15. 11. 2021
Komplexnosť energetického systému bude v budúcnosti narastať. Väčšia decentralizácia, rozmach OZE a nástup nových hráčov na trh ovplyvňujú aj investičné plány prevádzkovateľov prenosovej a distribučných sústav, ale aj výrobcov a teplárov. Témami diskusného panelu na konferencii ENERGOFÓRUM boli možnosti investičnej podpory štátu, potreba väčšej flexibility v sústave, zmeny v dátovej architektúre, ako aj riešenie problému pretokov jalovej elektriny.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM 2021 sa diskutovalo aj o podpore investícií v sektore energetiky. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek informoval, že Európska komisia nedávno schválila Modernizačnému fondu dve schémy. Jedna je zameraná na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), druhá na teplárenstvo. Prvá výzva by sa mala vyhlásiť začiatkom budúceho roka, predchádzať jej bude verejná konzultácia. Rezort uvažuje o ďalšej schéme sústredenej na teplárenstvo a OZE v kombinácii s výrobou elektriny.
Do energetiky sa nalejú nemalé prostriedky aj v rámci Plánu obnovy, ktoré sa do roku 2026 prerozdelia pre oblasti OZE, flexibilitu sietí alebo repoweringu. Ako ďalej informoval štátny tajomník MH SR Karol Galek, po vlaňajšom odklade sa v roku 2022 majú stať realitou prvé aukcie na nové OZE, pri ktorých bude hlavným kritériom cena. Zabúdať podľa neho nemožno na príležitosti, ktoré aj v rámci energetiky prinesú európske štrukturálne a investičné fondy.
Galek: Váhanie investorov do zelených elektrární nie je opodstatnené
Začiatkom apríla bol na Slovensku ukončený stop-stav, vďaka čomu je možné do sústavy pripojiť nové zdroje s celkovým inštalovaným výkonom z pohľadu priepustnosti na úrovni 1837 MW. V kontexte flexibility predstavuje maximum pre pripojenie OZE do elektrizačnej sústavy 407 MW. Galek upozornil, že väčšina kapacity pre variabilné OZE zdroje bola predbežne pridelená, ale investori napriek tomu vyčkávajú. „Kto si nepožiada o samotné osvedčenie o súlade s energetickou koncepciou energetickej politiky, ten o takúto predrezerváciu príde,“ varoval s tým, že zámerom je flexibilnejšie prideľovanie kapacít.
Záujmy súkromného investora v oblasti zelených elektrární na Slovensku zastupoval v rámci diskusie Ján Horváth zo spoločnosti Enery Energy. Za pozitívny krok pre ďalší rozvoj označil odblokovanie stop-stavu pre pripájanie nových zdrojov po siedmich rokoch. Prístup na trhu vníma investor z pohľadu bariér, ktoré podľa neho stále existujú. Za najväčšie označil nedostatočné investície do infraštruktúry z pohľadu flexibility a predikovateľnosť trhu v oblasti legislatívy. „Investorov ako sme my môže táto neistota odrádzať,“ povedal Horváth.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Argumenty investorov smerujú k potrebe implementácie európskej smernice RED II do národnej legislatívy, ako aj uvoľneniu poplatku za pripojenie do distribučnej sústavy tzv. G-komponentu. „Ak niekto žiadal o kapacitu v rámci tých 407 MW, tak pracoval s podmienkami, ktoré boli v tej chvíli nastavené a v praxi by mu nemalo nič brániť v tom, aby túto svoju investíciu realizoval,“ zdôraznil ďalej Galek. Ako ďalej otvorene pripustil, niektoré procesy sú dnes náročné, ale o ich zjednodušenie sa usiluje špeciálna medzirezortná komisia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán počíta do roku 2030 s navýšením inštalovaného výkonu OZE o ďalších 1200 MW. Vláda dlhodobo deklaruje prechod od prevádzkovej k investičnej podpore. Do budúcnosti je podľa Galeka z pohľadu vlády dôležité presadzovať princíp technologickej neutrality. Zámerne sa pritom vyhýba termínu zelené investície, ale upriamuje pozornosť na ich udržateľnosť. Do tejto skupiny patria podľa neho okrem OZE aj nízkouhlíkové zdroje vrátane plynu a jadrových elektrární. „Presadzujeme nákladovú efektívnosť,“ povedal s tým, že zabúdať by sa nemalo na energetickú efektívnosť.
V nove ére energetiky, ktorej súčasťou budú noví hráči na trhu a aktívni odberatelia, bude komplexnosť systému narastať, čo si vyžiada rozsiahle investície aj do prenosovej sústavy. V tomto procese bude úlohou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) podľa predsedu predstavenstva Petra Dovhuna zabezpečiť jej stabilnú a bezpečnú prevádzku.
