14. 1. 2020
Čerstvý návrh Nízkouhlíkovej stratégie do roku 2030 korešponduje so schváleným integrovaným plánom. Envirorezort však očakáva prijatie viacerých dodatočných opatrení.
Zdroj: Freepik
Ministerstvo životného prostredia predložilo návrh dlho očakávanej Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 na medzirezortné pripomienkovanie. Obsahuje aj dodatočné opatrenia, ktoré súvisia s nedávno odsúhlaseným cieľom klimatickej neutrality, avšak modelované budú až pri povinnej aktualizácii dokumentu o päť rokov.
„Z analýz v stratégii jasne vyplýva, že aj ak by sa úspešne implementovali všetky dodatočné modelované opatrenia, tak by Slovensko v roku 2050 nedosiahlo svoj cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu,“ uvádza sa pritom priamo v predkladacej správe.
Stratégii chýba aj vyčíslenie výdavkov potrebných na financovanie jednotlivých opatrení. Envirorezort spolu s ministerstvom financií však orientačne počítajú so sumou asi 11,5 miliardy eur, ktoré by sa v nasledujúcej dekáde mohli vyčleniť na klimatické opatrenia z rozpočtu EÚ, Modernizačného či Environmentálneho fondu. Ďalšie peniaze by mali byť k dispozícii z Inovačného fondu, fondov krajín EHP a Nórska, či európskeho mechanizmu pre spravodlivú transformáciu, ktorý bude možné využiť v uhoľných regiónoch a oblastiach závislých na ťažkom priemysle.
Materiál okrem iného nadväzuje aj na schválený integrovaný energetický a klimatický plán do roku 2030. V oblasti OZE, tak Nízkouhlíková stratégia počíta s podielom 19,2 % do roku 2030. Hlavnú rolu má zohrať biomasa. Podľa prognózy sa predpokladá s miernym rastom jej využívania na Slovensku, hlavne na energetické účely (KVET a výroba tepla a chladu), a to konkrétne nárastom dodávok drevnej biomasy v roku 2020 vo výške 3160 ton na výšku 3540 ton v roku 2030 (+ 12 %).
V rámci tzv. dodatočných opatrení v sektore energetiky návrh Nízkouhlíkovej stratégie uvádza napríklad prijatie zákona o zmene klímy, vytvorenie samostatného ministerstva pre zmenu klímy, pod ktoré by patrila aj energetika, podpora tých OZE, ktoré jednak zaistia spoľahlivé a nákladovo efektívne dodávky elektriny a tepla, jednak zlepšia stav biodiverzity, zníženie bariér realizácie OZE s dôrazom na samospotrebiteľov, zaistenie spĺňania emisných limitov pre ochranu ovzdušia aj u menších spaľovacích zdrojov, zavedenie nízkoemisných zón nielen pre autá, ale aj tepelno-energetické zariadenia, riešenie decentralizácie vrátanie odpájania od centralizovaného zásobovania, podporu dekarbonizovaných plynov a pod.
MŽP tiež navrhuje zvýšiť priemernú dosahovanú úsporu energie pri obnove budov na 60 %, zvýšiť tempo obnovy fondu budov ročne na 3,5 %, podporovať iba účinné CZT, ukončiť poskytovanie environmentálne škodlivých dotácií na uhlie či biomasu z neudržateľných zdrojov atď.
Návrh stratégie zároveň počíta s úplným odstavením uhoľných elektrární i radikálnym znížením skládkovania komunálneho odpadu do roku 2035 na maximálne 10 %.
Keďže väčšina relatívne lacných, rýchlych a dostupných dekarbonizačných opatrení už bola prijatá, nasledujúce kroky hlboko načrú do rozpočtov. Na dosiahnutie 80 percentného zníženia emisií do polovice storočia bude podľa MŽP do roku 2030 nutné vynaložiť dodatočných 8 miliárd eur a v ďalších dvoch dekádach až 196 miliárd eur. V rokoch 2020 - 2050 by priemerné dodatočné ročné výdavky na dekarbonizáciu mali predstavovať v priemere 4,2 % HDP ročne.
MŽP však súčasne pripomína, že dekarbonizácia bude znamenať v praxi dopyt po nových a inovatívnych technológiách a postupoch, ktorých zavádzanie bude stimulovať tvorbu zelených pracovných miest vo vysoko inovatívnych oblastiach. Napríklad elektromobilita bude podľa envirorezortu znamenať rozvoj tej časti automobilového priemyslu, ktorý sa dokáže adaptovať na túto zmenu (výrobcovia batérií a iných inovatívnych odvetví). Modelovanie dokonca predpokladá, že kostra slovenského priemyslu - výroba automobilov sa transformuje na výrobu elektromobilov.
Verejnosť sa môže zapojiť do pripomienkovania dokumentu do 22. januára 2020.
