Energia z odpadu by sa mala vyrábať v Šali aj v Trnave

19. 2. 2020

Na Slovensku v súčasnosti väčšina komunálneho končí na skládkach, časť z neho sa triedi a približne desatina spaľuje. V prevádzke sú u nás len dve spaľovne – v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú schopné energetického zhodnocovania odpadov. Obidve prevádzky boli postavené ešte pred rokom 1989. Bratislavskú spaľovňu vo Vlčom hrdle vlastní spoločnosť OLO, košickú prevádzkuje spoločnosť KOSIT, ktorej vlastníkom je investičná skupina WOOD & Company.  

Investor stojí aj za spoločnosťou ewia, ktorá minulý rok predstavila ambicióznu víziu. Na Slovensku plánuje postaviť päť nových prevádzok - v komunikácii sa pravdepodobne zámerne vyhýba termínu spaľovňa odpadov, ktoré u verejnosti vyvoláva skôr negatívne emócie. O projektoch naopak hovorí ako o moderných Centrách cirkulárnej ekonomiky využívajúcich nové technológie. Ich súčasťou budú okrem prevádzok na dotrieďovanie odpadov aj výskumné a vzdelávacie centrum a zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO).

Princíp cirkulárnej ekonomiky zjednodušene spočíva v tom, že sa dokáže zužitkovať všetok odpad. Časť prijatého odpadu v prevádzke sa môže vrátiť naspäť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradiť tak primárne zdroje v oceliarskom, papierenskom, sklárskom, prípadne stavebnom priemysle. Zvyšný odpad bez možnosti recyklácie sa v kombinácii so zmesovým odpadom môže energeticky využiť za účelom výroby elektrickej energie a dodávky tepla. Investor informuje, že integrované centrum bude schopné prispôsobiť parametre kogenerácie flexibilne podľa požiadaviek na odber v priebehu roka.

Zdroj: ewia, a.s.

Minulý rok spoločnosť ewia ohlásila prvú lokalitu pre svoj zámer v okrese Šaľa, pri obci Močenok. Projekt aktuálne posudzujú úradníci z ministerstva životného prostredia v rámci procesu EIA. Závod by mal byť schopný ročne spracovať 130 tisíc ton privezeného komunálneho a priemyselného odpadu. Kapacita ZEVO je projektovaná na 100 tisíc ton ročne. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160 000 MWh a maximálna ročná výroba elektriny 55 000 MWh. Centrum by sa mohlo prepojiť s priemyselným areálom a výhľadovo aj s centrálnym vykurovaním v Šali. Napojenie na systém CZT, investičný stimul alebo prevádzková podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa zdajú byť nevyhnutnými predpokladmi, aby projekt ekonomicky fungoval.

Výstavba centra by mala trvať niečo cez dva roky. Investor by chcel začať s prvou prevádzkou koncom roku 2025. Predpokladané investičné náklady jedného centra cirkulárnej ekonomiky predstavujú 120 miliónov eur. Prácu by v nich mohlo nájsť dokopy až 600 zamestnancov.

Tento týždeň oznámila spoločnosť ewia ďalšiu lokalitu. Závod s takmer totožnými technickými parametrami by chcela postaviť aj v okrese Trnava. „Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu,“ uviedol Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti.

Zdroj: ewia, a.s.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie."

Chystané spracovateľské kapacity sú projektované pre väčšie regióny so spádovou oblasťou 200 tisíc až 300 tisíc obyvateľov, kde sa všetok nevytriedený odpad skládkuje. „Ako vhodné lokality prichádzajú do úvahy regióny Trnavy, Nitry, Banskej Bystrice, Trenčína, Žiliny či Martina,“ uviedla spoločnosť. Na projekte spolupracovali aj viacerí zahraniční špecialisti.

Investorovi hrajú do karát zvyšujúce sa náklady na skládkovanie. Legislatíva EÚ navyše tlačí na to, aby Slovensko intenzívnejšie recyklovalo a odpadové hospodárstvo sa posúvalo k cirkulárnej ekonomike. Prekážkou by mohol byť postoj rezortu životného prostredia a odpor môže prísť aj zo strany samotných obyvateľov lokalít, kde sa plánuje s výstavbou spaľovní. Postoj ľudí známy ako „not in my backyard“ alebo „nie v mojej záhrade" môže prispieť k pozastaveniu projektov (nielen) energetickej infraštruktúry.

Analytik: Prioritou by mala byť recyklácia odpadu

Podľa odborníka na energetiku Karela Hirmana by absolútnou prioritou mala byť separácia a recyklácia odpadu. V teplárenstve by uprednostnil environmentálne a udržateľné využívanie lokálne dostupných obnoviteľných zdrojov energie. Ako zdôraznil, v slovenských podmienkach, osobitne v oblasti južného a východného Slovenska, sem zaraďuje aj geotermálnu energiu. „Energetické zhodnocovanie odpadu má mať po splnení predchádzajúcich podmienok prednosť pred skládkovaním za podmienky, že to bude v kombinovanom režime výroby elektriny a tepla,“ zhodnotil pre portál energoklub.sk.

Riaditeľ IEP: Nie je spaľovňa ako spaľovňa

K téme spaľovania komunálneho odpadu sa vyjadril aj Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR. Vo svojom blogu na Denníku N uvádza, že v prípade energetického zhodnotenia je dôležité sa pozerať aj na technické parametre. „A nie je jedno, či odpad spálime so 60- alebo 90-percentnou energetickou účinnosťou. Rovnako ako nie je jedno, či máme staré presakujúce skládky, alebo moderné, schopné zachytávať skládkový plyn a vyrobiť z neho energiu.“
Zdroj: ewia, a.s.

Väčšina štúdií sa podľa neho zhoduje, že energetické zhodnocovanie odpadu je škodlivé pre životné prostredie. „Existujú však aj výskumy, podľa ktorých môžu vďaka špičkovým technológiám s vysokou energetickou účinnosťou a nízkymi emisiami environmentálne pozitíva dokonca prevážiť. Prínosy zo získanej energie sú tak podľa nich väčšie ako náklady na klimatickú zmenu či kvalitu ovzdušia.“

Spaľovať alebo skládkovať odpad? Ako poznamenal, ani na túto otázku súčasná veda nemá jednoznačnú odpoveď. „Všetko závisí najmä od predpokladov a používanej technológie. Nič nie je čierno-biele.“