Haluška: Robíme zásadné zmeny v dátovej architektúre
Mozaiku komplexnosti dopĺňajú distribučné sústavy. Východoslovenská distribučná (VSD) vníma novú éru ako príležitosť, ale súčasne aj záväzok. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Radoslav Haluška považuje pri budúcich investíciách za dôležitý parameter nielen objem, ale aj ich štruktúru. Upozornil pritom na prebiehajúci posun k mäkkým aktívam. Skracovanie životného cyklu bude podľa neho zvyšovať náklady, preto sa bude potrebné viac zamerať na vyššiu miery využiteľnosti kapacít. „Týmto spôsobom do vzorca dávame väčšieho menovateľa, čo vedie k nižším jednotkovým nákladom a robí systém ďaleko pružnejší, udržateľnejší a zmysluplnejší. Investície pôjdu hore, životný cyklus sa bude skracovať.“
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Investovať je potrebné aj do tradičnej infraštruktúry. V oblasti vysokého napätia je z pohľadu zvýšenia spoľahlivosti podľa Radoslava Halušku zásadná seriózna kabelizácia. Zvyšovanie kapacity šéf VSD v tejto súvislosti nepovažuje za primárne. „Najpodstatnejšia je zahustenie distribučných trafostaníc, aby sme znížil skratový výkon, v praxi to znamená, že sústava bude tvrdšia a odolnejšia, čo je základný predpoklad, aby ste vedeli efektívne manažovať dynamické javy alebo poskytnúť väčšiu flexibilitu,“ zdôraznil ďalej Radoslav Haluška.
Ďalším dôležitým aspektom sú podľa neho investície do automatizácie. „Prevádzkujeme decentralizované systémy a sme schopní efektívne manažovať infraštruktúru na báze matematických algoritmov,“ vysvetlil. Za ďalšiu strategickú oblasť označil Haluška prácu s dátami v najsurovejšej podobe, s ktorými sa usilujú pracovať seriózne a pretaviť ich do správnych rozhodnutí. „Robíme zásadné zmeny v dátovej architektúre. Snažíme sa pochopiť, ktoré dáta majú pre nás akú hodnotu. Či hodnota spočíva v presnosti, aktuálnosti alebo v kvalite informácie vo väzbe na obsah a kvalitu materiálu,“ doplnil. V tomto procese označil Haluška za kľúčové počúvať názory zákazníkov so segmentu B2C (Business-to-consumer).
Štátne teplárne sa pri dekarbonizačných investičných plánoch momentálne musia vyrovnať s rastom cien zemného plynu a emisných povoleniek. Predseda predstavenstva spoločnosti MH Manažment Ľuboš Lopatka pripustil, že situácia na trhu sa v dôsledku týchto parametrov konsolidovať niekoľko rokov. Z pohľadu virtuálneho MH Teplárenského holdingu, ktorý spravuje teplárenské zariadenia v rukách štátu, je podľa neho hlavnou úlohou zmierniť dopad týchto okolností na koncovú cenu tepla. Za kľúčový faktor pri odklone od uhlia a realizácii zeleného programu štátnych teplární považuje Lopatka financovanie z eurofondov.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
V súvislosti s ďalšou integráciou OZE do sústavy sú kľúčové 2 kritické kritériá. Priepustnosť sústavy, ktorá je prvým z nich, nepredstavuje podľa Radoslava Halušku z VSD problém. Tým je naopak poddimenzovaná flexibilita. „Flexibilitu nemáme na takej úrovni, ako by sa vyžadovalo,“ priznal. Tento stav podľa neho súvisí tiež s veľkosťou trhu. „Preto bude potrebné, aby spoločnosť SEPS mala hustejšie prepojenia na okolité sústavy, aby ten „tlmič“ bol väčší.“
Karol Galek pripomenul balík 60 miliónov eur, ktoré sú vyčlenené na zvýšenie flexibility v rámci Plánu obnovy. Ďalšie investície majú spoločnosť SEPS, ako aj prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav naplánované vo svojich vlastných investičných plánoch.
Haluška: Problém jalového výkonu? Investície do tlmiviek nie sú koncepčné
Distribučné firmy spoločne so SEPS plánujú investovať do kompenzačných tlmiviek, ktorých cieľom je eliminovať rastúce pretoky jalovej elektriny v prenosovej a distribučných sústavách. Šéf predstavenstva VSD Radoslav Haluška zároveň dodal, že tento typ investícií nepovažuje do budúcnosti za koncepčný. „Nepovažujem za rozumné ohrievať teplý vzduch,“ povedal.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
