6. 3. 2024
Kľúčové trhy sa stávajú silne deficitné v energetických komoditách. V prípade plynu sa závislosť EÚ presmerovala na LNG z USA a dodávky plynu z Nórska. Hoci geopolitické riziká sú menšie, odolnosť Európy bude pravidelne testovaná pri každom trhovom šoku, tvrdí analytik Lukáš Řezníček z Danske Commodities.
Zdroj: Freepik
EÚ si podľa Lukáša Řezníčka stanovila ciele, pre ktoré dnes nie sú dostupné technológie, prípadne technológie existujú, avšak dodávateľský reťazec nie je schopný uspokojiť dopyt po nich. Prehĺbenie tohto stavu preto vedie k masívnej volatilite na komoditných trhoch.
Cena elektriny sa za poslednú dekádu dostala na miernu vyššiu úroveň. V závislosti od konkrétneho trhu a produktu registrujeme v priemere nárast o zhruba 10 % až 25 %. „Napriek tomu, že v porovnaní s cenami z augusta 2022 sú ceny na úrovni približne 10 % až 15 %, osobne nevidím veľký priestor pre ďalšie významné zníženie cien. Kľúčovým dôvodom je to, že kapitálové výdavky na výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v posledných 3 rokoch výrazne rástli a preto odhadujeme "cenové dno" okolo 55 - 60 eur/MWh,“ povedal Head of Market Risk Management spoločnosti Danske Commodities.
Cena zemného plynu za posledné dva roky spadla z historických maximálnych o približne 80 % až 85 %. Dnes sa obchoduje pod hranicou 35 EUR/MWh. Reálny je podľa neho aj výraznejší pokles na úroveň 22 - 25 EUR/MWh, ale vylúčiť nemožno ani rast cenových hladín na úroveň 50 - 70 EUR/MWh v závislosti na medzinárodnej situácii. „Osobne vidím viac rizík rastu cien, než poklesu,“ uviedol Lukáš Řezníček, ktorý vystúpil na nedávnej diskusii ENERGOKLUB.
Aktuálna a budúca perspektíva
Kým dianie v posledných troch rokoch charakterizovala extrémna volatilita komodít a cenové šoky, ktoré boli sprevádzané regulačnými zásahmi, teplými zimami a zmenou správania spotrebiteľov, perspektíva do budúcnosti je odlišná. V súčasnosti podľa analytika ozorujeme významné "ochladenie" na trhu s komoditami, zintenzívnenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie a väčšiu konkurenciu na strane obchodníkov. „Z trhu, ktorý zvýhodňoval predávajúcich, sa stali trhy kupujúcich,“ doplnil Lukáš Řezníček.
Plynová závislosť na Rusku prinútila EÚ preorientovať sa primárne na potrubné dodávky z Nórska a americké LNG. Hoci geopolitické riziká sa znížili, trh zostáva "super citlivý" na akékoľvek šoky. Za najväčšie geopolitické riziká označil izraelsko-palestínsky konflikt, problémy s dodávkami LNG z Kataru, ktoré ohrozujú teroristické útoky, ale aj nadchádzajúce prezidentské voľby v USA. Biely dom nedávno vydal vyhlásenie, že nebude zvyšovať povolenia na exportné kapacity pre export amerického LNG. Tento krok podľa Lukáša Řezníčka s trhom zásadnejšie nezamával, naopak pomohol istým spôsobom stabilizovať ceny. V prípade, že nadchádzajúce voľby by vyhral Donald Trump a USA by prestalo podporovať Ukrajinu, ceny elektriny a plynu by sa mohli zdvojnásobiť zo súčasných úrovní.
V rámci diskusie sa hovorilo aj o scenári, ktorý predpokladá mierové ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Došlo by za týchto okolností k obnoveniu dodávok ruského plynu do Európy? Podľa Řezníčka však nejde o pravdepodobnú možnosť, pretože by vznikol problém, ako sa ruské molekuly dostanú do Európy. Dodávky cez potrubie Jamal vedúce cez Poľsko, či tranzit cez Ukrajinu nepovažuje za reálnu trajektóriu, Nord Stream je v zásade nefunkčný. Najschodnejšiu alternatívou sú dodávky ruského LNG, ktoré nie sú zaťažené sankciami.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
