SAPI: Slnko ťahá rast OZE, firmy brzdi legislatíva. Na Slovensku pribudlo vlani vyše 240 MW fotovoltiky
20. 5. 2026
Rok 2025 priniesol slovenskému trhu s obnoviteľnými zdrojmi ďalší nárast inštalovaného výkonu. Dominantným ťahúňom však zostávajú domácnosti, zatiaľ čo väčšie projekty, najmä vo firemnom segmente, narážajú na pretrvávajúce legislatívne a regulačné bariéry. Vyplýva to z analýzy Slovak Market Outlook 2026, ktorú predstavila asociácia SAPI na konferencii SAPI Energy Conference 2026. Podľa prezentovaných údajov Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) pribudlo na Slovensku v roku 2025 celkovo takmer 246 MW nových obnoviteľných zdrojov, pričom dominantnú časť tvorila fotovoltika. Samotné solárne zdroje sa podieľali približne 243 MW nového výkonu, čím sa celková inštalovaná kapacita slnečných elektrární zvýšila na vyše 1,3 GW.
Domácnosti držia tempo, veľké projekty zaostávajú
Kľúčovým trendom minulého roka bol pokračujúci rast malých zdrojov. Domácnosti pridali približne 124 MW nového výkonu, teda viac ako polovicu celkového prírastku. Podľa SAPI dnes využíva vlastnú výrobu elektriny zo slnka už odhadom viac ako 70-tisíc domácností.
Tento vývoj podporili najmä dotačné mechanizmy, najmä program Zelená domácnostiam. Jeho fungovanie však narazilo na limity financovania. Program bol v priebehu roka pozastavený pre nedostatok prostriedkov a jeho ďalšia fáza počíta s objemom 28 miliónov eur, čo podľa asociácie nemusí postačovať vzhľadom na pretrvávajúci záujem domácností.
Naopak, segment väčších fotovoltických elektrární zaznamenal spomalenie. Projekty, ktoré typicky realizujú firmy alebo ktoré dodávajú elektrinu na trh, tvorili len približne 7 % nového výkonu.
Analytici upozorňujú, že Slovensko tak čoraz viac stojí na rozptýlenej výrobe v domácnostiach, čo má svoje limity. Bez rozvoja väčších zdrojov môže byť z dlhodobého hľadiska problematické zabezpečiť dostatok bezemisnej elektriny pre priemysel a nové investície.
Bariéry: pripojenie, regulácia aj cenové signály
Za stagnáciou väčších projektov stoja podľa SAPI dlhodobo známe faktory. Medzi hlavné patria vysoké náklady na pripojenie do sústavy, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách. Tieto faktory zvyšujú investičnú náročnosť projektov a predlžujú ich prípravu.
Problém sa netýka len fotovoltiky. Výstavba nových zdrojov v ďalších segmentoch OZE – vrátane veternej energetiky, bioplynu či malých vodných elektrární – zostáva minimálna. V roku 2025 pribudlo v týchto technológiách len približne 2,8 MW nového výkonu.
V porovnaní s inými krajinami regiónu ide o výrazný rozdiel. Kým napríklad v Rumunsku sa pripravujú projekty s jednotlivými výkonmi v stovkách megawattov, slovenský trh zostáva v tejto oblasti fragmentovaný a pomalý.
Batérie ako doplnok rastúceho solárneho segmentu
Paralelne s rastom fotovoltiky sa na Slovensku rozvíja aj segment batériových úložísk. Ten však zatiaľ nemá komplexnú štatistickú evidenciu, a preto sa údaje opierajú o odhady trhu.
Podľa SAPI pribudlo v roku 2025 v domácnostiach približne 50 až 60 MWh batériovej kapacity. V prípade väčších, samostatných projektov evidujú distribučné spoločnosti 24 nových inštalácií s výkonom takmer 33 MW a kapacitou okolo 41 MWh.
Batérie sa postupne stávajú dôležitým nástrojom na optimalizáciu využitia vyrobenej elektriny, najmä v kombinácii s lokálnou výrobou zo slnka. Umožňujú presúvať spotrebu do lacnejších hodín a znižovať zaťaženie siete v špičke.
Aj v tomto segmente však odborníci zo SAPI poukazujú na nevyužitý potenciál, ktorý limituje najmä regulačné prostredie a absencia jasných trhových mechanizmov pre flexibilitu a služby sústave. „Batérie sú cestou, ktorú aj iné krajiny využívajú na maximálne využitie nízkych cien energie z obnoviteľných zdrojov. Len na Slovensku sa ich využívanie vo všetkých oblastiach, kde majú veľký prínos pre cenu energie, opäť blokuje,“ uzavrel Karaba.
Dôležité dokumenty:
Slovak Market Outlook for Renewables 2026
Viac
Zdroj: SFÉRA, a.s.
