18. 12. 2023
Podľa dohodnutých pravidiel na úrovni EÚ sa majú povinne stavať budovy s nulovými emisiami. Zároveň majú byť predpripravené pre nabíjanie elektromobilov a montáž solárnych zariadení. Kotly na fosílne palivá sa postupne vyradia z vykurovania.
Zdroj: EC - Audiovisual Service
Vyjednávači inštitúcií EÚ sa dohodli na nových pravidlách pre hospodárnosť budov. Návrh legislatívnej úpravy sa datuje ešte do decembra 2021, v máji 2022 bol upravený v rámci plánu REPowerEU.
Nový legislatívny predpis obsahuje viacero opatrení, ktoré majú pomôcť EÚ štrukturálne zvýšiť energetickú hospodárnosť budov, s osobitným zameraním na budovy s najhoršou hospodárnosťou, t. j. zaradené do triedy energetickej hospodárnosti E, F alebo G.
„Chceme ľuďom pomôcť s tým, aby ich domovy boli hospodárnejšie, pohodlnejšie a zdravšie. Občania tým môžu len získať: zlepšenie energetickej hospodárnosti budov povedie nielen k nižším účtom za energie, ale aj k nižším emisiám skleníkových plynov,“ okomentoval dohodu Maroš Šefčovič, výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
Budovy zodpovedajú za 40 % konečnej spotreby energie v Únii a 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou, pričom 75 % budov v Únii je stále energeticky neefektívnych. Zemný plyn zohráva najväčšiu úlohu pri vykurovaní budov - predstavuje približne 42 % energie spotrebovanej na vykurovanie priestorov v sektore bývania. Druhým najdôležitejším fosílnym palivom na vykurovanie je ropa, ktorá predstavuje 14 % a uhlie približne 3 %. Na Slovensku mal v roku 2022 plyn až 58-percentný podiel na výrobe tepla.
Kotly spaľujúce fosílne palivá, vrátane tých na zemný plyn, sa majú postupne vyradiť. Od 1. januára 2025 nebudú povolené dotácie na montáž samostatných kotlov na fosílne palivá. Členské štáty budú musieť zároveň stanoviť konkrétne opatrenia na postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia s cieľom úplne vyradiť kotly na fosílne palivá do roku 2040.
Ciele pre bytové aj nebytové budovy
Každý členský štát má prijať vlastnú národnú trajektóriu na zníženie priemernej spotreby primárnej energie bytových budov o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035. Štáty si vyjednali určitú flexibilitu na zohľadnenie vnútroštátnych okolností. Môžu si vybrať, na ktoré budovy sa zamerajú a aké opatrenia prijmú. Musia šak zabezpečiť, aby sa aspoň 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie dosiahlo obnovou budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.
V prípade nebytových budov sa podľa revidovaných pravidiel bude vyžadovať zlepšovanie prostredníctvom minimálnych noriem energetickej hospodárnosti. To má viesť k obnove 16 % budov s najhoršou hospodárnosťou do roku 2030 a 26 % do roku 2033.
Členské štáty budú môcť od tejto povinnosti oslobodiť určité kategórie bytových aj nebytových budov – vrátane historických budov alebo rekreačných obydlí.
Norma nulových emisií
Revidovaná smernica zavedie pre nové budovy nulové emisie ako normu. Podľa dohody musia mať všetky nové bytové a nebytové budovy nulové emisie z fosílnych palív na mieste: od 1. januára 2028 to bude platiť pre budovy vo verejnom vlastníctve a od 1. januára 2030 pre všetky ostatné nové budovy – s možnosťou osobitných výnimiek.
Členské štáty budú musieť takisto zabezpečiť, aby boli nové budovy pripravené na solárnu energiu, čo znamená, že musia byť uspôsobené na montáž strešnej fotovoltiky alebo termických kolektorov. Aj inštalácia solárnych zariadení sa má stať pre nové budovy normou.
V prípade existujúcich verejných a nebytových budov sa budú solárne zariadenia musieť postupne inštalovať od roku 2027, ak je to technicky, ekonomicky a funkčne možné. Tieto ustanovenia budú nadobúdať účinnosť v rôznych časových horizontoch – v závislosti od typu a veľkosti budovy.
Vzor certifikátu, pomoc chudobným
Zlepšiť sa má systém energetických certifikátov, ktoré budú vychádzať z jednotného vzoru EÚ so spoločnými kritériami s cieľom lepšie informovať občanov a uľahčiť rozhodnutia o financovaní v celej EÚ.
V záujme boja proti energetickej chudobe a zníženia účtov za energie budú musieť obnovu sprevádzať a stimulovať finančné opatrenia, ktoré musia byť zamerané najmä na zraniteľných odberateľov a budovy s najhoršou hospodárnosťou, v ktorých žije vyšší podiel energeticky chudobných domácností.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť aj ochranu nájomníkov, aby sa riešilo riziko vysťahovania zraniteľných domácností v dôsledku neprimeraného zvyšovania nájomného po obnove.
Téma energetickej chudoby zaujala významnejšie miesto aj v nedávno schválenej prepracovanej smernici 2023/1791 o energetickej efektívnosti, kde bola aj zadefinovaná na úrovni EÚ.
Vlna obnovy?
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
