Platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny by mohla stúpnuť viac než trojnásobne. Vyplýva to z návrhu cenovej vyhlášky, ktorú predložil ÚRSO do predpripomienkového konania. G-komponent majú platiť aj batériové systémy s výnimkou prečerpávacích hydroelektrární, ktoré poskytujú podporné služby. G-komponent alebo platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny sa uplatňuje od roku 2014. Výška G-komponentu, ktorú určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), bola v ostatných rokoch v domácej energetike kontroverznou témou a predmetom komplikovaných súdnych sporov medzi prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Všetko nasvedčuje tomu, že po približne dva a pol roku nastane vo výške G-komponentu zmena. ÚRSO nedávno predložil do predbežného pripomienkového konania (PPK) cenovú vyhlášku v elektroenergetike. Navrhovaným zmenám sa priebežne venujeme v článkoch: regulátor napríklad zvažuje skrátenie referenčného indexu, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti alebo zrušenie pásmovej TPS. Čo je v hre v prípade G- komponentu? Súčasný stav určuje novelizácia vyhlášky ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike z roku 2021, na základe ktorej sa výrobcom znížili platby za prístup do distribučnej sústavy z dovtedajších 30 % na úroveň 15 % z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity (MRK).
Rôzne dane a poplatky, jednorazové i pravidelné platby či výhodnejšia cena za dodávku elektriny. To sú len niektoré z možných prínosov pre obce a obyvateľov dotknutých prevádzkou veterných parkov. Bohaté skúsenosti a príklady spolupráce zo zahraničia môžu byť inšpiráciou pri rozvoji veternej energetiky na Slovensku. V ostatných mesiacoch sa s projektami na výstavbu veterných parkov na Slovensku roztrhlo vrece. Potvrdzujú to už oznámené investičné zámery napríklad v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie aj opatrné diskusie o ďalších projektoch s potenciálne dotknutými lokálnymi samosprávami. Niet sa čomu čudovať. Za posledných dvadsať rokov sa u nás nevybudovala žiadna veterná elektráreň. Geopolitické podmienky, najmä klimatické a energetické politiky zavádzané v EÚ a dôraz na energetickú sebestačnosť, pritom investíciám do obnoviteľných zdrojov vrátane vetra nahrávajú. Po celom svete sa v minulom roku inštalovali veterné turbíny s výkonom 117 GW, vyplýva z novej správy organizácie GWEC. V krajinách EÚ vlani podľa údajov WindEurope pribudli parky s výkonom 16,2 GW a vietor pokryl 19 % spotreby elektriny v roku 2023. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú rastúcu podporu obyvateľov pre zelené zdroje a veterné praky aj na Slovensku. Zároveň ale pretrvávajú obavy z možných negatívnych vplyvov najmä na charakter krajiny, zdravie a život ľudí a tiež na faunu a flóru. Nedostatok overených informácií a chýbajúca skúsenosť s týmto typom OZE ponechávajú obce a obyvateľov zoči-voči záujmu a požiadavkám investorov nepripravených. Naopak nechávajú voľný priestor pre šírenie nepodložených informácií aj už prekonaných mýtov. Dlhoročné skúsenosti zo zahraničia sa ponúkajú ako vhodný nástroj pre spoluprácu firiem so samosprávami a miestnymi komunitami. Veterné eldorádo? Hoci v ostatných európskych krajinách turbíny pribúdajú, obzvlášť opatrný prístup slovenských povoľovacích orgánov, formálna podpora rozvoja veternej energii zo strany relevantných štátnych orgánov, prekážky kladené zo strany prevádzkovateľov sústav, ktoré nutne vyžadujú modernizáciu, aj náročnejšie nastavenie dodávateľských a stavebných prác nenaznačujú, že by v krátkom čase vyrástli u nás veterné turbíny ako huby po daždi. Veterná elektráreň je dlhodobou investíciou, ktorá však môže predstavovať stabilný a dlhodobý príjem do miestneho rozpočtu. V roku 2012 bola situácia vo Fínsku podobná ako dnes na Slovensku. Krajina značne zaostávala pri rozvoji vetra za susednými štátmi. Vláda a samosprávy si v tom čase neuvedomovali významný potenciál tohto odvetvia, priblížil na nedávnom podujatí SAPI Andrej Sršeň zo spoločnosti WSB Invest. Fínsko ale zaostávanie využilo ako svoju silnú stránku a pristúpilo k systematickému vytvoreniu prostredia na základe skúseností napríklad zo Švédska a Nemecka. Došlo k vytvoreniu trhového prostredia, v ktorom sa presadili tie najlepšie projekty, poznamenal. Vytvorili dlhodobé pracovné miesta s pridanou hodnotou a dokázali získať dlhodobý finančný výnos z rôznych daní a poplatkov pre štát, samosprávy a vlastníkov pozemkov. Zároveň boli schopní pritiahnuť zahraničných investorov a zviditeľniť krajinu na investičnej mape, skonštatoval Andrej Sršeň. Na základe skúseností z krajín s rozvinutým odvetvím veternej energetiky sa ukazujú viaceré osvedčené modely spolupráce, ktoré už v zahraničí majú štandardizovanú legislatívnu podobu. Možnosti rôznych kompenzácií, poplatkov a ich kombinácie predstavil na podujatí SAPI Peter Hegeduš z Eurowind Energy. Spektrum poplatkov a kompenzácií
