Energy Manifest: Batériové riešenie sa na Slovensku presadzujú iba pomaly

11.11.2022 08:31

Slovensko podľa Mariána Smika zo Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) zaostáva za Európou v inštalácii batériových systémov. O alternatívach v uskladňovaní energie, potenciáli vodíka aj rozvoji OZE diskutovali experti na konferencii Energy Manifest Fórum 2022. 

Zdroj: SBaA

„V roku 2021 bolo inštalovaných v Európe približne 8000 magawatthodín (MWh) v batériách. Na Slovensku máme možno 3 až 5 MWh inštalácií, nevieme to presne vyrátať, najmä čo sa týka domácností. V priemysle je to však skutočne zanedbateľné číslo," uviedol Smik vo štvrtok (10. novembra 2022) na druhom ročníku konferencie Energy Manifest Fórum 2022, ktorú organizovala SBaA spolu s Národnou vodíkovou asociáciou Slovenska (NVAS).

Základnému rámcu pre rozvoj nových technológií sa vo svojej novej regulačnej politike, ale aj nadväzujúcej sekundárnej legislatíve,  venuje a bude intenzívne venovať aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Batérie vnímam ako riešenie, ktoré môže pôsobiť ako stabilizačný prvok, optimalizovať produkciu energií aj ich spotrebu, zabezpečiť súčasné dodávky či zvýšiť ich kvalitu v preťažených oblastiach. Na vzostupe je aj vodík. V kombinácii s batériami môže ísť o zdroj stabilnej dodávky energií, či už vo forme elektriny alebo tepla na vykurovanie, kde má vodík potenciál nahradiť dovážaný zemný plyn. Aj preto novelizujeme pravidlá pre pripájanie a aplikáciu poplatkov za pripojenie a využitie sústavy tak, aby integrovali aj batérie a ďalších nových hráčov na trhu,“ uviedol Andrej Juris, predseda ÚRSO.

Zdroj: SBaA

Šéf SBaA je spoluvlastníkom a konateľom spoločnosti GreenBat, ktorej sa nedávno podarilo úspešne certifikovať a priniesť do praxe prvé samostatne stojace batériové úložisko svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v krajinách V4. Nachádza sa v Martine, pričom jeho výkon je 1,25 MW (1,2 MWh) a zo strany spoločnosti SEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu, je certifikované na primárnu reguláciu. „Pre našu energetiku je tento projekt veľkým míľnikom, pričom je výsledkom dlhoročnej spolupráce 10 inštitúcií a spoločností zameraných na inovácie v energetike. Ide o efektívne riešenie z dlhodobého hľadiska, ktoré nám môže pomôcť aj pri riešení aktuálnej neľahkej krízy a zabezpečení energetickej bezpečnosti a stability sústavy. Ak je v sústave vysoká frekvencia, nabitím tejto batérie ju vieme znížiť. Pri nízkej frekvencii zase vieme dodať energiu do sústavy z batériového systému,“ vysvetlil Smik.

Predseda NVAS, Ján Weiterschűtz, uviedol, že rozvoj vodíkových technológií by a mohol urýchliť prijatím Akčného plánu na realizáciu opatrení Národnej vodíkovej stratégie. Záujem podnikateľského sektora aj samospráv o bezemisné vodíkové riešenia je podľa neho aj na Slovensku značný. Prvé pilotné projekty výroby vodíka a výstavby čerpacích staníc podporila už podporila štátna agentúra SIEA, ďalšie môžu nasledovať v prvom polroku 2023.

„Slovensko má veľký potenciál ozeleniť svoj chemický a oceliarsky priemysel obnoviteľným vodíkom. Znovu môžeme, ako krajina, hrať prvé husle v preprave plynu v rámci EÚ, tentokrát vodíka z Ukrajiny do EÚ. V doprave bude vodík mieriť hlavne do sektora ťažšej dopravy, osobnú však tiež nevynechá. Do roku 2030 by mal vodík nahradiť 4,5% fosílnych palív v doprave. Suma sumárum, vodíku bude venovaný značný podiel transformácie energetiky, dopravy a priemyslu. Jeho podiel sa odhaduje medzi 15 - 30 % na celkovej globálnej spotrebe energií v roku 2050,“ dodal Ján Weiterschűtz.

Zdroj: SBaA

Zásadnú potrebu riešenia energetickej bezpečnosti Európy podčiarkla hlavne ruská vojenská agresia na Ukrajine. Na potrebu energetickej transformácie reaguje aj Plán obnovy SR, v ktorom má dôležité miesto rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, výroba zelenej elektriny aj rozvoj skladovacích kapacít. „Vplyv udalostí tohto roka na energetické trhy dal celkom nový rozmer zelenej transformácii celej spoločnosti. Schopnosť efektívne využívať obnoviteľné zdroje energie aj so zapojením úložísk a vodíka, je dôležitá nielen kvôli plneniu klimatických cieľov, ale aj pre plynulé zásobovanie energiou,“ poznamenala Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR.