21. 1. 2020
Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila.
Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia.
OTÁZKA: Aké sú vaše priority v energetike? V prípade účasti v budúcej vláde, na ktorú z nich sa zameriate ako prvú?
Hlavnou celkovou prioritou je zefektívnenie celého reťazca v energetike, od výroby, cez distribúciu až po spotrebu, spolu so znížením emisií oxidu uhličitého. Hlásime sa k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050, čo sa odzrkadlí v prijatí zákona o klimatickej núdzi. Rátame s tým, že čoskoro publikované zámery a ciele tzv. Green deal od Európskej komisie, bude nutné urýchlene zapracovať nielen do slovenskej energetiky, ale aj do celého sektoru priemyslu a služieb, ako aj v politike voči domácnostiam. V tomto kontexte bude prioritou zvládnutie ukončenia prevádzky elektrárne Nováky a ťažby uhlia. V tomto roku 2020 bude veľká pozornosť venovaná spusteniu 3.bloku JE Mochovce do prevádzky, čo tiež prispeje k nárastu produkcie elektrickej energie bez emisií oxidu uhličitého.
Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu
Uvedenie do prevádzky 2 nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce:
- Z pohľadu štátu ako garanta odborného dozoru (ÚJD) zabezpečiť bezpečné uvedenie nových blokov do prevádzky.
- Z pohľadu štátu ako jedného z akcionárov spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. zabezpečiť maximálnu súčinnosť spoločnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní prípadov neefektívneho nakladania s investičnými prostriedkami.
- Vyriešiť otázku ďalšej budúcnosti lokality Nováky s ohľadom na zamestnanosť a maximálne využitie energetického know-how ľudí doteraz pracujúcich v energetike.
Rozvoj lokálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie:
- Obnoviť zablokované pripájanie malých/individuálnych výrobcov elektrickej energie do 10 kW (napr. s kolektormi na strechách domov) do distribučnej siete.
- Maximálne zjednodušiť administratívny postup pri zriaďovaní malých zdrojov elektriny (do 10kW).
Pokračovať v rozvoji nástrojov energetickej efektívnosti:
- Podpora budovania tzv. smart grids, zavádzania úsporných technológií, podpora kogenerácie a trigenerácie.
Rozvoj elektromobility s dôrazom na budovanie chýbajúcej infraštruktúry.
Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH
V prvom rade je dôležité odbúrať administratívnu náročnosť a byrokraciu v podnikaní v energetike. Dôležitým nástrojom na to je energetická politika SR, ktorú je potrebné upraviť tak, aby odzrkadlila nové trendy v energetike ako napr. v elektroenergetike zavedenie „dynamických taríf“ pre všetkých koncových odberateľov.
Medzi najväčšími výzvami 21. storočia bude bez pochýb aj otázka lacných zdrojov energií. Práve preto je mimoriadne veľkou chybou, že na Slovensku nie sú dostatočne využité dostupné obnoviteľné zdroje energií. Našou víziou je dlhodobo aj ekologicky udržateľný vidiek a budeme podporovať výrobu na strane spotreby v ekonomicky a ekologicky zdôvodniteľnom rozsahu. Najväčší potenciál majú vodné elektrárne, následne geotermálna energia, slnečná energia, biologické palivá a veterná energia.
Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie.
Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti.
Naše priority sú odvodené od deformácií, ktoré sa v tomto systéme udiali už pred viac ako desaťročím. Preto náš program prináša riešenia, ktoré tieto deformácie napráva a zároveň nastavuje zdravé smerovanie slovenskej energetiky do budúcnosti.
Naše tri zásadné priority, ktoré zároveň môžu v budúcnosti zmeniť charakter slovenskej energetiky, sú:
- Prvou prioritou je zvýšenie transparentnosti a odpolitizovanie rozhodovacej úrovne v energetických podnikoch, ale tiež aj na úrovni regulátorov - ÚRSO a SEPS, ktoré v súčasnosti vedú k veľkej netransparentnosti rozhodnutí v energetike na úrovniach týkajúcich sa cenotvorby, investícií, kontraktov a v neposlednom rade najmä zmlúv so štátom a dotácií.
