ doplnil. Po implementácii opatrení zimného balíčka EÚ sa bude môcť prosumer správať ako výrobca aj ako spotrebiteľ.
Zdroj: sféra, a.s.
V procese rozvoja distribuovanej energetiky považuje za dôležitú aj predinvestičnú fázu, ktorá súvisí s modelovaním a simuláciami. „Je to téma, ktorej sa začíname intenzívne venovať.“ Zámerom je ešte pred samotnou inštaláciou zariadenia zhodnotiť energetické pomery mikrosiete a navrhnúť takú dimenziu prvkov, aby bola v súlade so špecifikami danej lokality. „Spočítajú sa ekonomické, prípadne environmentálne aspekty, aby sme vedeli, kedy sa nám tá investícia vráti a aké úspory dosiahneme v oblasti emisií.“
Za kľúčové považuje aj to, ako distribuovaná sústava ovplyvní nadradenú sústavu. „V neposlednom rade je dôležité chrániť kvalitu elektriny, ktorá môže byť zariadeniami v distribuovanej sústave ovplyvnená. Na to slúžia simulované modelovacia zariadenia, ktoré budú tvoriť čas nášho portfólia,“ poznamenal.
Prvý blok prednášok uzavrel zahraničný hosť Tomáš Mužík zo spoločnosti Nano Energies. Vo svojom príspevku predstavil agregátora flexibility, koncept, ktorý združuje producentov a odberateľov elektriny s cieľom optimalizovať toky energie. Flexibilitu na krátkodobých trhoch uplatňuje spoločnosť v Česku, na Slovensku alebo v Belgicku. S príchodom novej európskej legislatívy bude podľa neho možné poskytovať flexibilitu na podporné služby aj priamo prevádzkovateľom prenosových sústav. 
Zdroj: sféra, a.s.
Ako ďalej rozvinul Mužík, hlavnou motiváciou ich obchodných partnerov je zvýšenie finančného výnosu, prípadne zníženie nákladov na strane spotreby. Portfólio ich partnerov tvoria predovšetkým B2B zákazníci, obchodníci s elektrinou, majitelia assetov, ale aj ďalšie subjekty. Nano Energies im poskytuje servis a prevádzkuje trading s nonstop dispečingom.
Za podniky, ktoré majú z povahy svojej činnosti prirodzený potenciál optimalizovať svoje náklady, označil mraziarne. V zahraničí sa tento druh prevádzok využíva na podporné služby aj kvôli tomu, že kompresory zvyčajne nie je potrebné prevádzkovať 24 hodín denne. „Pri vhodnej optimalizácii sa dajú znížiť náklady na strane silovej elektriny až o 10 %,“ povedal.
Podporné služby fungujú štandardne takým spôsobom, že operátor v prípade potreby využije napríklad tepelnú elektráreň s inštalovaným výkonom 10 MW. Úlohou agregátora flexibility je podľa Mužíka poskladať rovnaký výkon z desiatok menších zdrojov, pričom podporných služieb sa môžu zúčastniť aj tie s výkonom do 0,5 MW. „Ako to robíme? Zákazníkov cez zabezpečené IT riešenie pripojíme na náš dispečing a v reálnom čase riadime, dopytujeme u nich flexibilitu a uplatňujeme ju na trhu,“ vysvetlil s tým, že svojich zákazníkov nenútia budovať zložité a nákladné IT systémy, ale využívajú tie existujúce. 
Zdroj: sféra, a.s.
Mužík zároveň pripustil, že v budúcnosti celkom určite vznikne potreba certifikácie zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktorej cieľom má byť bezpečná a zabezpečená komunikácia s poskytovateľom flexibility.
Spoločnosť je napríklad súčasťou projektu Dflex, ktorý má overiť možnosť agregácie flexibility v podmienkach elektrizačnej sústavy Česka, ako aj kompatibility ponúkaných produktov s existujúcimi štandardmi. V projekte, ktorý potrvá do roku 2022, sú zapojení viacerí partneri z akademickej aj súkromnej sféry. Aplikačným garantom je české ministerstvo priemyslu a obchodu.
V rámci diskusie sa Mužík vyjadril aj k otázke nákladov za podporné služby v budúcnosti. V prípade, že porastie spotreba elektriny a bude potrebné zachovať konvenčné zdroje, vďaka agregátorovi flexibility sa rozšíri ponuka podporných služieb a ich cena by v trhovom prostredí mala prirodzene klesnúť. Ak sa pôjde cestou decentralizácie a iný spôsob poskytovania flexibility ako formou agregátora nebude k dispozícii, ceny by sa mali zakonzervovať na súčasnej úrovni s tým, že konvenčné elektrárne budú nahradené OZE.
Pozn. red.: Zhrnutia z jednotlivých blokov programu konferencie ENERGOFÓRUM® 2019 prinesieme už čoskoro v ďalších článkoch.
