10. 5. 2023
Ako sa darí Európe a Slovensku napĺňať zásobníky so zemným plynom? Budete prekvapení, ale nie sú to najlepšie čísla, ani v porovnaní s poslednými rokmi. Presvedčte sa o tom sami v ďalšej analýze odborníkov Richarda Prokypčáka a Miroslava Mitala z konzultačnej spoločnosti FERVENS.
Zdroj: NAFTA a.s.
Začnime in medias res, a to porovnaním stavu plnenia európskych zásobníkov za posledné roky. Reálny obraz nám dá tento oficiálny graf (zdroj: ICIS).
Zdroj: ICIS
Pri pohľade na graf naplnenosti európskych zásobníkov za posledných pár rokov vidieť, že napriek nepopierateľnej snahe Európa zaostáva za rokom 2020. Podobný obraz platí aj pre Slovensko, ale k tomu viac nižšie. Dôvodom, prečo boli európske zásobníky v máji roka 2020 plnšie ako dnes, nebolo obmedzenie spotreby koronavírusom, ale mitigácia volumetrického rizika spojeného so zimou 2019/2020. Možno si ešte spomínate, ako sa v roku 2019 komoditných trhov a dodávateľov plynu zmocnila neistota spojená s predĺžením kontraktu na prepravu zemného plynu cez Ukrajinu medzi Gazpromom a Naftogazom. Aj preto všetci dodávatelia, vtedy aj vrátane Gazpromu, vedomí si tohto volumetrického rizika, v lete 2019 intenzívne vtláčali podzemné zásobníky. Zmluvu o tranzite sa napokon podarilo podpísať s platnosťou do decembra 2024, na čo by sa v týchto dňoch tiež nemalo zabúdať. Dnes vidieť, že ani s dodávkami LNG, a to vrátane ruského LNG, nevieme na 100 % kopírovať vtedajšie úsilie, a to ani napriek enormnej snahe európskych dodávateľov – teraz však už bez Gazpromu. Hlavnou príčinou je fakt, že dnes prúdi do Európy iba 10 % pôvodných objemov z Gazpromu. Krivka terajšieho vtláčania plynu do zásobníkov jednoznačne ukazuje, že v prípade chladnejšej zimy budeme môcť nahradiť chýbajúce množstvá len za cenu vysokých spotových cien. Európa však populisticky a nerozumne určila cenový strop, limitujúc vlastnú konkurencieschopnosť voči Ázii. Cenový strop je navyše nastavený identicky pre všetky krajiny. Preto treba pamätať aj na možnosť ďalších obmedzení spotreby priemyslu a obyvateľstva – nad rámec súčasných.
A ako sme na tom na Slovensku? Nuž, obdobne, ak nie horšie (hoci z verejnej komunikácie to tak nevyzerá). Komunikovať už teraz pripravenosť na zimu je z pohľadu riadenia rizík skutočne veľmi predčasné a hlavne neodborné. Pre porovnanie, 9. mája 2020 sme v našich zásobníkoch mali uskladnených 33,32 TWh zemného plynu, čo predstavuje 3,1 miliardy kubíkov, a to bez započítania objemu zásobníka v českých Bojanoviciach. Je to približne o miliardu kubíkov viac ako máme v zásobníkoch na území Slovenska dnes. V percentách to znamená, že dnes dosahujeme 71 % stavu z roku 2020. Tok plynu v potrubiach máme síce diverzifikovaný, ale stále na tých istých 70 % objemu od Gazpromu ako v lete 2022. Plán na zimu 2023 môže byť postavený na dokupoch spotového objemu na burze, pokiaľ sa nespoliehame na Gazprom, ktorý už dodávky krátil. Potom je ale namieste dodať nasledovné: keďže sme súhlasili so zavedením európskeho cenového stropu na plyn, ako vnútrozemská krajina musíme takýto plyn ešte prepraviť k nám. Cenu prepravy však tento strop nezohľadňuje. Preto je vysoko pravdepodobné, že obchodníci s LNG plynom ho budú predávať predovšetkým pobrežným krajinám, čím sa vyhnú rizikám spojeným s prepravou plynu.