Zrušenie systému pásmovej TPS navrhuje ÚRSO v cenovej vyhláške v elektrine. Podnikom, ktoré splnia podmienky, môže byť priznaná individuálna sadzba tarify. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil do predbežného pripomienkového konania (PPK) nové cenové vyhlášky v elektrine, plyne a teple. Zámerom regulátora je ukončiť legislatívny proces tak, aby právne predpisy vstúpili do účinnosti od 1. júla 2024. V prípade cenovej vyhlášky v elektroenergetike sľubuje ÚRSO vyššiu transparentnosť regulácie pre účastníkov trhu, nediskriminačne nastavenie a prerozdelenie nákladov a výnosov medzi jednotlivých účastníkoch trhu. Jednou z noviniek, ktoré sa dostali do finálneho návrhu, je úprava referenčného indexu, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti. Téme sme sa podrobne venovali v tomto texte. Cenová vyhláška má upraviť aj vstupné parametre dôležité pre výsledné tarify pre prenos a distribúciu, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov alebo spôsob určenia regulovanej bázy aktív (RAB) a odpisov. Regulátor avizuje aj zvýšenie platby za rezervovanú kapacitu a zmenu metodiky tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby (TSS). Zámer prekopať systém pásmovej TPS načrtol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík minulý rok v decembri v profilovom rozhovore pre platformu ENERGOKLUB. Riešenie, ktoré sa momentálne uplatňuje, označil za nešťastné. „Podľa môjho názoru je pásmová TPS nevydarený nástroj, ktorý nič nerieši. Elektrinu spotrebúvajú všetci účastníci trhu rovnako. Pre väčších aj menších odberateľov sa podiel výroby elektriny z OZE a VÚ KVET zvyšuje, tak prečo by mala byť jedna skupina odberateľov. zvýhodnená a druhá nie. Všetci koncoví odberatelia sa na to musíme poskladať,“ vysvetlil Holjenčík. „V TPS sa musia striktne reflektovať výlučne náklady na systém OZE a VÚ KVET, v tarife TSS zase náklady na činnosť prenosovej sústavy pre zabezpečenie bezpečnosti a stability sústavy,“ doplnil šéf ÚRSO.
Spoločnosť Unicapital Energy, ktorý patrí do českej investičnej skupiny CREDITAS, môže odkúpiť skupinu GGE na Slovensku. Koncentráciu obidvoch subjektov schválil Protimonopolný úrad. Hodnotu transakcie podnikatelia nekomentujú. Česká spoločnosť Unicapital Energy môže odkúpiť slovenskú časť skupiny GGE. Rozhodol o tom Protimonopolný úrad SR, podľa ktorého, vzhľadom na štruktúru trhov v oblasti energetiky na Slovensku, nie je predmetná koncentrácia subjektov problematická. GGE patrí k najväčším hráčom v energetike na Slovensku Do portfólia skupiny GGE na Slovensku patrí 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a prevádzkuje 110 km tepelných rozvodov. K najlukratívnejším aktívam GGE patrí dodávateľ energií ELGAS a spoločnosť Tepláreň Považská Bystrica.
Referenčný index pre výpočet regulovaných cien za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov v roku 2025 sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou meniť. Regulačný úrad v pracovnom návrhu cenovej vyhlášky navrhuje jeho skrátenie oproti súčasne platnému obdobiu. V hre sú aj ďalšie súvisiace zmeny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) finalizuje prípravu cenových vyhlášok v elektronergetike a plynárenstve. Novelizáciu sekundárnej legislatívy oznámil ÚRSO vlani v decembri s tým, že zmeny sa okrem iného dotknú aj rozsahu cenovej regulácie, vrátane ceny elektriny, ktorá vstupuje do výpočtu maximálnej ceny za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Verejnosť sa mohla v rámci predbežných informácií zapojiť do legislatívneho procesu zasielaním svojich podnetov. Začiatok riadneho medzirezortného pripomienkového konania v prípade oboch vyhlášok avizoval ÚRSO na marec, ale doposiaľ sa tak nestalo. V tomto a ďalších textoch prinesieme zhrnutie vybraných zmien, na ktorými uvažuje regulačný úrad. Vyplývajú z pracovnej verzie vyhlášky ÚRSO, ktorú má informačný portál energoklub.sk k dispozícii. Kľúčový parameter, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny, je priemerná cena komodity na pražskej burze PXE. Pre rok 2025 sa podľa aktuálne stále platnej vyhlášky zohľadňuje obdobie od 1. októbra 2023 do 30. septembra 2024. Za predpokladu, že by nedošlo k prepísaniu vyhlášok zo strany regulátora, tento index by sa aplikoval aj na ďalšie roky prebiehajúceho regulačného obdobia, teda až do konca roku 2027. Zmeny však predseda ÚRSO avizoval už vlani. „Súčasné referenčné obdobia považujem za nešťastné. Nastavovali sa so zámerom sanovať okamžitú situáciu a prebiehalo to chaoticky bez detailnej analýzy, ako sa to prejaví v cenách do budúcnosti,“ osvetlil svoj zámer v minuloročnom rozhovore pre energoklub.sk Jozef Holjenčík. „Malo by ísť o kombináciu referenčných rámcov, ale zohľadňovať by sa mali aj výrobné náklady,“ doplnil Holjenčík. Čo vyplýva z pracovného návrhu vyhlášky ÚRSO?
Revízia kľúčových smerníc a nariadení ustanovujúcich pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom EÚ ide do finále. Stanovujú sa pravidlá vyhlasovania cenových kríz. V elektroenergetike sa ešte viac posilňujú práva spotrebiteľa i aktívneho odberateľa a zavádza povinné využívanie dvojsmerných rozdielových zmlúv. V plynárenstve sa dôraz kladie na rozvoj trhu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi. Prinášame prehľad hlavných zmien. Legislatívny balík schválený minulý týždeň v Štrasburgu odzrkadľuje ambície EÚ v oblasti ochrany klímy, ako sú stanovené v Európskej zelenej dohode a v balíku „Fit for 55“ a tiež poučenia z nedávnej cenovej krízy vyvolanej vojenským konfliktom na Ukrajine. Inštitúcie EÚ si od reformy trhu s elektrinou sľubujú stabilnejší, dostupnejší a udržateľnejší európsky trh s elektrinou. Pôvodný návrh bol značne ambiciózny. Európska komisia chcela napríklad zmeniť systém merit order pri určovaní cien, podľa ktorého najdrahší zdroj energie (zvyčajne založený na fosílnych palivách) určuje celkovú cenu elektriny. Na základe konzultácií s odborníkmi aj rokovaní medzi štátmi a europoslancami sú zásahy to trhu s elektrinou podstatne miernejšie. Kľúčovými prvkami reformy je využívanie rozdielových zmlúv na podporu investícií, vyššia ochrana zraniteľných odberateľov pred odpojením a pravidlá vyhlasovania regionálnej alebo celoeurópskej cenovej krízu elektriny. Reforma zahŕňa revíziu platného nariadenia a smernice, ktoré europoslanci schválili 433 hlasmi za, 140 proti a 15 sa zdržalo hlasovania (nariadenie) a 473 hlasmi za, 80 proti a 27 sa zdržalo hlasovania (smernica). (Aktívny) Odberateľ na prvom mieste Ešte viac sa má posilniť ochrana zákazníkov. Spotrebitelia budú mať právo na prístup k zmluvám s pevnou alebo dynamickou cenou a dostanú všetky podstatné informácie k zmluve. Dodávatelia nebudú môcť jednostranne meniť zmluvné podmienky pri dodávke s pevnou cenou na dobu určitú, ani takéto zmluvy vypovedať pred uplynutím ich platnosti. Členské štáty môžu zakázať dodávateľom prerušiť dodávky elektriny zraniteľným odberateľom, a to aj počas sporov medzi dodávateľom a odberateľom.
Portál eFocus organizuje 15. mája 2024 konferenciu Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov. Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Portál eFocus organizuje dňa 15. mája 2024 konferenciu Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov. Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 15. mája 2024 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Čo sa dozviete: Európska únia sa dohodla na odstraňovaní prekážok pre rýchlejší rast obnoviteľných zdrojov energie, nová smernica EÚ o podpore využívania OZE (REDIII) má za cieľ zefektívnenie a zrýchlenie procesov súvisiacich s povoľovaním projektov zameraných na výrobu z obnoviteľnej energie. Zrýchlenie procesov sa má udiať predovšetkým v na to určených oblastiach, pre ktoré majú byť pripravované metodiky a postupy. Pre investorov vrátane veľkých energetických hráčov je dôležité, ako budú OZE zaujímavé z pohľadu návratnosti a uplatnenia na trhu, je preto namieste diskutovať reálne využitie garancií, ktoré ponúkajú Zmluvy na nákup zelenej elektriny (PPA) a Rozdielové zmluvy (CfD). Je toto prostredie nastavené správne, aby nárast výroby zelenej elektriny by bol dostatočne rentabilný a zároveň nedeformoval trh zápornými cenami? Zapojenie flexibility v sústave spolu s akumuláciou môže stabilizovať poskytovanie podporných služieb, čo sa aktuálne deje v tejto oblasti? Čo je ešte potrebné pre zapojenie aktívneho odberateľa do obchodnej flexibility? Aký je potenciál a sú už vytvorené podmienky pre využívanie agregácie flexibility retailových zákazníkov? Aké riešenia sú na stole pre domácnosti a energetické spoločenstvá a ktoré výzvy je ešte potrebné zdolať na Slovensku a v Čechách? Program konferencie Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov 09:10 – 09:40 Keynote: Ako dosiahnuť zrýchlenie transformácie a zapojenie prosumera v európskom meradle? Sylvia Beňová, členka Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 09:40 – 12:45 Odborné prezentácie a panel expertov: Inovatívne podnikanie ako reakcia na nové paradigmy Moderátor Ľubica Ragulová, manažér, medzinárodná poradenská spoločnosť EY 09:40 - 09:55 Očakávané zmeny na vnútornom trhu s elektrinou na úrovni EÚ a Slovenska Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR 09:55 - 10:10 Smerovanie podnikania v OZE, batériových úložiskách a elektrolýze vodíka Jan Fousek, Aku-Bat CZ 10:10 - 10:25 Zmluvy na nákup obnoviteľnej energie a ich uplatnenie na trhu s elektrinou Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE 10:25 - 10:40 Zapojenie zdrojov flexibility do organizovaného trhu a podporných služieb Rastislav Gaňa, IPESOFT 10:40 – 10:55 Nové funkcionality pre Agregáciu, akumuláciu a zdieľanie v EDC Kamil Peteraj, OKTE, a.s. 11:15 - 12:45 Panelová diskusia 13:45 – 15:45 Flexibilita pre domácnosť a energetické komunity Moderátor panelu: Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ. Hostia: Igor Zumrík, V-Elektra Slovakia Jan Šámal, Nimble Energy Daniel Zákutný, Východoslovenská distribučná Tomáš Siskovič, AK Poláček & Partners Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Agentúra ACER vyzvala európskych prevádzkovateľov prenosových sústav, aby sprístupnili 70 % cezhraničnej kapacity na obchodovanie. Nárast dostupnej kapacity má pomôcť znížiť volatilitu cien elektriny a zvýšiť flexibilitu. Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) upozornila na urgentnú potrebu maximalizovať prenosové kapacity pre cezhraničné obchodovanie. Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) v členských krajinách EÚ sú povinní splniť požiadavku, aby najneskôr do roku 2025 bolo 70 % kapacity každého vedenia poskytnutá účastníkom trhu. Táto povinnosť vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou. Hoci do účinnosti vstúpila už od roku 2020, mnohí európski PPS majú výnimky a prechodné obdobia, ktoré im vydali národné regulačné úrady. Agentúra ACER uviedla, že súčasná dostupnosť obchodnej kapacity na jednotnom trhu s elektrinou v EÚ dosahuje v priemere úroveň len 30 - 50 %. Očakávaný nárast výroby OZE by mohol spôsobiť ešte väčšie preťaženie, čo sťaží sprístupnenie kapacity na úrovni 70 %. V snahe znížiť preťaženie cezhraničných profilov navrhuje ACER jednotlivým PPS, aby sa pokúsili aplikovať nápravné opatrenia, akými sú redispečing alebo protiobchod. Problémom je tiež meškanie technických pravidiel, ktoré sú dôležité pre prognózovanie, aktiváciu a náklady takýchto opatrení. Náklady na redispečing v roku 2022 boli 4 mld. eur a jedným z dôsledkov bolo obmedzovanie OZE, intenzívnejšie využívanie fosílnych palív a vyššie emisie. Ako dopĺňa ACER, viac než tretina z projektov zameraných na rozvoj prenosových sústav v EÚ mešká alebo je pozastavených. Stanovisko apeluje na cielené rozširovanie sústav, vrátane „nekáblových“ riešení a na lepšie vyhodnocovanie podmienok na trhu v reálnom čase.
Aký vplyv môžu mať nedávne zmeny v prenesení zodpovednosti za odchýlku na účastníkov trhu? Na čo nezabudnúť v procese zmeny bilančnej skupiny? A aké novinky platia od roku 2024 pri stanovení koncovej spotreby pre uplatnenie tarify TPS a TSS? Aj o týchto témach minulý týždeň diskutovali odborníci na špeciálnom seminári, ktorý zorganizovala platforma ENERGOKLUB a Semináre sféra. Od 1. januára 2024 vstúpila do účinnosti novela pravidiel trhu s elektrinou z dielne ÚRSO. Priniesla viacero noviniek, ktoré sa už pretavili aj do prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, a s ktorými je potrebné vysporiadať sa v aplikačnej praxi. Kým v minulosti platilo, že pokiaľ účastník trhu sám neprebral zodpovednosť za vlastnú odchýlku, bol touto povinnosťou viazaný dodávateľ elektriny. K najzásadnejším zmenám preto patrí možnosť reťazenia zodpovednosti za odchýlku. Hoci doteraz nebola umožnená, jedinou výnimkou boli miestne distribučné sústavy. „Súčasná legislatíva už priamo do zákona zadefinovala možnosť, že dodávateľ môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu,“ uviedol Peter Čulen, špecialista pre odchýlky spoločnosti OKTE. Pozitívne úpravy pre trh Preniesť zodpovednosť za odchýlku dáva zmysel do tretej úrovne, ale nie je obmedzené. V praxi sa očakáva, že táto možnosť bude využívaná primárne prevádzkovateľmi miestnych distribučných sústav (MDS). Ak odberateľ v rámci MDS prenesie zodpovednosť na prevádzkovateľa MDS, ten ju môže preniesť ďalej na dodávateľa elektriny na vstupe, ktorému je následné umožnené preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania. Prenesená zodpovednosť za odchýlku môže mať dva režimy: generálna zodpovednosť alebo zodpovednosť za jednotlivé odberné a odovzdávacie miesto (OOM). Ako vo svojom príspevku vysvetlil Patrik Rzavský, manažér pre produkt firmy SFÉRA, zavedenie generálneho prenesenia zodpovednosti za odchýlku znamená výrazné zjednodušenie procesov oproti minulosti. Účastník trhu nemusí prenášať zodpovednosť za odchýlku samostatne za každé nové OOM, ktoré vznikne, ale proces priradenia sa v tomto režime aplikuje automaticky na určeného účastníka trhu, dodávateľa alebo subjekt zúčtovania. V prípade režimu zodpovednosti za jednotlivé OOM platí, že účastník trhu si pre každé nové OOM, resp. pri každej zmene, vyberá dodávateľa a musí nahlásiť, kto preberá zodpovednosť za odchýlku. Diskutovalo sa aj o detailoch zmeny bilančnej skupiny, ktorý odteraz patrí do pôsobnosti spoločnosti OKTE. Zmena pozostáva z dvoch častí, a síce procesov predchádzajúcich zmene bilančnej skupiny a samotnej technickej zmene bilančnej skupiny. Celý proces podľa vyhlášky ÚRSO trvá najviac 9 dní. K zmene bilančnej skupiny môže dôjsť z rôznych dôvodov. K aktivácii dochádza napríklad vtedy, keď subjekt prejde z režimu vlastnej na prenesenú zodpovednosť za odchýlku alebo sa mení dodávateľ elektriny na OOM. Predtým, ako sa proces začne, musí byť OOM vyradené z pôvodnej a zaradené do novej bilančnej skupiny. Nadväzujúce implementačné aspekty osvetlil Patrik Rzavský vo svojej prezentácii. Zmeny v centrálnej fakturácii Seminár sa zaoberal aj novinkami pri stanovení koncovej spotreby elektriny pre uplatnenie taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Vlani sa uplatňovali tri pásma. Pre OOM s koncovou spotrebou do 1 GWh bolo určené prvé pásmo, druhé pásmo pre spotrebu do 