- Druhou prioritou je zmena spôsobu cenotvorby a vyhnutie sa chybám, ktorých príkladom sú najmä inštitucionálne stanovené dotácie pre solárnu a uhoľnú energiu stanovené pred rokom 2010 na 15 rokov dopredu. Reštrukturalizácie ceny pre solárnu energiu navrhujeme realizovať formou transparentných súťaží, a pre uhoľnú energiu formou zavedenia degresivity platieb do roku 2023 (keďže útlm už financuje štát formou sociálnych opatrení).
- Treťou prioritou súvisiacou s budúcnosťou energetiky je využitie eurofondov na podporu inovácií v energetike a dosahovania energetických úspor. Tie by sme smerovali do zavádzania smartgridov a iných opatrení na zníženie energetickej náročnosti podnikov a domácností. Eurofondy chceme efektívnejšie nasmerovať na energetické úspory, taktiež ale aj do verejných budov, na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach, či efektivizáciu vykurovacích zariadení.
Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti
- Zníženie cien elektriny odstránením politických zásahov do účtov domácností aj podnikateľov zavedením viaczdrojového financovania TPS, znížením prenosových poplatkov a otvorenou reguláciou;
- Dôsledné ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia a spravodlivá transformácia regiónu hornej Nitry;
- Postupné zrušenie regulácie koncových cien energií pre všetky kategórie spotrebiteľov okrem energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov;
- Nahradenie Ľubomíra Jahnátka, servilnej bábky vo vedení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za kompetentného, bezúhonného a nepodplatného nominanta je pre dodržanie zákonnej požiadavky na nezávislosť a správne fungovanie úradu nevyhnutnosťou;
- Urýchlená dostavba oboch blokov atómovej elektrárne Mochovce a ich uvedenie do prevádzky za podmienky dodržania všetkých bezpečnostných, environmentálnych a technologických predpisov;
- V prípade výkonu záložného práva, prípadne konkurzu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., prijatie legislatívnych opatrení na ochránenie jej majetku, ktorý možno považovať za strategický pre fungovanie štátu;
- Vyvodenie majetkovej a trestnoprávnej zodpovednosti za stále nedokončenú a predraženú výstavbu atómovej elektrárne Mochovce;
- Odstránenie zákonnej diskriminácie individuálneho vykurovania;
- Podpora obnoviteľných zdrojov bez alebo iba s minimálnym a vopred stanoveným vplyvom na koncové ceny elektriny;
- Prehodnotenie súčasnej formy štátneho príspevku na nákup elektromobilov, a to tak, že príspevky budú prednostne určené pre verejnú a štátnu správu s možnosťou využitia týchto prostriedkov aj na iné alternatívne formy pohonu.
Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti
Cieľom je udržať a budovať bezpečnú a stabilnú energetickú infraštruktúru pri rozumných nákladoch a cenách energií. Prioritou pri budovaní a prevádzkovaní zdrojov musí byť snaha o znižovanie emisií, ochrana klímy, energetická sebestačnosť a proexportná bilancia.
Energetika prechádza v celoeurópskom aj celosvetovom ponímaní zmenami, ktoré si vyžadujú kompetentných akčných odborníkov. Nestačí len preberať legislatívne dokumenty EÚ, v našich špecifických podmienkach treba na ich základe vypracovať konkrétnu stratégiu budovania ďalších zdrojov (OZE a zdroje s uhlíkovou neutralitou), budovanie úložísk energie a ich prepojení, rozvoj inteligentných sieti, návrh obchodných modelov a legislatívy.