V slovenských zásobníkoch evidujeme pomerne veľa voľnej, nevyužitej kapacity. Je to zrejmé, keďže pomer využívania maximálnej dennej vtlačnej kapacity nezodpovedá reálnemu vtláčaniu, čo indikuje voľné, klientom nepriradené kapacity. A to napriek tomu, že na trhoch je cena plynu v zime významne vyššia ako takzvaná letná cena plynu. Rozdiel dosahuje až 20 EUR/MWh, čo dostatočne motivuje obchodníkov s plynom vtláčať plyn do zásobníkov. Prepočítali sme (aj simuláciou porovnateľných podmienok vtláčania) ako sa vtláča plyn v Nemecku, v Česku a na Slovensku.
Efektivita využívania zásobníkov (zdroj: interné spracovanie FERVENS):
Údaje v grafe zobrazujú prácu užívateľov skladovacích kapacít (dodávateľov) z pohľadu ich (ne)efektívneho využívania. Z uvedeného sa dá tiež vyvodiť záver, že významná časť plynu v zásobníku na Slovensku má pravdepodobne status tradingový, a teda nejde o plyn určený pre koncové portfólio zákazníkov. Spôsobuje to síce vysokú efektivitu zásobníka z pohľadu operátora, avšak s otáznym dopadom na bezpečnosť dodávok plynu potrebných v zimnom období pre koncových odberateľov.
Nemci a Česi evidentne mnohonásobne viac vtláčajú zemný plyn v porovnaní so situáciou na Slovensku. Potvrdzuje to naše skoršie analýzy zamerané na riziko nedostatku plynu v Nemecku, kde si to evidentne uvedomujú. Nasvedčuje tomu aj využívanie denných vtlačných kapacít u nás. V prípade záujmu sa môžeme vrátiť k tejto téme detailnejšie v jednej z budúcich analýz a pozrieť sa na príčiny tohto stavu u nás.
Ak vás zaujíma, kedy bude situácia so zásobovaním v zime 2023 jasnejšia, môžeme vám poskytnúť indície aj v tomto smere. Minulý rok sme už počas leta pri viacerých príležitostiach informovali, že kľúčový bude október 2022, keď európski obchodníci uvidia reálne čísla ťažieb zo zásobníkov, a budú môcť prepočítať dopady zimy, výsledkom čoho môže byť stav, že cena významne klesne - čo sa aj napokon stalo. Dnes je kľúčovým mesiacom september 2023 – samozrejme, len ak sa podarí napĺňať zásobníky podľa plánovanej trajektórie. Tento stav aj predikujeme, ak nenastanú neočakávane okolnosti pri najbližšej letnej odstávke plynovodu Turkish stream, plánovanej medzi 5. až 12. júnom 2023. Neskôr v septembri, vzhľadom na plánovanú veľkú odstávku nórskeho plynu na úrovni až 170 mil. kubických metrov, bude zásobovanie starého kontinentu zabezpečované predovšetkým LNG plynom. Rizikom je však chladnejší september. V takom prípade môže nastať stav, že sa bude chýbajúci plyn dopĺňať plynom zo zásobníkov. Ak k tomu dôjde, bude to silný indikátor, že v zime budeme silne vystavení volumetrickému riziku. Ceny potom významne narastú. Rast bude v sebe niesť predovšetkým spotové ceny spolu s cenami najbližších dvoch štvrťrokov (z pohľadu septembra). V takom prípade indikujeme možné dosiahnutie cenovej úrovne 75 až 150 EUR/MWh už začiatkom ťažobnej sezóny.
Je evidentné, že prípadný plán spotových dokupov pri zachovaní súčasného dotovania cien energií slovenským odberateľom nesie riziko významne negatívnych dopadov na štátny rozpočet aj v ďalšom roku, na čo by sa pri jeho príprave nemalo zabúdať.
Autori: Richard Prokypčák a Miroslav Mital z konzultačnej spoločnosti FERVENS
