Energofórum

Ktoré investície majú mať v energetike prioritu?

14.5.2018

Národný investičný plán by mal zastrešiť všetky kľúčové infraštruktúrne investície na Slovensku do roku 2030. Jeho pilotný návrh, ktorý minulý týždeň predstavil úrad vicepremiéra pre investície načrtáva smery v oblasti výroby, prenosu a distribúcie a tiež spotreby energie. Pokiaľ ide o energetiku, z pohľadu HDP je objem investícií na Slovensku vyšší než priemer EÚ aj krajín V4.

Materiál otvorene spomína silnú závislosť Slovenska na dovoze energonosičov zo zahraničia, najmä zemného plynu, ropy, uhlia a jadrového paliva z Ruska, ktorá by sa mala znížiť. Paradoxom ale je, že investičné ambície sa prejavujú v oblasti jadra a plynu, neurčitosť naopak v utlmení uhlia, podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a rozvoja smart sietí.

Výroba

Tradične sa vyzdvihuje význam jadra - pokračovať bude výroba v súčasných štyroch atómových blokoch, sprevádzkujú sa bloky 3 a 4 v Mochovciach a tiež sa plánuje nový reaktor za najmenej 4 miliardy eur, ktorý by mal prispieť k naplneniu cieľa „zabezpečiť dostatok elektriny, tepla a palív za prijateľné ceny“. Jeho prípadné spustenie sa pritom neplánuje pred rokom 2030.

„Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny, tepla aj palív (najmä veterná a slnečná energia aj geotermálne teplo a energia biomasy) je nedostatočne využívaný. Doterajší model podpory OZE zaťažuje koncové ceny elektriny a je potrebná jeho reforma,“ píše sa v návrhu Národného investičného plánu (NIP). Medzi konkrétnymi aktivitami sa uvádza dotačný projekt Zelená domácnostiam za 115 mil. eur (do roku 2020) a ďalej nešpecifikovaná podpora inštalácie OZE.

V súvislosti s Agendou 2030 sa spomína „utlmenie uhoľných elektrární a baní“, avšak odhad financií „nie je k dispozícii“. O niečo jasnejšie vyznieva tvrdenie: „Tepelné elektrárne budú utlmené a zostanú iba regulačné paroplynové teplárne (Bratislava, Malženice, Levice), kogeneračné zdroje na výrobu elektriny a tepla a zariadenia na spaľovanie komunálneho odpadu.“

Ďalej sa hovorí o vodnom diele Hlohovec – Sereď s  elektrárňou aj plavebnými komorami a predpokladá výstavba ďalších malých vodných elektrární. „Výroba z OZE dosiahne v roku 2030 podiel 30 % (nezáväzný cieľ EÚ) z celkovej spotreby elektriny v SR, čiže 10 – 10,5 TWh,“ očakáva Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Prenos a distribúcia

Keďže súčasný stav elektrizačnej sústavy nevyhovuje očakávanému rastúcemu podielu rozptýlených zdrojov v trhovom prostredí, vyžaduje si dodatočné investície. „Stabilné distribučné sústavy a plynárenské siete budú využívať inteligentné technológie riadenia (smart-grid) na spoluprácu účastníkov trhu,“ dočítame sa v návrhu NIP. „Rozvoj inteligentných sietí na riadenie výroby a spotreby z decentrálnych zdrojov energie aj na zásobovanie rastúcej siete elektromobilov si vyžaduje investície do nových prenosových aj riadiacich kapacít a do vývoja a výstavby zariadení na akumuláciu elektriny,“ píše sa ďalej.

Návrh NIP však odkazuje len na jedinú investíciu, ktorá sa profiluje ako smart, a to je česko-slovenský projekt ACON za 140 – 160 miliónov eur. Dokončiť by sa mal do roku 2023.

Konkrétnejšie sa už v investičnom pláne spomína prepojenie elektrizačnej sústavy s Maďarskom za približne 51 miliónov eur, plynárenské prepojenie s Poľskom za 143 miliónov eur a plynovod Eastring asi za 2,2 miliardy eur. Presadzujú sa hlavne z dôvodu avizovaného posilnenia energetickej bezpečnosti. S poľským plynovodom a Eastringom tiež súvisí plán výstavby nového podzemného zásobníka plynu na východe Slovenska pri obci Ptrukša.

Spotreba

Zlepšenie energetickej efektívnosti sa očakáva najmä v sektore vykurovania a chladenia budov. Nové aj rekonštruované budovy totiž majú mať takmer nulovú spotrebu energie na tieto účely. „Využitím decentrálnych zdrojov energie budú niektoré odberné miesta časť dňa čistými dodávateľmi elektriny do inteligentne riadenej distribučnej sústavy,“ konštatuje sa v návrhu NIP. Tempo obnovy budov na nízkoenergetický štandard by sa malo v nasledujúcej dekáde zvýšiť na 1,5 % ročne z podlahovej plochy relevantných budov.

Ďalšie úspory energie sa majú dosiahnuť v doprave, v elektroenergetike v priemysle, službách aj domácnostiach.

Pilotný návrh Národného investičného plánu je možné pripomienkovať do 24. mája. 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK