21. 10. 2017
Zdroj: Freepik
Približne 300 hostí konferencie ENERGOFÓRUM® malo možnosť zoznámiť sa so širokou paletou aktivít našej platformy, dosiaľ realizovanými podujatiami a plánmi do budúcna. Členovia klubu sa tiež stretli v užšom neformálnom kruhu. Platforma ENERGOKLUB® vznikla ako mladší súrodenec úspešnej konferencie nabitej energiou. Zatiaľ čo ENERGOFÓRUM® má za sebou už 13. ročník, v novej platforme sme sa naplno rozbehli v priebehu posledného roka. Zameriavame sa na odborné diskusie a príjemný networking medzi zástupcami rôznorodých hráčov pôsobiacich na energetickom trhu. Na pravidelných stretnutiach môžu členovia klubu spolu s hosťami debatovať o aktuálnych témach aj otázkach, ktoré budú hýbať svetom energetiky v nadchádzajúcich rokoch. V rámci odborného programu počas prvého dňa konferencie ENERGOFÓRUM® 2018 zaznela aj prezentácia s odpočtom doterajšej činnosti klubu. Počas jednotlivých diskusií a prednášok sme sa v priebehu tohto roka prioritne venovali téme novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, ktorá bola deň pred konferenciou schválená poslancami v parlamente. Predmetom vzájomných rozhovorov však boli aj zmeny cenových vyhlášok v elektrine a plyne, kybernetická bezpečnosť v energetike a tiež hodnotenie práce regulačného úradu po výmene jeho vedenia. Pred začiatkom večerného programu konferencie sa zároveň konalo exkluzívne stretnutie klubu. Pozvaní boli zástupcovia firiem, ktoré už svojím členstvom v platforme ENERGOKLUB® prispievajú k tvorbe prvého slovenského energetického networkingu, a čestní členovia klubu. Zúčastnení mohli v neformálnej atmosfére prebrať bezprostredné dojmy z jednotlivých prednášok a diskusných panelov a zhodnotiť doterajšie fungovanie platformy ENERGOKLUB®.
Názory politických subjektov pred parlamentnými voľbami na zásadné otázky slovenskej energetiky a kľúčové výzvy v odvetví boli hlavnými témami prvej tohtoročnej diskusie platformy ENERGOKLUB®. Členovia platformy ENERGOKLUB®, zástupcovia štátnej správy, predstavitelia politických strán a ich experti sa v neformálnom duchu stretli za jedným stolom. Spoločne debatovali o aktuálnych aj dlhodobých výzvach, ktorým čelí sektor energetiky na Slovensku. Prítomní sa mali možnosť oboznámiť s hlavnými prioritami a predstavami jednotlivých politických subjektov, ktoré boli buď osobne zastúpené na diskusii alebo sa vyjadrili v rámci ankety, ktorú zverejňujeme na portáli energoklub.sk. Medzi nosné otázky stretnutia patrili fungovanie ÚRSO a reforma systému regulácie sieťových odvetví, stratégia rozvoja energetického mixu a napĺňanie európskych cieľov a zámerov. Dôležitou témou debaty sa stali aj dostavba a sprevádzkovanie nových jadrových blokov elektrárne Mochovce, budovanie hlavných infraštruktúrnych projektov, transpozícia nových smerníc EÚ zo zimného balíka, napĺňanie politík a opatrení z národného integrovaného energetického a klimatického plánu, praktické nástroje a postupy pri zvyšovaní energetickej efektívnosti a tiež budúcnosť sektora vykurovania. Zúčastnení odborníci z radov subjektov pôsobiacich na energetickom trhu, verejnej správy aj politiky vyzdvihli nutnosť pravidelnej vzájomnej komunikácie na odbornej úrovni, nakoľko prispieva k riešeniu identifikovaných problémov a posúva jednotlivé oblasti i celý sektor energetiky vpred.