100 GWh a odberatelia s vysokou spotrebou nad 100 GWh boli zaradení do tretieho pásma. Ako problematické sa ukázalo byť, že koncová spotreba rozhodujúca pre zaradenie jedného z troch pásiem sa vyhodnocovala samostatne za každé jedno OOM. Spomenuté pravidlo pôsobilo diskvalifikačne pre také spoločnosti, ktoré síce mali vyššiu celkovú spotrebu elektriny, ale tá bola rozdelená do viacerých OOM a tak v praxi nemohli byť zaradené do pásma s výhodnejšou výškou tarify TPS. Čo sa zmenilo v centrálnej fakturácii pre rok 2024? Tri pásma sa po novom vzťahujú okrem TPS aj na TSS. Pribudla zároveň kumulácia koncovej spotreby na odberateľa. To v praxi znamená, že koncová spotreba určujúca pre zaradenie do jedného z troch pásiem sa vyhodnocuje sčítaním za všetky OOM. Z tohto dôvodu spoločnosti OKTE ešte minulý rok zaviedla evidenciu odberateľov, ktorí sú priradení k jednotlivým OOM. Ako ďalej vysvetlil Patrik Rzavský, pribudla aj ďalšia zásadná novinka. Koncová spotreba sa počíta samostatne za OOM typu odber zo sústavy a samostatne za OOM typu dodávka. V predchádzajúcich rokoch sa do koncovej spotreby počítala aj vlastná spotreba výrobcu. Na doplnenie problematiky vo vzťahu k agregácii flexibility a zdieľania elektriny sa vo svojej prednáške zameral Tomáš Bartek, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA. V prípade zodpovednosti za odchýlku agregátora legislatíva umožňuje výnimku. Na OOM, kde sa realizuje flexibilita, môžu byť registrované až dva subjekty zúčtovania. Jeden subjekt zúčtovania pre štandardné dodávky elektriny, zároveň druhý subjekt zúčtovania ako agregátor flexibility. Pritom za odchýlku aktivovanej flexibility zodpovedá agregátor, ktorý si vie zvoliť režim vlastnej alebo prenesenej zodpovednosti za odchýlku.
Hoci výzva na podporu výstavby elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka za 13,56 milióna eur mala byť vyhlásená ešte v novembri 2023, dosiaľ sa tak nestalo. Dôvody oneskorenia ministerstvo hospodárstva neprezradilo. Posledná výzva, ktorú malo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásiť na podporu OZE a energetickej infraštruktúry z komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti SR (POO), mešká už niekoľko mesiacov. Podľa indikatívneho harmonogramu ju mal rezort vyhlásiť ešte vlani v novembri. Na oneskorenie v implementácii upozornil podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec v správe o pokroku v implementácii, ktorú vláda schválila 6. marca 2024. Oproti pôvodnému termínu z harmonogramu sa čakalo jej vyhlásenie v januári. Vtedy však bol na svete ešte len pracovný návrh výzvy. „V zmysle vyjadrenia MH SR… bude finálny návrh výzvy predložený NIKA na schválenie a predpokladaný termín jej vyhlásenia je február 2024,“ píše sa vo vládou schválenom dokumente. Kde je problém?
Slovenské elektrárne po odstavení uhoľných zdrojov v Novákoch a vo Vojanoch analyzujú možnosti transformácie lokalít na nový účel. Výstavba paroplynovej elektrárne ako flexibilného zdroja môže byť jednou z možností na východe SR, ale prioritou zostáva projekt malých modulárnych reaktorov. O rozvojových víziách spoločnosti sme sa v novej epizóde nášho podcastu zhovárali s Michalom Sekáčom, vedúcim strategického rozvoja. Nevynechali sme ani témy modernizácie prečerpávacích hydroelektrární a dostavbu štvrtého bloku atómky v Mochovciach. V piatej epizóde podcastu sa okrem iného dozviete: Aké plány majú Slovenské elektrárne s areálmi Elektrární Vojany a Nováky? Sú malé modulárne reaktory budúcnosťou? Aký je harmonogram projektu Phoenix? Ako hybridizácia prečerpávacích elektrární ovplyvní ich regulačný rozsah? Integrátor SE: Aké sú benefity koexistencie prečerpáčky a batériového systému? Prečo bol zmrazený projekt výstavba novej fotovoltickej elektrárni vo Vojanoch? Ako pokračuje dostavba 4. bloku AE Mochovce a kedy očakávať fyzikálne spúšťanie? Vypočujte podcast ENERGOKLUB na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
Ešte vlani v októbri rezort životného prostredia zrušil smernicu stanovujúcu štandardy pre umiestňovanie veterných elektrární. Verejnosti to však neoznámil a odborný útvar MŽP žiadal vyhodnotiť súlad aj po jej zrušení. Odborníci na veternú energiu nedávno diskutovali o bariérach a príležitostiach rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Výkon zopár veterných turbín, ktoré ako zatiaľ jediné stoja pri Cerovej a na Ostrom vrchu na západe Slovenska, dosahuje len 3 MW. Do roku 2030 by pritom výkon veterných elektrární na Slovensku mal dosiahnuť až 750 MW. Vyplýva to z návrhu aktualizácie Národného energetického a klimatického plánu (NECP), ktorú by malo Slovensko do 30. júna po verejných konzultáciách a schválení vládou predložiť Európskej komisii. Navrhnutý cieľ by dokázali naplniť projekty, ktoré boli v ostatných mesiacoch predložené v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA). O bariérach i príležitostiach rozvoja veternej energie nedávno diskutovali domáci aj zahraniční experti na podujatí, ktoré zorganizovala asociácia SAPI. Environmentálne vplyvy Odborník na posudzovanie vplyvov na životné prostredie Peter Socháň zo spoločnosti ENVIS upozornil, že proces povinného hodnotenia pri veterných