Ako ďalej v energetike? Odborníci diskutovali o úprave INEKP (VIDEO)

9. 5. 2023

Gestorskými orgánmi INEKP sú Ministerstvo hospodárstva (MH) a Ministerstvo životného prostredia (MŽP). Prvý návrh aktualizácie INEKP je Slovensko povinné zaslať do Bruselu najneskôr do 30. júna 2023. Európska komisia následne dokument zreviduje a poskytne k nemu svoje odporúčania. Ako spresnila vo svojej úvodnej prezentácii zástupkyňa MH SR Lenka Balog Ferenčáková, finálna aktualizácia INEKP musí byť hotová do 30. júna 2024.

V prvom diskusnom paneli diskutovala štvorica odborníkov:

• Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky MH SR 
• Milan Zvara, generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia MŽP SR 
• Martin Dudák, zástupca riaditeľa divízie rozvoja podnikania, spoločnosť SPP 
• Juraj Sabol, generálny manažér pre stratégiu, U. S. Steel Košice

Horúcou témou bol rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Hoci v roku 2021 došlo k ukončeniu sedem rokov trvajúceho stop-stavu pre pripájanie nových zdrojov, z kapacity uvoľnenej prevádzkovateľom prenosovej sústavy sa reálne využíva iba zlomok. Podľa Balog Ferenčákovej sa však situácie postupne mení a MH dostáva stále viac žiadostí o osvedčenie o súlade zámeru s koncepciou energetickej politiky, ktorý sa týka veterných parkov a fotovoltických zdrojov s inštalovaným výkonom nad 5 MW. „Spoločnosť SEPS sa postavila k svoje úlohe zodpovedne. Máme as nimi pravidelné diskusie, do ktorých sú zapojení aj prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav,“ informovala Ferenčáková.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

V ostatných mesiacoch sa zintenzívnili diskusie všetkých dotknutých aktérov vrátane Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Za jeden z hlavných problémov z pohľadu rezortu hospodárstva označila Ferenčáková dĺžku povoľovacích procesov. „Je to pre nás priorita. Snažili sme a to rozkľúčovať, máme niekoľko nápadov a požiadali sme o technickú pomoc aj Európsku komisiu EK, čo sa týka zrýchľovania procesu pripájania OZE do elektrizačnej sústavy, ako aj integrácie do systémov CZT, ktorá by sa mala rozbehnúť čoskoro,“ uzavrela.

K téme rozvoja OZE sa vyjadril aj zástupca envirorezortu. „My sme od začiatku veľkí podporovatelia OZE, minimálne naša sekcia, pretože dekarbonizácia bez OZE sa nedá dosiahnuť," uviedol Milan Zvara. V rámci aktualizácie Plánu obnovy, ktorý nedávno schválila Vláda SR, pribudla nová kapitola REpowerEU. Do modernizácie a digitalizácie sústav s cieľom integrovať väčší objem variabilných OZE pôjde vyše 133 miliónov eur. 

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Očakávania sú aj od reformy povoľovacích procesov, ktorú si na svoje plecia zobralo práve MŽP SR. Cieľom je urýchliť a zjednodušiť konania týkajúce sa rozvoja OZE a zelených technológií. Zaviesť sa majú Go To zóny, vopred vytypované lokality, v rámci ktorých by sa povolenia udeľovali jednoduchšie než inde. „Snažíme sa v rámci tohto dialógu nájsť kompromisy. Pôjdeme aj do Go To zón, kde sa pre vybrané OZE zrýchlia povoľovacie procesy, čím sa zväčší manévrovací priestor. Pokiaľ ide o zvyšok SR, budeme hľadať spôsob ako zefektívniť a zrýchliť procesy, ale radikálne zmeny neočakávam,“ doplnil Zvara.

