26. 2. 2019
Účty za energie bolia Slovákov najviac v celej EÚ. Nová štúdia parížskeho think-tanku potvrdila, že takmer štvrtinu rozpočtu priemernej slovenskej domácnosti zhltnú energie, čo je suverénne najviac spomedzi členských krajín EÚ. V celkovom hodnotení úrovne energetickej chudoby patrí Slovensku tretie najhoršie umiestnenie.
Zdroj: Freepik
Parížsky think-tank OpenExp, ktorý funguje ako globálna sieť nezávislých energetických expertov, nedávno zverejnil analýzu, ktorá jednoznačne ukázala, že sociálne alebo ekonomické aspekty majú výraznejší vplyv na úroveň energetickej chudoby než počasie alebo klimatické podmienky. Krajiny s prísnejšou reguláciou v oblasti stavebníctva a vyšším hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa dosahujú nižšiu úroveň energetickej chudoby. Sústredené sú na severozápade Európy. Najviac ohrozené energetickou chudobou sú štáty nachádzajúce sa v južnej a východnej Európe.
Energetickú chudobu možno všeobecne definovať ako stav, ktorý je kombináciou nízkej úrovne energetickej efektívnosti bývania, vysokých účtov za energie a nízkej úrovne príjmov obyvateľov. Všetky tieto okolnosti môžu mať negatívne dôsledky na zdravie a sociálne postavenie občanov.
Z pohľadu metodologického prístupu sa členské krajiny EÚ porovnávali na základe Európskeho indexu domácej energetickej chudoby (EDEPI). Hodnota tohto ukazovateľa sa určuje na základe štyroch štatistických vstupov. Sú nimi náklady na energie v porovnaní s celkovými výdavkami domácností, metrika reflektujúca tepelný diskomfort ľudí počas zimy, resp. leta a kvalita bývania v domácnosti z pohľadu energetickej efektívnosti. Z porovnania každého z týchto faktorov, ktoré vychádzajú z dát Eurostatu, vzišlo výsledné hodnotenie EDEPI (bodovanie v rozmedzí od 0 až 100).
Kľúčové zistenia
Rebríček EDEPI nenaznačuje počet ľudí v jednotlivých krajinách, ktorí sú postihnutí energetickou chudobou. Ukazuje skôr na lokality, kde štyri monitorované faktory prevládajú viac a kde menej.
Namerané hodnoty EDEPI demonštrujú priepastné rozdiely medzi krajinami. Rebríček zohľadňuje ich odlišné geografické lokality, klimatické podmienky, priemerné zárobky alebo stav legislatívy.
Najmenej ohrozenými sú Švédsko a Fínsko. Mierna úroveň energetickej chudoby je v západnej Európe. Väčšina štátov EÚ dosahuje mierne vysokú až vysokú úroveň energetickej chudoby.
Slovensko sa zaradilo do skupiny krajín EÚ, v ktorých sú ľudia najviac ohrozenými energetickou chudobou. Okrem susedného Maďarska do nej patrí tiež Bulharsko, ktoré dopadlo v celkovom hodnotení suverénne najhoršie.
Zaujímavé sú informácie o nákladoch na energie v porovnaní s celkovými výdavkami domácností. Ročné náklady na elektrinu, plyn alebo teplo sú naprieč EÚ rôzne. Pohybujú sa v rozmedzí od 216 eur v Bulharsku do 2315 eur v Dánsku. Tieto čísla nemajú výpovednú hodnotu, kým sa nedajú do kontextu s príjmami. Až potom zistíme, aký podiel ukroja účty za energie z rodinných rozpočtov.
Dramatické rozdiely medzi štátmi dokumentuje nasledujúca infografika. Kým napríklad pre rodinu vo Švédsku tvoria náklady na energie necelé 3 % z celkových priemerných výdavkoch na chod domácnosti, rodina v Bulharsku si musí na energie vyčleniť takmer 15 % svojho rozpočtu. Práve pri tomto ukazovateľovi je výsledok pre SR najhorší. Účty za energie bolia Slovákov najviac v celej EÚ, lebo reprezentujú 23,4 % z celkových nákladov (v nominálnej hodnote 1030 eur ročne).
