24. 4. 2024
Zdroj: Freepik
V ostatných mesiacoch sa s projektami na výstavbu veterných parkov na Slovensku roztrhlo vrece. Potvrdzujú to už oznámené investičné zámery napríklad v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie aj opatrné diskusie o ďalších projektoch s potenciálne dotknutými lokálnymi samosprávami.
Niet sa čomu čudovať. Za posledných dvadsať rokov sa u nás nevybudovala žiadna veterná elektráreň. Geopolitické podmienky, najmä klimatické a energetické politiky zavádzané v EÚ a dôraz na energetickú sebestačnosť, pritom investíciám do obnoviteľných zdrojov vrátane vetra nahrávajú. Po celom svete sa v minulom roku inštalovali veterné turbíny s výkonom 117 GW, vyplýva z novej správy organizácie GWEC. V krajinách EÚ vlani podľa údajov WindEurope pribudli parky s výkonom 16,2 GW a vietor pokryl 19 % spotreby elektriny v roku 2023.
Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú rastúcu podporu obyvateľov pre zelené zdroje a veterné praky aj na Slovensku. Zároveň ale pretrvávajú obavy z možných negatívnych vplyvov najmä na charakter krajiny, zdravie a život ľudí a tiež na faunu a flóru. Nedostatok overených informácií a chýbajúca skúsenosť s týmto typom OZE ponechávajú obce a obyvateľov zoči-voči záujmu a požiadavkám investorov nepripravených. Naopak nechávajú voľný priestor pre šírenie nepodložených informácií aj už prekonaných mýtov. Dlhoročné skúsenosti zo zahraničia sa ponúkajú ako vhodný nástroj pre spoluprácu firiem so samosprávami a miestnymi komunitami.
Veterné eldorádo?
Hoci v ostatných európskych krajinách turbíny pribúdajú, obzvlášť opatrný prístup slovenských povoľovacích orgánov, formálna podpora rozvoja veternej energii zo strany relevantných štátnych orgánov, prekážky kladené zo strany prevádzkovateľov sústav, ktoré nutne vyžadujú modernizáciu, aj náročnejšie nastavenie dodávateľských a stavebných prác nenaznačujú, že by v krátkom čase vyrástli u nás veterné turbíny ako huby po daždi. Veterná elektráreň je dlhodobou investíciou, ktorá však môže predstavovať stabilný a dlhodobý príjem do miestneho rozpočtu.
V roku 2012 bola situácia vo Fínsku podobná ako dnes na Slovensku. Krajina značne zaostávala pri rozvoji vetra za susednými štátmi. Vláda a samosprávy si v tom čase neuvedomovali významný potenciál tohto odvetvia, priblížil na nedávnom podujatí SAPI Andrej Sršeň zo spoločnosti WSB Invest. Fínsko ale zaostávanie využilo ako svoju silnú stránku a pristúpilo k systematickému vytvoreniu prostredia na základe skúseností napríklad zo Švédska a Nemecka. Došlo k vytvoreniu trhového prostredia, v ktorom sa presadili tie najlepšie projekty, poznamenal.
Vytvorili dlhodobé pracovné miesta s pridanou hodnotou a dokázali získať dlhodobý finančný výnos z rôznych daní a poplatkov pre štát, samosprávy a vlastníkov pozemkov. Zároveň boli schopní pritiahnuť zahraničných investorov a zviditeľniť krajinu na investičnej mape, skonštatoval Andrej Sršeň.
Na základe skúseností z krajín s rozvinutým odvetvím veternej energetiky sa ukazujú viaceré osvedčené modely spolupráce, ktoré už v zahraničí majú štandardizovanú legislatívnu podobu. Možnosti rôznych kompenzácií, poplatkov a ich kombinácie predstavil na podujatí SAPI Peter Hegeduš z Eurowind Energy.
Spektrum poplatkov a kompenzácií
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
