8. 7. 2019
Analytici predpovedajú značný nárast burzovej ceny elektriny v ďalších rokoch. V roku 2025 by jedna megawatthodina mohla atakovať úroveň 70 eur. Dôvodom je najmä očakávaný dopyt po emisných povolenkách.
Zdroj: Freepik
Špecializovaný portál ICIS pripravil dlhodobú prognózu pre Slovensko a Česko. Analytici predpovedajú, že veľkoobchodné ceny elektriny budú v najbližších rokoch naďalej stúpať. V roku 2025 by sa cena megawatthodiny (MWh) na burze mohla predávať za 70 eur. Pre porovnanie, v súčasnosti sa pohybuje na úrovni približne 51 EUR/MWh. Ako ukazuje graf, ceny na Slovensku a v ČR sa budú do roku 2030 kopírovať a podľa ICIS by mali byť nižšie ako v Rumunsku a Maďarsku, ktoré sú súčasťou spoločného štvorstranného „market couplingu“.
Zdroj: ENTSOE average DA prices, ICIS Power Horizon
Nové bloky, nové podmienky na trhu
Vo svojej prognóze analytici ICIS vychádzali z viacerých fundamentov a iných faktorov.
Tretí blok v jadrovej elektrárni v Mochovciach by mohol podľa Slovenských elektrární začať vyrábať elektrinu v roku 2020. Ak pôjde všetko podľa plánu, štvrtý by mal nasledovať o rok neskôr. Slovensko by sa vďaka tomu malo stať v rokoch 2021 - 2025 čistým vývozcom elektriny. Odhadom by mali pribudnúť dodávky v celkovom objeme až 7,4 TWh elektriny ročne, čím by jadrové bloky dokázali uspokojiť až 71 % dopytu po elektrine na Slovensku. V ostatných rokoch sme pritom kvôli rastúcej spotrebe museli elektrinu naopak dovážať. Vlani podľa údajov spoločnosti SEPS vzrástlo medziročné saldo cezhraničnej výmeny elektriny na 3797 GWh.
V Česku bude situácia odlišná. Z nášho západného suseda by sa mal stať čistý importér elektriny v dôsledku plánovaného uzatvorenia niekoľkých tepelných elektrární, ktoré spaľujú uhlie a lignit. Spoločnosť ČEZ oznámila, že len v budúcom roku odstaví uhoľné elektrárne s inštalovaným výkonom 1 GW. Postupne do roku 2024 by malo ČR podľa ICIS takýmto spôsob „stratiť“ 6,1 GW svoje uhoľnej kapacity. Analýza predpokladá, že budú prevažne nahradené importom, ale len v minimálnej miere nárastom kapacity zelených zdrojov. Kartami by však mohlo zamiešať udelenie výnimiek z dodržiavania emisných limitov, ktoré budú v EÚ platiť od roku 2021, pre uhoľné elektrárne. Práve tento postup bol dôvodom minulotýždňových protestov ekologických aktivistov pred elektrárňou Chvaletice.
Portál ICIS zároveň upozorňuje na nízke ambície Slovenska i Česka pri rozvoji zelenej energie. Zvlášť pri hodnotení slovenského energetického a klimatického plánu Brusel len nedávno zhodnotil, že MH SR navrhol cieľ pre podiel OZE na konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 iba vo výške 18 %. To je pritom až o 6 % menej než SR odporúča Európska komisia.
S malými ambíciami v OZE sa potýka aj Česko. Do hry by mohol vstúpiť aj politický faktor. Analýza konštatuje, že kvôli rastu konečných cien za elektrinu nemožno čakať u jestvujúcich politických strán viac odvahy. Ako môže politika ovplyvniť rozvoj OZE na Slovensku portál nerozoberá. Parlamentné voľby sa u nás konajú v marci 2020.
Analytik: Emisné kvóty a Energiewende
Prognóza podľa analytika Jána Pištu súvisí najmä s energetickým prerodom v Nemecku. „Tento rast [cien elektriny] je spojený hlavne s emisnými kvótami a odstavovaním nemeckého jadra, ktoré dočasne paradoxne zvýši výkon nemeckých uhoľných zdrojov, kým nebudú aj tie odstavené,“ povedal pre portál energoklub.sk. Dopyt po emisných kvótach v kombinácii s reformou európskeho systému obchodovania (ETS), ktorý má znižovať ich prebytok na trhu, podľa neho logicky vyústi do toho, že tona CO2 by mohla do roku 2025 zdražieť o 10 až 20 eur.
Predpoveď rastu burzovej elektriny na úroveň 70 EUR/MWh považuje preto za reálnu. Po odstavení viacerých uhoľných elektrární by mal dopyt po povolenkách klesnúť a s tým by mala klesať aj ich cena, dodal analytik spoločnosti JPX. „Takéto presné čísla sa nemusia naplniť, ale tomu, že emisné kvóty a s nimi aj elektrina porastú, veria prakticky všetci.“