elektrárňach dosahuje aj tri roky, čím sa projekty dostávajú na hranicu platnosti vydaného rozsahu hodnotenia. Kritizoval doterajšiu nelimitovanú dobu na vydanie rozsahu hodnotenia, nejednotné rozsahy hodnotenia a špecifické požiadavky, ktoré sa v prípade jedného projektu vyšplhali až na počet 58, či požiadavky na úrovni aplikovaného výskumu. Zároveň upozornil na absenciu oficiálnych metodík, čo znamená, že v rámci posudzovania sa objavujú požiadavky na vyhodnotenie vplyvov na hospodárske zvieratá, zemné cicavce či chov koní a včiel, pri ktorých neexistujú žiadne limity. V rámci procesu EIA sa pritom vychádza z existujúcich zákonov, noriem a štandardov. Jestvujúce metodiky, napr. pre krajinu alebo predikciu a meranie hluku je potrebné aktualizovať. Dodal, že hoci na Slovensku nemáme s veternou energiou skúsenosti, vo svete elektrárne pribúdajú a na ich základe je možné vytvoriť zoznam hlavných požiadaviek, ktoré sa majú používať. Proces EIA by do budúcna mohla urýchliť novela zákona, ktorú minulý týždeň schválila vláda. Okrem iného totiž ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky. Samotné limity pre skríning a posudzovanie veterných elektrární však nijak významne nemení. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) je pritom vykonávateľom dvoch opatrení z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré priamo súvisia s urýchlením rozvoja veternej energie. Ide o legislatívne a procesné zmeny na zrýchlenie vydávania environmentálnych povolení a tiež vytvorenie metodík a pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie. Smernica zrušená
Andrej Juris je od apríla súčasťou štruktúr medzinárodnej organizácie Energy Community. Niekdajší predseda slovenského ÚRSO zastáva funkciu vedúceho Regulačnej rady tejto inštitúcie, ktorej sekretariát sa nachádza vo Viedni. Energetický expert Andrej Juris má nové pôsobisko. Bývalý predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) spojil svoju profesionálnu kariéru s medzinárodnou organizáciou Energy Community, ktorá bola založená v roku 2005 s cieľom potenciálneho rozšírenia jednotného energetického trhu EÚ aj do krajín v oblasti juhovýchodnej Európy. Andrej Juris sa stal vedúcim Regulačnej rady Energy Community (Energy Community Regulatory Board). Ide o nezávislý regionálny orgán regulačných úradov, ktorý funguje ako koordinačná platforma pre výmenu poznatkov a rozvoj najlepších postupov pre regulované trhy s elektrinou a zemným plynom. K hlavným úlohám rady patrí poskytovanie stanovísk k diskusiám o energetických politikách, harmonizácia cezhraničných regulačných pravidiel a zdieľanie vedomostí. Sekretariát Energy Community sa nachádza vo Viedni v Rakúsku. Okrem EÚ sú členmi Energy Community Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kosovo, Severné Macedónsko Moldavsko, Ukrajina a Gruzínsko. Štatút pozorovateľa má Arménsko, Nórsko a Turecko. Členské krajiny Energy Community spolupracujú na harmonizácii svojich politík s právnymi predpismi EÚ v oblasti energetiky a na vytváraní spoločného trhu EÚ. Kto je Andrej Juris? Andrej Juris v rokoch 2020 až 2023 pôsobil ako predseda ÚRSO. Začiatkom decembra minulého roka ho odvolala z funkcie vláda Roberta Fica na návrh ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. Ako dôvod pritom uviedla, že pri zmene cenových vyhlášok ÚRS konal Juris na pokyn vtedajšieho vedenia ministerstva hospodárstva Richarda Sulíka. Viac v tomto texte. Od 2004 Juris pracoval 15 rokov vo firme ZSE, od roku 2007 ako predseda predstavenstva v Západoslovenskej distribučnej, odkiaľ odišiel v roku 2019. Do svojho pôsobenia na ÚRSO sa venoval konzultingu ako nezávislý expert hlavne na projektoch OZE a inovácií v energetike.
Hoci trh so zárukami pôvodu zelenej elektriny má za sebou prudký prepad cien, ktorý sa čiastočne prejavil aj na Slovensku, dopyt po nich by mal postupe rásť. Vyplýva to zo štúdie výskumnej spoločnosti Aurora Energy Research, podľa ktorej trh so zárukami pôvodu do roku 2030 dosiahne hodnotu 3,7 mld. eur. Trh so zárukami pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET v Európe zažil v posledných mesiacoch výrazný pokles. Priemerné ceny za záruky klesli na najnižšie úrovne za posledné dva roky. Tento trend bol pozorovateľný aj na Slovensku, kde aukcie od roku 2020 organizuje OKTE. Analytická spoločnosť Aurora Energy Research však predpokladá, že dopyt po zárukách pôvodu do roku 2030 postupne vzrastie o viac než 80 % v porovnaní s predvlaňajškom. V súčasnosti sa ceny záruk pohybujú na úrovni zhruba 1 až 2 EUR/MWh, čo predstavuje pokles oproti rekordným hodnotám 10 EUR/MWh z konca roka 2022. Avšak očakáva sa, že trh v nasledujúcich rokoch čaká oživenie a väčšia fragmentácia cien, konštatuje sa v analýze. Dopyt na trhu so zárukami pôvodu energie stále rastie vďaka snahám spotrebiteľov elektriny o dosiahnutie ich cieľov v oblasti dekarbonizácie. Ako ďalej predpovedá think-tank, záruky pôvodu elektriny budú zohrávať kľúčovú úlohu v prechode na zelený vodík. Konkrétne v roku 2023 bol dopyt po zárukách vysoký, najmä od korporátnych odberateľov v krajinách ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré dohromady tvorili 50 % celkového dopytu v Európe.