Dlhodobou slabinou celej štátnej správy je nedostatočnosť nezávislých regulačných orgánov. Konkrétne energetika kríva kvôli slabej nezávislosti a odbornosti ÚRSO, takže prvou úlohou by mala byť reforma právomocí regulačného úradu a najmä regulačnej rady, ktorá je v súčasnosti len formálnym štatistom bez viditeľnej úlohy. Dôvodom na zmenu je aj potreba implementovať novú európsku legislatívu a politické záväzky Slovenska, ktoré smerujú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, k posilneniu malých výrobcov, či k ďalšiemu rozvoju inteligentných sietí. Slovenská energetická politika sa plne podriaďuje európskej politike (veď ministerstvo už ani neplánuje pripraviť novú energetickú stratégiu, ale ju chce nahradiť Národným energeticko-klimatickým plánom, čo je vykonávací akčný plán pre európsku politiku v jednotlivých členských štátoch EÚ a nie samostatná stratégia). Stále je však vecou vlády, aby rozhodla o zásadných témach, ako je budúci rozvoj jadrovej energetiky, vrátane uzatvorenia palivového cyklu vybudovaním či už trvalého úložiska, alebo vývoz jadrového paliva a jeho uloženie mimo SR. Tu je prioritou začať odbornú debatu so zapojením verejnosti. Ďalej je to téma vyrovnania sa s uviaznutými nákladmi na podporu OZE, ktoré nemá kto uhradiť. Viditeľným prvým krokom novej vlády v energetike by malo byť finálne sprevádzkovanie tretieho bloku v Mochovciach a dotlačenie investora k dokončeniu štvrtého bloku.
K JE Mochovce treba spraviť hĺbkovú kontrolu na MH SR, čo sa tam za 12 rokov robilo, ako MH SR vykonávalo akcionárske práva v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. pri riadení najväčšej stavby. Zamerať sa treba na riadiacu prácu ministra a štátnych tajomníkov, prípadne vedúceho úradu.
Prioritou by malo byť aj spravenie hĺbkovej inventúry o spálenej biomase na Slovensku, pričom sa nesmie zabudnúť na dodávateľov štiepky, a tiež treba podrobiť hĺbkovej kontrole aj výrobcov fotovoltických elektrární a ostatných OZE.
Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku
Strana Za ľudí kladie dôraz na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Energetika, najmä čo sa ceny energií týka, významnou mierou prispieva k celkovým nákladom podnikateľského prostredia, a tak priamo ovplyvňuje výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Našim cieľom je pri zachovaní bezpečnosti dodávok energie zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, cez čo najnižšie ceny energií porovnateľné s okolitými krajinami a spravodlivé trhové prostredie.
Veľkú prioritu budeme klásť na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Pripravíme súbor legislatívnych a inštitucionálnych opatrení, ktoré vytvoria prostredie umožňujúce realizáciu opatrení zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Bude potrebné klásť dôraz na energetické vzdelávanie - zvyšovanie povedomia spotrebiteľov v dynamicky sa meniacich podmienkach energetického trhu, kde nás v nasledujúcich obdobiach čakajú významné zmeny.
Pamätáme však aj na ľudí, aj na tých, na ktorých doposiaľ nikto nebral ohľad – na ekonomicky najzraniteľnejších. Prijmeme účinné opatrenia (aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami) na zníženie „energetickej chudoby“, najmä v chudobnejších regiónoch a s vylúčenými spoločenstvami občanov (napríklad zavedieme opatrenia na ochranu pred odpojením odberateľov energií v chudobe, opatrenia, aby chudobní kvôli dlhom neprichádzali o bývanie a pod.).
Je potrebné pripraviť a realizovať celý komplex opatrení, pričom sa zameriame na zodpovednosť a zásadnú zmenu: Prestaneme využívať energetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí na financovanie tzv. „sociálnych“ vládnych zámerov a na netransparentnú podporu vybraných záujmových podnikateľských skupín a zároveň upravíme regulačnú politiku tak, aby sa regulované ceny štruktúrou a výškou približovali okolitým krajinám a pozitívne ovplyvnili rozvoj podnikateľského prostredia. Je to jedna z podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