13. 7. 2020
Európska komisia minulý týždeň predstavila vodíkovú stratégiu s ambíciou radikálnym spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosť vodíka. Dosiahnuť to plánuje v rekordnom čase kombináciou finančných nástrojov EÚ a súkromného kapitálu.
Brusel sa usiluje zaplniť chýbajúce miesta v dlhej a náročnej ceste za klimatickou neutralitou. Minulý týždeň bola zo strany Európskej komisie (EK) predstavená vodíková stratégia. Kľúčový dokument by mal dopomôcť znížiť uhlíkové emisie nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý je v súlade s green dealom a zároveň prispieť k obnove hospodárstva EÚ po pandémii spôsobenej novým koronavírusom. EK bude klásť najväčší dôraz na produkciu a využívanie čistého vodíka, ktorý sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Využívanie vodíkových technológií pri uskladnení a preprave energie nie je žiadnou revolučnou novinkou. V rámci EÚ sa však cielený výskum v tejto oblasti, ktorý by nebol zameraný na vojenský či vesmírny sektor, začal hlavne po roku 2000. V posledných rokoch sa zintenzívnil so zlepšením účinnosti palivových článkov. Aj vďaka moderným materiálom a technológiám je utilizácia vodíkových technológií čoraz realistickejším scenárom.
V porovnaní s OZE je výroba vodíka relatívne nákladná a z pohľadu podielu v energetickom mixe EÚ má v súčasnosti skôr marginálnu pozíciu. Významná časť zo súčasnej produkcie vodíka v EÚ sa navyše vyrába s využitím elektriny spaľujúcej tzv. „špinavé“, fosílne palivá.
Rôzne spôsoby výroby vodíka
Každý z procesov výroby vodíka, v závislosti od technológie alebo zdroja, produkuje rôzne objemy emisií a má rôzne nároky z pohľadu prevádzkových nákladov a požiadaviek na materiály. Zariadenie, ktoré umožňuje získať vodík z vody či elektriny, sa nazýva elektrolyzér.
Čistý vodík ako energonosič sa považuje za zelenú alternatívu k fosílnym palivám. V budúcnosti by sa mohol presadiť aj v doprave a byť vyrovnanou konkurenciou batériovým elektromobilom, ktoré majú momentálne navrch. Vodík ponúka riešenia, ako dekarbonizovať priemyselné sektory, ktoré sa dominantne spoliehajú na uhlie a zemný plyn. V neposlednom rade, vodík neprodukuje žiaden oxid uhličitý (CO2) a spôsobuje zanedbateľné znečistenie ovzdušia.
Ambície sú nastavené vysoko
Podporou masovej výroby zeleného vodíka chce EÚ dosiahnuť splnenie klimatických cieľov. Do roku 2024 by sa podľa zverejnenej stratégie mohlo v EÚ vyrábať ročne jeden milión ton zeleného vodíka. Do roku 2030 by mala produkcia stúpnuť na úroveň 10 miliónov ton. Nemecko vníma úlohu vodíka ako kľúčovú v procese dekarbonizácie priemyslu, ktorý pomôže Európe stať sa uhlíkovo neutrálnou v stanovenom termíne do roku 2050.
V súčasnosti sú náklady na výrobu vodíka z fosílnych palív 1,5 eura/kg. Táto kalkulácia však závisí od cien plynu a nezahŕňa cenu CO2. Náklady na produkciu vodíka z fosílnych palív, ktoré využívajú technológie na zachytenie a uskladnenie CO2, predstavujú 2 €/kg. Obnoviteľný vodík v súčasnosti nie je cenovo konkurencieschopný, náklady na jeho výrobu sa pohybujú medzi 2,5 - 5,5 €/kg. No trend je jasný - produkčné náklady klesajú.
Lacnejšou sa stáva aj výroba elektrolyzérov – za poslednú dekádu klesla cena o 60 % a do roku 2030 by sa mala zredukovať o polovicu. V regiónoch s vhodnými podmienkami na výrobu elektriny z OZE sa očakáva súboj čistého a fosílneho vodíka. EÚ sa chce prirodzene zamerať na výrobu obnoviteľného vodíka, primárne s využitím veternej a slnečnej energie. Z pohľadu integrovaného energetického systému, cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality ide o najviac kompatibilnú možnosť, ktorá má najväčší dekarbonizačný potenciál.
Do roku 2050 by sa investície do obnoviteľného vodíka mohli podľa odhadu EK pohybovať v rozmedzí 180 - 470 miliárd eur. Časť investičných tokov poputuje do nízkouhlíkových druhov vodíka (3 - 18 miliárd eur). Vodíkový priemysel by mohol vytvoriť v EÚ priamo či nepriamo milión pracovných miest. Podľa analytikov Komisie by čistý vodík mohol do roku 2050 pokrývať 24 % globálneho energetického dopytu. Zároveň sa predpokladá, že ročné tržby v tomto segmente sa vyšplhajú na 630 miliárd eur. V krátkodobom a strednodobom horizonte ale budú potrebné podporovať aj iné formy nízkouhlíkového vodíka.
Dekarbonizácia vodíka v troch fázach
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.