Domáci prepravca konzultuje s účastníkmi trhu zvýšenie tranzitných poplatkov od roku 2025. Najväčší nárast navrhuje na prepravných bodoch Lanžhot, Baumgarten a Výrava. Ak by sa návrh Eustream na zmenu taríf stal realitou, stane sa tak o dva roky skôr než sa predpokladalo. Rozhodujúce slovo ale bude mať regulátor ÚRSO. Slovenský prevádzkovateľ plynovodnej siete čelí od začiatku ruskej agresie na Ukrajine významnému poklesu tranzitu zemného plynu. Vlani spoločnosť Eustream prepravila medziročne o necelých 39 % menej. Optimistické nie sú ani vyhliadky kvôli končiacemu dlhodobému tranzitnému kontraktu medzi Gazpromom a Naftogazom. Hoci politické reprezentácie Slovenska, Maďarska a Rakúska sa aktuálne usilujú, aby preprava cez územie Ukrajiny v nejakej forme pokračovala aj po roku 2025, výsledok týchto aktivít je otázny. Geopolitická realita a pokles dostupnej kapacity z východu sa pretavili do znížených tržieb spoločnosti Eustream, ktorý sa musí prispôsobiť novej trhovej realite. Vďaka investičným projektom, ktoré domáci prepravca realizoval v minulosti, sa môže zamerať na tranzit v smere sever - juh, prípadne v smere zo západu na východ, konkrétne z Česka a Rakúska a ďalej smerom na Ukrajinu. Lobing slovenskej firmy za posledný rok smeruje intenzívne do projektu Solidarity Ring zameraného na zvýšenie dodávok z Azerbajdžanu. Zvýšenie taríf za prepravu od roku 2025? V kontexte situácie na trhu preto nie je prekvapením, že Eustream spustil konzultáciu ohľadom metodiky určovania referenčných cien za prístup do tranzitnej siete a prepravu plynu na území SR, ktorej výsledkom by bola úprava prepravných poplatkov. Konzultačný proces sa končí 11. mája 2024. Po vyhodnotení bude mať rozhodujúce slovo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Od 1. januára 2025 navrhuje spoločnosť Eustream zavedenie systému plávajúcich cien na všetkých vstupných a výstupných bodov. V súčasnosti sa z pohľadu regulácie využíva princíp cenového stropu (tzv. price-cap), ktorý je založený na systéme pevnej ceny. Zmenu zdôvodňuje firma súčasnou situáciou na trhu, ktorá je ovplyvnená prebiehajúcou vojnou na Ukrajine, výsledkom čoho je zásadný pokles objemu prepraveného plynu cez územie SR. Čítajte ďalej: Hrozí zdraženie tranzitu zemného plynu zo západu na východ? Aké výšky taríf navrhuje Eustream na prepravných bodoch? Čo v praxi znamená zavedenie metodiky poštovej známky? Ako sa nové tarify môže dotknúť snáh regiónu o diverzifikáciu?
Zámer envirorezortu zrýchliť a zjednodušiť proces posudzovania environmentálnych vplyvov pokračuje v legislatívnom procese. Očakávania pri uľahčení povoľovania veterných elektrární sa zatiaľ nenaplnili. Naopak výstavba vodných elektrární má zelenú. Takmer 400 zásadných pripomienok v skrátenom pripomienkovom konaní, pokračujúce rozpory s organizáciami zastupujúcimi verejnosť, chýbajúce prerokovanie tripartity aj legislatívnej rady vlády – napriek týmto skutočnostiam vláda v stredu 27. marca schválila novelu zákona o vplyvoch na životné prostredie a posunula ju do ďalšieho legislatívneho procesu. Súčasný zákon o posudzovaní vplyvov bol prijatý pred takmer 20 rokmi a odvtedy bol novelizovaný viac než 20 krát. Na jeseň tohto roku chystá ministerstvo životného prostredia ešte druhú novelu tohto zákona. Vyžaduje ju okrem iného reforma z Plánu obnovy a odolnosti, keďže do aktuálnej novely neboli zapracované všetky požiadavky. K poslednej väčšej novele zákona došlo v súvislosti s revíziou smernice č. 2011/92/EÚ z roku 2014. Zastaraný model uplatňovania procesov často v praxi viedol k neodôvodneným prieťahom a stagnácii EIA procesov v Slovenskej republike, priznalo ministerstvo životného prostredia v dôvodovej správe.
Pozrite si záznam záverečnej panelovej diskusie na konferencii "Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny". Odborníci v rámci neho diskutovali o zdieľaní elektriny v Energetickom dátovom centre (EDC), technických podmienkach pre rozvoj komunít na Slovensku, ale aj stave sektora v susednom Česku. Moderátor: Libor Láznička, konateľ, energIQube, s.r.o. Panelisti: Kamil Peteraj, člen predstavenstva, OKTE, a.s. Peter Chochol, riaditeľ Úseku obchodu, sféra, a.s. Michal Szakács, obchodný riaditeľ, ENMON APP s.r.o Jiří Stich, konateľ spoločnosti, Leon Taurus s.r.o. Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, Ipesoft spol. s.r.o.
Tepelné čerpadlá typu voda-voda nebudú musieť platiť poplatky za využívanie energetického potenciálu povrchových a podzemných vôd. Dôvodom je reforma z Plánu obnovy. Envirorezort však navrhuje aj ďalšie zmeny v zákone o vodách. Ministerstvo životného prostredia SR navrhlo opätovne zaviesť výnimku pre odbery vôd a vypúšťanie odpadových vôd na účely energetického využitia formou oslobodenia od platenia platieb a poplatkov. Do skráteného pripomienkového konania predložilo návrh novely zákona o vodách, ktorého cieľom je odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Reaguje predovšetkým na opatrenie vyplývajúce z novej kapitoly REPowerEU Plánu obnovy a odolnosti SR. Obdobná výnimka z platieb platila na Slovensku do roku 2014. Zmenou vodného zákona účinnou od 15. januára 2015 sa však zrušilo oslobodenie od platenia poplatkov za odbery podzemných vôd na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd. Odber podzemných vôd sa aktuálne spoplatňuje v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Zmyslom platieb a poplatkov za užívanie vôd je stanoviť primeraný príspevok za rozličné spôsoby nakladania s vodami, na ochranu vodných zdrojov a opatrenia na zlepšovanie resp. udržanie stavu vôd. V súčasnosti platí povinnosť platiť poplatky za využívanie vôd pri tepelných čerpadlách systému voda-voda. Dlhé roky boli príjmom Environmentálneho fondu, od začiatku tohto roka sa prijímateľom poplatkov za užívanie vôd stal Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).
Nové pravidlá trhu z dielne ÚRSO zavádzajú do praxe možnosť reťazenia zodpovednosti za odchýlku. Novinky nastali rovnako v procese zmeny bilančnej skupiny. Detaily súvisiace s implementačnými aspektmi týchto noviniek môžu účastníci trhu prediskutovať s odborníkmi na špeciálnom seminári. Novelizácia pravidiel trhu s elektrinou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2024, priniesla viacero významných zmien. Medzi najvýraznejšie patria umožnenie reťazenia zodpovednosti za odchýlku alebo proces zmeny bilančnej skupiny, za ktorý po novom preberá zodpovednosť spoločnosť OKTE ako organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Na hybridnom seminári, ktorý organizujú Semináre SFÉRA a platforma ENERGOKLUB, sa bude diskutovať s expertmi o týchto témach, ale aj novinkách pri stanovení koncovej spotreby elektriny pre uplatnenie taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Rezervujte si svoje miesto! Čo sa dozviete? Má na vás vplyv zmena v zodpovednosti za odchýlku? Poznáte detaily procesu zmeny bilančnej skupiny? procesy predchádzajúce zmene bilančnej skupiny samotná technická zmena bilančnej skupiny Rozumiete pojmom pásmová TPS a pásmová TSS? Týkajú sa vás zmeny vo vyhodnotení taríf TPS a TSS? Diskusia účastníkov s prednášajúcimi na aktuálne témy Odborný hosť: Peter Čulenšpecialista pre odchýlky, OKTE, a.s. Prednášajúci: Patrik Rzavský manažér pre produkt, SFÉRA, a.s.Tomáš Bartek výkonný riaditeľ Úseku vývoja, SFÉRA, a.s. Rezervujte si svoje miesto na seminári! Registrácia na tento špeciálny seminár je otvorená pre odbornú verejnosť. Nemôžete sa zúčastniť osobne? Nevadí. K dispozícii je aj možnosť absolvovať seminár vo forme ONLINE. Voľný vstup pre členov platformy ENERGOKLUB® Tento špeciálny energetický seminár spadá pod klubové prednášky a členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup v počte podľa platného typu členstva.
ÚRSO bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním všetkých energetických zákonov, na SOI zostanú len biopalivá. Zavedie sa cenová regulácia zásobníkov plynu. Zmenia sa údaje na faktúrach. Vláda dnes schválila úpravu siedmich zákonov v energetike. Skráteným pripomienkovým konaním prešiel návrh zákona o regulácii a ďalších súvisiacich predpisov. O akých zmenách dnes rozhodol vládny kabinet a následne budú rozhodovať poslanci Národnej rady SR? Viaceré zmeny právnych predpisov si vyžiadali skúsenosti s využívaním úpravy hospodárskeho záujmu, ktorý sa v ostatnom období začal v dôsledku vysokých cien energií na trhu vo veľkom využívať. Ďalšiu úpravu si vyžiadalo ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia a teda vypustenie tejto formy cenovej regulácie. V tejto súvislosti sa napríklad mení aj definícia tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je súčasťou koncovej ceny elektriny. Okrem toho sa z nej vypúšťajú náklady na systémové služby a náklady na korekcie nákladov na obstaranie elektriny na krytie strát prevádzkovateľa prenosovej sústavy, spoločnosti SEPS, a prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav (ZSD, SSD a VSD). Korekcie nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou (OZE a VÚ KVET) sa budú v TPS zohľadňovať naďalej, hoci pôvodne ich Ministerstvo hospodárstva SR navrhlo vypustiť. Namiesto cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia sa však po viac ako desiatich rokoch vracia zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu. Jednotný dozorný orgán