ÚRSO bez potrebnej odbornosti pôsobí ako brzda rozvoja odvetvia. Subjekty pôsobiace na trhu aj externí pozorovatelia hodnotia uplynulý rok v regulácii skôr negatívne. Prvý septembrový týždeň sa členovia platformy ENERGOKLUB® a pozvaní hostia stretli v komornej atmosfére na neformálnej večernej diskusii zameranej na hodnotenie roku fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pod novým vedením. Po dekáde, kedy stál na čele regulačného úradu Jozef Holjenčík, silnej kritike zo strany hráčov na trhu i Európskej komisie a najmä po chaose s cenami energií, nastala vlani príležitosť na obrodu či reformu tohto úradu. Viditeľne sa zmeny prejavili na personálnej obmene. Hoci celkový počet úradníkov vo februári 2017, kedy bývalý predseda zložil funkciu, a dnes, je už takmer rovnaký, v medzičase z ÚRSO odišla takmer tretina niekdajších pracovníkov. Istú dobu napríklad na odbore elektroenergetiky pracovali len traja ľudia. Predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek vo výročnej správe úradu za rok 2017 vyzdvihol zmenu organizačného poriadku úradu, čím sa mala „výrazne zefektívniť spolupráca odborov a do rozhodovania vstúpilo viac transparentnosti, ako aj individuálnej zodpovednosti“. Účastníci stretnutia platformy ENERGOKLUB® sa zhodli na tom, že aj keď rozsiahla personálna obmena ako taká nemusí byť negatívom, v tomto prípade šla jednoznačne na úkor odbornosti. Navyše prísna hierarchia a súčasná štruktúra zodpovedá fungovaniu veľkého ministerstva a nie úradu s približne 110 zamestnancami vrátane oblastných pracovísk. Stretnutia sa zúčastnili aj bývalí zamestnanci ÚRSO, ktorí porovnali niekdajšie a súčasné pomery na regulačnom úrade. Vývoj na európskom a svetovom trhu s energiami napreduje, na Slovensku ale prešľapujeme na mieste. Kroky smerom k trhovo orientovanej podpore obnoviteľných zdrojov, decentralizácii a digitalizácii energetiky, využitiu skladovania energie v batériách či iných technológiách, smerom ku mikrogridom, aktívnym prosumerom, využitiu demand reponse či ďalším neustále prichádzajúcim inováciám sú pri najlepšom trpasličie a pod tlakom zvonku. ÚRSO je vnímané ako brzda rozvoja slovenskej energetiky. Vo výsledku nielenže ignorujeme realitu 21. storočia, ale v regulácii zaostávame priam v 19. storočí, zaznelo počas diskusie. Predmetom rozhovorov sa stali aj aktuálne témy a udalosti v slovenskej energetike, obzvlášť stále sa odsúvajúci termín sprevádzkovania nových blokov atómovej elektrárne Mochovce, pretrvávajúce a čoraz drahšie dotovanie spaľovania lignitu v elektrárni Nováky a nejasné ukončenie jej prevádzky. V rámci debaty sa hovorilo aj o vývoji pri poskytovaní podporných služieb v sústave a príprave na zmeny, ktoré prinesie legislatíva tzv. zimného balíka Európskej komisie. Na stretnutie boli pozvaní viacerí vedúci predstavitelia ÚRSO. Svoju účasť však zamietli.
G-komponent vniesol do slovenskej energetiky značnú polemiku. Nová európska legislatíva môže diskusiu preniesť na ďalšiu úroveň. Minulý týždeň sa členovia platformy ENERGOKLUB® stretli s hosťami z Ministerstva hospodárstva SR a z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na spoločnej diskusii venovanej téme G-komponentu. Platba za prístup, ktorú platia slovenskí výrobcovia elektriny pripojení do prenosovej a distribučnej sústavy, vyvoláva už od svojho zavedenia v roku 2014 veľké vášne. Ustanovená bola vyhláškou ÚRSO. V prípade platby za prístup do prenosovej sústavy je jej výška limitovaná európskym nariadením z roku 2010, podľa ktorého výška ročných priemerných poplatkov za prenos, ktoré platia výrobcovia, nesmie prekročiť hranicu 0,5 €/MWh. Po zrušení časti vyhlášky rozhodnutím Ústavného súdu v lete 2016 pútajú pozornosť odbornej verejnosti predovšetkým súdne spory, ktoré prebiehajú medzi výrobcami a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav na okresných aj krajských súdoch a najnovšie aj na Najvyššom súde SR. Po zmene zákona o energetike s účinnosťou od začiatku roka 2019 sa ďalšia pozornosť slovenských energetikov sústreďuje najmä na revidované nariadenie EÚ o vnútornom trhu s elektrinou. Bližšie totiž upravuje ustanovenia týkajúce sa poplatkov za prístup a používanie sústav. Otázky vyvoláva najmä pasáž, podľa ktorej sa má metóda určovania sieťových poplatkov uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a prenosu. O týchto aj ďalších detailoch nadchádzajúcich zmien v súvislosti s platbou za prístup mohli účastníci klubovej diskusie z radov výrobcov elektriny (a tepla), odberateľov, prenosovej aj distribučnej sústavy debatovať so zástupcami slovenskej štátnej správy aj európskych inštitúcií. Vzhľadom na rozdielne pohľady jednotlivých subjektov je zjavné, že téma G-komponentu prináša na pozadí novej európskej legislatívy viacero podnetov a v blízkej dobe bude potrebné preskúmať viacero možností a prístupov. Túto zdanlivo parciálnu otázku je navyše potrebné vnímať v širšom kontexte dlhodobého smerovania energetickej politiky Slovenska a EÚ.