23. 5. 2024
Takmer dva roky po schválení plánu REPowerEU, ktorým Európska komisia reagovala na ruskú agresiu na Ukrajine a zintenzívnila snahu o odstrihnutie sa od ruských dodávok fosílnych palív, zverejnila tiež usmernenia pre vytváranie akceleračných zón pre obnoviteľné zdroje energie. Minulý týždeň zároveň aktualizovala odporúčania pre urýchlenie povoľovacích procesov a vydala odporúčania pre nastavovanie aukčných mechanizmov na podporu výroby zelenej energie.
Zdĺhavé a komplikované povoľovacie procesy patria k hlavným prekážkam investovania do projektov OZE a súvisiacej infraštruktúry. Európska komisia uviedla, že je treba zaviesť koordinované územné plánovanie zamerané na budúcnosť s cieľom zaistiť adekvátny priestor pre OZE zariadenia, pričom je súčasne potrebné rešpektovať legitímne spoločenské a environmentálne potreby a súlad s ďalšou legislatívou.
Legislatívny základ
Problémy pri povoľovaní by mala pomôcť vyriešiť revidovaná smernica o OZE (tzv. RED3). Okrem iného podporuje viacúčelové využívanie priestorov, minimalizáciu potenciálnych konfliktov pri využívaní pôdy aj vodných plôch a zavádza povinnosť ustanoviť najneskôr do 21. februára 2026 akceleračnú zónu minimálne pre jednu technológiu OZE.
Koncept akceleračných, resp. tzv. go-to zón, je pomerne nový a v jednotlivých členských krajinách je rozvinutý na odlišných úrovniach. Preto Brusel prišiel s usmerneniami obsahujúcimi príklady dobrých praktík, dostupných nástrojov a postupov, ktoré môžu orgánom verejnej moci pomôcť pri plnení legislatívnych požiadaviek vyplývajúcich z novej smernice o OZE (čl. 15c). Samotná smernica nadobudne účinnosť v máji 2025, resp. vybrané články už 30. júna tohto roka.
Usmernenie je prioritne zamerané na pozemné inštalácie solárnych elektrární a veterné parky s dôrazom na využitie dostupných digitálnych nástrojov pre mapovanie a plánovanie (napr. GIS technológie). Európska komisia napríklad pripomenula možnosť využívania fotovoltického geografického informačného systému (PVGIS), ktorý vyvinulo výskumné centrum JRC, globálny veterný atlas (GWA) či doplňujúci európsky veterný atlas (NEWA). Pri analýze citlivosti jednotlivých území je tiež možné využiť ďalšie európske databázy s informáciami o migrácii rôznych živočíchov a vtákov.
Projekty OZE v rámci akceleračných zón by mali podliehať jednoduchšiemu a rýchlejšiemu povoľovaniu v lehote do 12 mesiacov a v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie a na biotopy by za určitých podmienok mali byť len predmetom skríningu. Európska komisia (EK) vo svojom usmernení zdôraznila, že vytváranie akceleračných oblastí by nemalo viesť k vytváraniu no-go oblastí. To znamená, že hoci niektoré oblasti by sa nemali považovať za akceleračné zóny, aj v nich by sa mali stále inštalovať projekty OZE, ak v rámci povoľovania splnia relevantné požiadavky.
Kľúčové kroky – plán a príručka
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.