2. 7. 2018
Zdroj: Freepik
Zdroj údajov: ÚRSO
O tom, do akej miery sa prejaví zvýšenie burzovej ceny elektriny u spotrebiteľov z radov domácností a malých podnikov, rozhodne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten totiž určuje maximálny strop, ktorý môžu dodávatelia účtovať týmto takzvaným zraniteľným odberateľom. Okrem ekonomických faktorov, vrátane zohľadnenia nákladov obchodníkov na nákup komodity, však ÚRSO sleduje aj politický cieľ, ktorým je snaha zabrániť zvýšeniu cien energií domácnostiam. Niekoľkoročný pokles ceny elektriny na burze nahrával doterajšiemu znižovaniu regulovaného stropu.
Samotná silová elektrina predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny u domácností. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä poplatky za distribúciu, ďalej tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za systémové služby, náklady dodávky a primeraný zisk i platba za prenos elektriny. K tomu tiež treba pripočítať zákonom stanovený odvod do Národného jadrového fondu a DPH.
Len nedávno skončilo pripomienkovanie novely cenovej vyhlášky v elektroenergetike, v ktorej regulačný úrad okrem iného navrhol upraviť výpočet fixných poplatkov za distribúciu a zmenu v presune súvisiacich nákladov. Podľa viacerých regulovaných subjektov to bude mať za následok zvýšenie cien elektriny pre odberateľov, a to najmä v ďalších rokoch.
Vzhľadom na vývoj ceny na burze sa dá očakávať zvýšenie cien elektriny u neregulovaných segmentov odberateľov, ako sú väčšie firmy, priemyselné podniky či inštitúcie, ak im ich súčasný platný kontrakt a viazanosť nezaručujú nižšie ceny z minulosti. Rast ich nákladov sa premietne aj do cien poskytovaných tovarov a služieb.