Zdroj: OpenExp
Odhady EÚ sú bežne zamerané na podmienky v zimnom období. Štúdia naopak ukázala, že veľa krajín, napr. Grécko, Taliansko alebo Portugalsko, majú problém s dosiahnutím tepelnej pohody v lete v dôsledku vysokých nákladov na energie. Letná energetická chudoba je prekvapivo témou aj vo Fínsku. Tamojšie budovy sú dostatočne odolné voči mrazom. Letné horúčavy ale spôsobujú, že ľudia potrebujú viac energie na chladenie, čo kvôli vyšším cenám energií vytvára finančný tlak.
Španielsko zase ohrozuje zimná energetická chudoba paradoxne viac než Poľsko. Dôvodom je miernejšia klíma v kombinácii s menej účinným zatepľovaním budov a vyššími cenami za energie.
Občania EÚ dávajú na energie stále viac peňazí. Následkom nedávneho zvyšovania cien energetických komodít sa stalo, že výdavky domácností s priemernými príjmami vzrástli od 6 až do 10 %. Viac sa to dotklo domácností s nízkymi príjmami, pre ktorých náklady na energie stúpli takmer o 9 %.
Východiská do budúcnosti
Autori štúdie vidia riešenie napríklad vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Aby sa podarilo zabrániť tomu, že domácnosti s nízkymi príjmami sa stanú obeťami kolísajúcich cien energie a stagnujúcich miezd, štát by mal podporovať ich bývanie v energeticky pozitívnych stavbách. „Inými slovami, budovy musia produkovať viac energie, než konzumujú, aby znížili účty za energie pre rodiny s nízkymi príjmami na nulu,” uviedla analytička Yamina Saheb z think-tanku OpenExp, ktorá viedla výskum.
Analýza poukázala aj na nedostatok politických opatrení v EÚ na riešenie problému. Povinnosťou členských štátov bolo do konca minulého roka predložiť Európskej komisii návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP). Grécko bolo jedinou krajinou, ktorá energetickú chudobu zahrnula ako cieľ do svojho národného plánu. Kritiku autorov si vyslúžili takisto národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré do roku 2030 nedosiahnu stanovenú úroveň 32,5 %.
Energetická chudoba a SR
O problematike energetickej chudoby sa na Slovensku hovorí dlhé roky, ale pokrok v tejto oblasti je minimálny. V roku 2015 vypracoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v spolupráci s rezortmi hospodárstva, financií a ministerstvom sociálnych vecí a rodiny Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. O koncepčnosti však nemôže byť reč.
ÚRSO opakovane deklaruje, že nemá legislatívnu právomoc a problém energeticky chudobných je sociálnym problémom, ktorý by sa mal riešiť konsenzuálnym postupom dotknutých ministerstiev. Zo svojej pozície vidí regulátor cestu napríklad v inteligentných a kreditných meracích systémoch.
Sekundárne majú problém zmierňovať nástroje, ako napr. systém podpory zatepľovania bytových a rodinných domov, implementácia novej tarifnej štruktúry alebo štátny príspevok na bývanie. Tento príspevok má predstavovať adresnú, priamu, finančnú podporu štátu domácnostiam žijúcim v bytoch, určenú na zmiernenie výdavkov v rámci legálnych foriem bývania. „Nebude to teda plošná dávka, príspevok na bývanie bude vyplácaný iba pre bytové domácnosti, ktoré splnia zákonom určené nárokové podmienky,“ uvádza sa v návrhu INEKP, ktorý v decembri predložilo ministerstvo hospodárstva Európskej komisii.
Konkrétnejšie opatrenia na ochranu spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou však ani v tomto návrhu nenájdeme. Podľa nového nariadenia EÚ č. 2018/1999 by pritom členské štáty mali vo svojich INEKP posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe a v prípade ich značného počtu, zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby. Ministerstvo má integrovaný plán dopracovať v priebehu tohto roka.
