ENERGOFÓRUM: Pri budovaní zelenej ekonomiky treba koexistenciu OZE aj jadra
16. 10. 2023
Aké sú výzvy a príležitosti Slovenska na ceste k zelenej ekonomike? V otváracej panelovej diskusii konferencie ENERGOFÓRUM sa hovorilo o aktualizovanom návrhu NECP, ambíciách pri navyšovaní podielu OZE na výrobe elektriny, ale aj potenciálnej komplementarite zelených zdrojov s malými modulárnymi reaktormi. V kontexte zvyšovania podielu OZE môže byť kľúčový aj sektor vykurovania. V rámci prvého panelu tohtoročnej konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 sa diskutovalo o smerovaní energetickej politiky na Slovensku a v EÚ v kontexte budovania zelenej ekonomiky, o vhodnom mixe zdrojov, potrebe posilnenia elektrizačnej sústavy a využitia uskladňovania elektriny, ale tiež o perspektívach dekarbonizácie sektora teplárenstva.
Pri príprave aktualizácie Národného energetického a klimatického plánu (NECP) sa podarilo spojiť tímy Ministerstva hospodárstva SR (MH) a Ministerstva životného prostredia (MŽP), medzi ktorými prebieha intenzívna spolupráca, uviedol štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušila. Zároveň predstavil hlavné východiská a predpoklady, z ktorých sa vychádza pri príprave dokumentu, ktorý je potrebné predložiť do konca júna 2024. Kľúčovými piliermi majú byť udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť. Otvorene priznal, že OZE budúcu spotrebu elektriny na Slovensku nevykryjú.
V návrhu, ktorý ministerstvo zaslalo v auguste Európskej komisii, sa nezohľadňujú ešte ambicióznejšie ciele pre OZE vyplývajúce z čerstvo schválenej revízie smernice o OZE (RED3).
„Už teraz disponujeme vysokým podielom výroby elektriny bez emisií. Máme ambíciu pri navyšovaní podielu OZE, ale nemusíme byť pápežskejší ako pápež,“ uviedol Branislav Sušila.
OZE a jadro ruka v ruke
Slovensko bude podľa neho aj naďalej musieť uvažovať nad výstavbou nových jadrových zdrojov. Technológia malých modulárnych reaktorov (SMR) je stále v plienkach, výstavba v Európe prichádza do úvahy po roku 2030.
„Dovolím si tvrdiť, že najlepší kamarát obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti práve SMR. Poskytuje vysokú mieru flexibility pre ich variabilnú výrobu. Ruka v ruke by tieto zdroje mali koexistovať,“ poznamenal.
V zaslanom návrhu sa nezohľadňujú ešte ambicióznejšie ciele pre OZE vyplývajúce z čerstvo schválenej revízie smernice o OZE (tzv. RED3). Branislav Sušila vyzdvihol napríklad budúcu potrebu zadefinovať akceleračné zóny pre OZE v súlade so smernicou. Nadväzujúce zodpovedné rezorty a inštitúcie by podľa neho za účelom dosiahnuť túto prioritu mali prísť k spoločnému konsenzu a umožniť rýchlejšie povoľovanie zdrojov.
Pilotné zóny pre vietor
Riaditeľ odboru zelenej ekonomiky na sekcii Plánu obnovy na Úrade vlády Henrich Krejčí v súvislosti s novou kapitolou Plánu obnovy, ktorá bola nedávno doplnená, poukázal na opatrenie zamerané na vytvorenie pilotných akceleračných zón pre rozvoj veternej energie, ktorá sa zatiaľ využíva nepatrne. Cieľom tejto reformy v gescii ministerstva životného prostredia je dosiahnuť minimálny inštalovaný výkon 300 MW v rámci pilotných zón, čo pomôže naplneniu cieľov stanovených v NECP.
Podčiarkol, že len na reformy a investície zamerané na energetiku a uľahčenie povoľovacích procesov, je v rámci kapitoly REPowerEU, vyčlenených 150 miliónov eur. Kľúčovými investíciami bude napríklad modernizácia prenosovej sústavy a tiež regionálnych distribučných sústav. V rámci reforiem je podľa Krejčího potrebné uľahčiť a zefektívniť povoľovacie procesy, obzvlášť pokiaľ ide o EIA, ako aj pripájanie do sústavy.
Marek Frecer zo spoločnosti PwC Slovensko zdôraznil, že dostupnosť nielen nízkoemisnej, ale priamo zelenej energie z OZE je pre niektorých investorov dôležitá. Rovnako sa medzi spotrebiteľmi zvyšuje význam poskytovania aj nefinančných informácií, napr. o udržateľnosti, lokálnej výrobe alebo iných hodnotách firiem.
Teplo z geotermu a čerpadiel. A čo odpad?
Z pohľadu zvyšovania podielu OZE sa podľa projekcií ako kľúčový sektor ukazuje vykurovanie a sektor budov.
„Obrovský potenciál je však stále v znižovaní spotreby energie a dosahovania úspor v budovách,“ uviedol Marcel Vrátný, generálny riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding. Veľký význam vidí v pilotnom projekte využívania geotermálnej energie v Košiciach. Prezradil, že v súčasnosti je už dokončená celá projektová dokumentácia a finalizujú sa diskusie o financovaní. „Na 99 % je isté, že projekt sa zrealizuje. Do prevádzky by sa mohol dostať v roku 2026,“ dodal Marcel Vrátný.
Svoju rolu budú podľa šéfa štátneho teplárenského holdingu hrať aj tepelné čerpadlá, obzvlášť priemyselné s využitím odpadového tepla. Podľa Vrátneho dokážu flexibilne reagovať na cenové výkyvy na trhu a majú aj veľký potenciál pre poskytovanie flexibility a podporných služieb v sústave. Prebytkovú energiu napríklad zo slnka dokážu v čase nízkeho dopytu po elektrine využiť na výrobu tepla. Ako brzdu vyššieho využívania odpadu na výrobu energie vníma stále pretrvávajúcu negatívnu verejnú mienku a potrebu edukácie, ale tiež potrebu zosúladiť ich výstavbu s rozvojom teplárenských sústav, keďže zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov nie je možné stavať bez zohľadnenia tohto aspektu.
Ďalšie články zo zaujímavých diskusií z konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 prinesieme už onedlho. Pre členov platformy ENERGOKLUB® je k dispozícii kompletný videozáznam diskusie v členskej sekcii.
Viac
Zdroj: Freepik
