Štát plánuje dosiahnuť garantované úspory energie vo verejných budovách

27. 8. 2018

Predložená novela zákona o energetickej efektívnosti má prispieť k tomu, aby štátne úrady i samosprávy viac využívali garantované energetické služby. Aj samotné ministerstvo hospodárstva sa chystá zužitkovať výhody takéhoto projektu pri obnove svojho starého sídla.

Zdroj: Freepik

Základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami vznikol už v roku 2014. Vtedy boli v zákone o energetickej efektívnosti zadefinované typy energetickej služby. Základná energetická služba predstavuje hlavne poradenstvo či školenia. Pri garantovanej energetickej službe (GES) sa prostredníctvom dosahovaných úspor energie uhrádzajú náklady na opatrenie alebo poskytovanú službu, ktoré sú vyjadrené v zmluvne určených hodnotách (tzv. služba Energy Performance Contracting, EPC).

Poskytovateľovi GES za to, že umožní prijímateľovi služby (napr. fabrike, banke, nemocnici, úradu) dosiahnuť zníženie jeho spotreby energie na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti, prináleží dohodnutá odplata. Ak sa úspory nedosiahnu v garantovanej výške, výpadok úspor hradí poskytovateľ.

Zdroj: Ministerstvo financií SR 
Hoci bola garantovaná energetická služba už v roku 2014 špecifikovaná aj pre verejný sektor, v praxi sa veľmi nevyužívala. Pre štát a samosprávy bolo výhodnejšie využívať pre účely obnovy budov vo vlastnej správe eurofondy, resp. štátny rozpočet. Navyše súkromné investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov mali z pohľadu štatistického vykazovania negatívny vplyv na deficit aj dlh verejného sektora, pretože sa považovali za úver poskytnutý verejnému sektoru.

V septembri 2017 Eurostat vydal usmernenie a v máji tohto roka aj presnejšiu metodiku o štatistickom hodnotení GES bez vplyvu na verejný deficit a dlh.

Ľady sa pohli

Na toto vyjasnenie z Bruselu postupne reagujú aj slovenské ministerstvá. V júli vláda schválila koncepciu rozvoja GES vo verejnej správe, ktorú predložil rezort financií. Okrem subjektov ústrednej správy a územnej samosprávy sa venuje aj fungovaniu GES u rozpočtových a príspevkových organizácií a verejných vysokých škôl. Samotní poskytovatelia garantovanej energetickej služby si napríklad veľa sľubovali od rekonštrukcií vysokoškolských internátov, na ktoré vláda tento rok vyčlenila aj priamu finančnú dotáciu a podporu avizovala aj v ďalších rokoch.

Ministerstvo financií si už nechalo vypracovať návrh vzorovej zmluvy o GES u advokátskej kancelárie White & Case a vydá komplexné usmernenie pre verejné subjekty, ktorého súčasťou bude aj vzorová zmluva.

Ministerstvo hospodárstva (MH) aktuálne do 4. septembra pripomienkuje novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá umožní vykonať základné požiadavky vyplývajúce z využívania princípu GES  vo verejnom sektore a spresňuje požiadavky na obsah nevyhnutnej zmluvy o energetickej efektívnosti vo verejnom sektore.

Upravuje ustanovenia viacerých zákonov o majetku obcí i vyšších územných celkov, o správe majetku štátu i nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a tiež zákona o dani z príjmov. Ustanovujú sa podmienky dočasného prenechania majetku verejnej správy poskytovateľovi GES v nevyhnutne potrebnom rozsahu na presne špecifikované účely, ktoré obsahujú činnosti týkajúce sa najmä obnovy a údržby budovy alebo jej časti, rekonštrukcie, modernizácie alebo výmeny zariadenia, prevádzky a údržby zariadenia.

Cez desaťtisíc budov

Na Slovensku je vyše 10 000 verejných budov a model EPC poskytuje značný potenciál obnovovať budovy a technologické systémy bez potreby priamej kapitálovej investície z verejných zdrojov. Umožňuje zníženie nákladov úradov na energie, prispieva k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšuje kvalitu životného prostredia. Väčšie zapojenie súkromného sektora na týchto investíciách zvyšuje kvalitu a naopak znižuje náklady poskytovaných služieb.

Najvyšší kontrolný úrad vo februári tohto roka upozornil, že štátne úrady nedosahujú také úspory energie vo svojich budovách, ako vláda prisľúbila uskutočniť podľa európskej smernice. Inštitúcie by každoročne mali do roku 2020 ušetriť 52,17 GWh energie prostredníctvom tzv. alternatívnych opatrení, medzi ktoré patrí práve zatepľovanie a hĺbková obnova budov. Hlavnými dôvodmi sú chýbajúce peniaze a neplnenie schváleného časového harmonogramu.

Vlani sa vďaka využitiu energetických služieb ušetrilo len 1,1 TJ energie vo verejnom sektore.

Zdroj: Ministerstvo financií SR

Po schválení novely a zavedení nových pravidiel do praxe by medzi prvými, kto model garantovanej energetickej služby využije, mohlo byť ministerstvo hospodárstva.

Obnova sídla MH

Na jeseň minulého roka sa rezort hospodárstva presťahoval do budov v areáli SPP. Už vtedy avizoval, že staré sídlo na Mierovej ulici v Bratislave chce zrekonštruovať tak, aby sa doň následne mohli presťahovať jeho rezortné organizácie. V septembri 2017 uviedlo, že rekonštrukcia by sa po riadnom verejnom obstarávaní mala začať už počas roka 2018. Tento termín sa však zjavne nenaplní, keďže obstarávanie sa ešte len pripravuje.

Momentálne MH čaká na návrh koncepcie projektu GES pre túto budovu, ktorú si nechalo vypracovať za takmer 28 tisíc eur s termínom dodania do konca novembra. Očakáva identifikáciu opatrení na zníženie energetickej náročnosti objektu, podrobnú analýzu spotreby a potenciálu úspor energie, vyhodnotenie očakávaných nákladov a prínosov realizácie opatrení metódou GES a tiež špecifikáciu parametrov verejného obstarávania a údajov do technickej časti dokumentácie.

Energetický certifikát z roku 2013 zaradil budovu podľa celkovej potreby energie do kategórie D. Ešte vlani vynaložilo MH na spotrebovanú elektrinu, pitnú vodu a teplo v starej budove sumu takmer 294 tisíc eur, z toho väčšina šla na teplo. Zverejnená zmluva tiež potvrdzuje, že v budove starého sídla rezortu hospodárstva sú niektoré inštalácie a materiály v havarijnom stave, obvodový plášť dokonca obsahuje azbestové platne.

Pri premene viac než 40-ročnej budovy na „modernú, energeticky efektívnu, možno pasívnu stavbu“, ako pred rokom tvrdilo ministerstvo hospodárstva, tak realizátor opatrení bude mať čo robiť.

Mohlo by vás zaujímať