20. 3. 2018
Zdroj: Freepik
Zdá sa, že rezort hospodárstva dosiahol významný posun v príprave novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie. Potvrdzuje to posledná pracovná verzia návrhu, ktorú máme k dispozícii. Hovorí o tom, že zákon by mal byť v novej podobe účinný od 1. novembra 2018, niektoré ustanovenia od začiatku budúceho roka.
Hoci aktuálne politické turbulencie predstaveniu zásadného materiálu neprajú, diskusia o optimalizácii nastavenia súčasného systému podpory výroby zelenej elektriny prebieha už od roku 2009, čiže odkedy bol predmetný zákon prijatý. Po desiatich rokoch by mal konečne prejsť zásadnou reformou. Aké hlavné zmeny sa dajú zo strany ministerstva očakávať?
Jednotná správa, dve formy podpory
Novela by mala priniesť centralizáciu správy systému podpory zelenej elektriny – administrácia, dátový manažment a financovanie podpory sa majú presunúť do rúk organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Traja regionálni distribútori elektriny, ktorí majú teraz tieto činnosti na starosti, by na nákladoch mohli ročne ušetriť spolu asi 1,5 milióna eur. Koľko vyjde nový systém zúčtovania podpory OKTE sa uvidí. Nové náklady by mu mal regulačný úrad (ÚRSO) zohľadniť v cenových konaniach.
Ministerstvo hospodárstva plánuje zachovať podmienky podpory pre súčasných producentov elektriny z OZE a VÚ KVET, hoci správa prejde pod organizátora trhu.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom pravdepodobne nad 500 kW bude príplatok, resp. tzv. zelený bonus, pričom ministerstvo chce, aby bol výrobca sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu na základe bilaterálne uzavretej dohody. Predpokladom pre získanie príplatku bude úspech vo výberovom konaní. Pod tlakom rastu koncových cien elektriny a pravidiel EÚ sa aukcie stávajú štandardom pre výstavbu nových fotovoltických, veterných či bioplynových elektrární naprieč Európou.
Do konca roka 2033 by mala fungovať aj doplnková podpora výroby prostredníctvom vopred stanovených výkupných cien (doplatok), ktorú ale budú môcť získať len výrobcovia s inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Plánovaný objem výkonu z nových zariadení bude podliehať systému kvót. Za výkup bude zodpovedať povinný výkupca elektriny a za odchýlku určený subjekt zúčtovania. Oba subjekty majú vzísť z aukcií, príp. ich určí ministerstvo hospodárstva.
Ak bude na burze dve po sebe nasledujúce obchodné hodiny záporná cena elektriny, podpora príplatkom ani doplatkom sa vyplácať nebude.
Centralizované teplo i lokálny zdroj
Viaceré špecifiká sa budú vzťahovať na rekonštrukciu a modernizáciu zariadení, na výrobu elektriny z biomasy a tiež kogeneráciu, ktorá je spojená s dodávkou tepla pre verejnosť prostredníctvom centralizovaného zásobovania.
Rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny VÚ KVET s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane, ktoré prioritne dodávajú teplo pre verejnosť prostredníctvom CZT, by mali mať naďalej nárok na doplatok. Dôvodom zachovania doplatku pre tento typ zariadení má byť nutnosť zachovať ich unikátnu úlohu, ktorú majú v oblasti zásobovania verejnosti teplom.
Ministerstvo chce tiež inštitucionalizovať novú výrobu elektriny z tzv. lokálneho zdroja, pri ktorom sú odberné a odovzdávacie miesto do sústavy totožné. Ich zoznam by mal viesť regulačný úrad, ktorý bude vydávať výrobcom potvrdenia. Producent z OZE (nie kogeneráciou) nebude dostávať finančnú podporu a nebude musieť platiť ani tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) za elektrinu, ktorú si sám spotrebuje.
V prípade, že lokálny zdroj v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťhodinách prekročí úroveň dohodnutej maximálnej rezervovanej kapacity (10 % celkového inštalovaného výkonu), distribútor bude mať právo ho odpojiť. Dokonca bude v prípade nutnosti môcť prerušiť aj distribúciu elektriny do daného odberného miesta.
Všetci noví výrobcovia však budú mať aj dve nové povinnosti – musia zaistiť priebehové meranie na svorkách generátora a producenti s výkonom nad 500 kW si majú nainštalovať zariadenie na diaľkové riadenie výkonu.
Historický dlh
Rezort rieši aj otázku finančného deficitu, ktorý vznikol z dosiaľ nepreplatených nákladov troch distribučiek. „Predbežný deficit systému známy k 31. decembru 2017 predstavuje sumu približne 155 mil. eur a očakávaný deficit systému za rok 2018 by mal byť približne 211 mil. eur,“ naznačilo ministerstvo v návrhu dôvodovej správy. Presnú sumu má ešte vyčísliť ÚRSO a neskôr preplatiť ministerstvo.
Hovorca ÚRSO Radovan Igaz pritom na prelome rokov uviedol, že historický dlh voči distribučným firmám sa pohyboval až na úrovni 610 miliónov eur. Podľa pracovného návrhu by malo ministerstvo distribútorom preplatiť všetky náklady vzniknuté do konca roka 2017 aj 2018, ktoré v minulosti neboli zohľadnené v cenových konaniach. K samotnej nesplatenej pohľadávke by sa mal navyše pripočítať aj úrok.
Kompenzácie nákladov
V pracovnej verzii novely sa tiež spomínajú kompenzácie nákladov na podporu OZE energeticky náročným podnikom, ktoré môže ministerstvo poskytnúť zo štátneho rozpočtu.
Inšpiráciou sú nemecké úľavy s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu. Vlani v decembri ale Európska komisia odsúhlasila zníženie finančného bremena podpory na výrobu elektriny z OZE aj pre podniky v susednom Poľsku.
Kompenzácia sa má týkať podnikov so spotrebou elektriny nad 1 GWh ročne, ktoré patria do vybraného zoznamu odvetví, dosiahli podiel hrubej pridanej hodnoty najmenej 50 %, riadne uhradili TPS-ku a spĺňajú ďalšie podmienky. Limit výdavkov z rozpočtu na takúto kompenzáciu si určí ministerstvo, avšak v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci nesmie jej výška presiahnuť 85 % tarify za výrobu elektriny z OZE, ktorú podnik zaplatil.
Aj keď je návrh novely zákona o OZE takmer dokončený, otázkou zostáva, kedy sa ho ministerstvo rozhodne oficiálne predstaviť verejnosti. Navyše, hoci je reforma doterajšieho systému podpory nevyhnutná, skrýva v sebe niekoľko rizík.