Z pohľadu investorov je dlhodobo predmetom kritiky proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Problémom sú podľa nich najmä rozkúskované etapy a procesy. Zmenu by mohla priniesť očakávaná „veľká reforma“ zákona o EIA, ktorú pripravuje MŽP. Skupina poslancov nedávno predložila návrh novely zákona, ktorý je už na prvý pohľad inšpirovaný prvou verziou z dielne envirorezortu, ktorý koloval v rámci procesu PPK. „Novelu zákona o EIA chceme dotiahnuť do konca volebného obdobia,“ zdôraznil Zvara.

Spoločnosť SPP je lídrom na trhu s energiami. Hoci základnou úlohou obchodníka vo vlastníctve štátu je zabezpečiť bezpečnosť dodávok plynu, domáci gigant má aj ďalšie úlohy vyplývajúce z legislatívy a rozmanitú podnikateľskú stratégiu. Ako objasnil Martin Dudák z divízie rozvoja podnikania, SPP do svoje stratégie začlenil dekarbonizačné výzvy vyplývajúce z balíka Fit for 55 alebo REpowerEU. „Pozorne sledujeme kroky, ktoré prebiehajú vo vzťahu k aktualizácii INEKP a priebežne budeme naše ciele zvyšovať. Pre nás ako podnikateľský subjekt je to prirodzené, pretože cítime záujem aj u našich zákazníkov o projekty v oblasti OZE alebo dekarbonizácie prevádzky,“ vysvetlil Martin Dudák. 

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Okrem projektov pre subjekty so zahraničným kapitálom, ale aj domáce firmy plánuje SPP viacero vlastných investičných aktivít. Štátny podnik má veľké plány v oblasti energie z vetra – chce  postaviť veterné parky s inštalovaným výkonom takmer 500 MW. Do roku 2030 chce Slovenský plynárenský priemysel tiež vybudovať ďalších 200 MW fotovoltických elektrární.

Jeden z dôležitých nástrojov na znižovanie závislosti na fosílnom plyne z Ruska je výroba bioplynu. V investičnom pláne má SPP aj výstavbu Centra energetického a biologického zhodnotenia odpadu v Martine. Ide o spoločný projekt so skupinou Brantner. Výstupnou surovinou biologického zhodnotenia odpadu bude uhlíkovo neutrálny bioplyn, ktorý má slúžiť najmä pre vlastnú spotrebu prevádzky, ale potenciálne sa bude môcť vtláčať aj do distribučnej plynárenskej siete. Ako ďalej poznamenal Dudák, biometán nebude schopný dekarbonizovať celý teplárenský sektor, ale pomôcť môžu napr. aj tuhé alternatívne palivá.

Integrálnou súčasťou podnikateľskej stratégie štátneho SPP je rovnako alternatívna doprava prostredníctvom dcérskej firmy SPP CNG. Okrem dlhodobého rozširovania siete CNG čerpačiek boli nedávno otvorené aj prvé LNG stanice pre nákladnú dopravu na Slovensku. 

V procese dekarbonizácie Slovenska bude kľúčová aj transformácia spoločnosti U.S. Steel Košice. Ako upozornil generálny manažér pre stratégiu Juraj Sabol, okrem regulačnej a legislatívnej roviny podnik vníma aj preferencie zákazníkov, ktorí čoraz častejšie vyhľadávajú oceľ s nižšou uhlíkovou stopou, pričom niektoré automobilky chcú do roku 2030 dekarbonizovať svoj dodávateľský reťazec. Rovnaký trend je aj pri výrobcoch spotrebičov. 

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Cieľom SR by malo byť zníženie emisií CO₂ do roku 2030 o minimálne 55% v porovnaní s rokom 1990. Zmenšiť uhlíkovú intenzitu musí preto aj košický výrobca, ktorý je zodpovedný za tretinu všetkých emisií skleníkových plynov na Slovensku. „Náš zámer pre U.S. Steel Košice je taký, že oproti priemeru posledných 5 rokov, by sme chceli zredukovať svoju CO₂ stopu o 60% až 65% pri zachovaní objemu výroby, aký máme v súčasnosti,“ informoval Sabol.

POZRITE SI ZÁZNAM PRVÉHO DISKUSNÉHO PANELU