2. 3. 2021
V minulom roku pribudlo v Európe takmer 15 GW inštalovaného výkonu nových veterných elektrární. Medziročný pokles o 6 % je prevažne dôsledkom pandémie. Vlaňajším rekordérom v počte nových inštalácii na mori bolo Holandsko, na pevnine dominovalo Nórsko. Naopak v Nemecku bol zaznamenaný najnižší počet veterných elektrární, ktoré boli uvedené do prevádzky za posledných desať rokov.
Zdroj: Freepik
V roku 2020 sa inštalovaný výkon veterných elektrární v krajinách Európy rozšíril o 14,7 GW. Vyplýva to zo štatistík asociácie WindEurope. V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o približne 6 % a zároveň je to o 19 % menej, ako sa predpokladalo. Až 80 % z nových inštalácií tvorili elektrárne na pevnine (on-shore). Vlaňajšok intenzívne ovplyvnila globálna pandémia COVID-19, kvôli ktorej bolo spustenie viacerých projektov do prevádzky posunuté.
Zdroj: WindEurope
V Európe je aktuálne v prevádzke 220 GW veterných elektrární. Na minuloročnej spotrebe elektriny v Európe sa podieľali veterné zdroje na úrovni 16 %. Najväčší, 48 %-ný podiel, bol zaznamenaný v Dánsku. V Nemecku a Veľkej Británii bola spotreba z veterných zdrojov 27 %, v Španielsku 22 %.
Minuloročným skokanom sa stalo Holandsko, ktoré uviedlo do prevádzky 1,98 GW nových veterných elektrární. K ďalším krajinám s najväčšími veternými prírastkami patrilo Nórsko (1,53 GW), Španielsko (1,4 GW) a Francúzsko (1,3 GW). V členských štátoch EÚ pribudla nová veterná kapacita na úrovni 10,5 GW. Nemecko, tradičný motor vo výstavbe veterných inštalácií v Európe, zaregistrovalo vlani najnižší prírastok za poslednú dekádu, a to 1,65 GW.
Zdroj: WindEurope
Dôvodom medziročného poklesu boli jednak mnohé zrušené aukcie na nové zdroje, ale aj povoľovací proces. Naopak signifikantný nárast nových veterných elektrární bol vlani v Poľsku, ktoré sa zároveň zaviazalo rozvíjať pobrežné projekty. Štátne energetické giganty, PGE, Enea a Tauron, ktoré aktuálne dominantne vyrábajú elektrinu z uhlia, by sa mohli v budúcnosti sústrediť na investície do veterných fariem na mori (off-shore). Do roku 2040 plánuje Poľsko 40 GW veterných elektrární v Baltskom mori. Rovnako jadrová veľmoc Francúzsko začína s inštaláciou prvých komerčných pobrežných veterných elektrární.
Čoraz aktuálnejším sa aj v Európe stáva problém životnosti veterných elektrární. Len v roku 2020 sa zaznamenal pokles inštalovaného výkonu na úrovni 388 MW. Najvypuklejší problém to predstavovalo v Rakúsku, kde bolo ku koncu roka v konečnom súčte v prevádzke menej veterných elektrární ako na jeho začiatku. V nasledujúcich piatich rokoch dosiahne podľa odhadov WindEurope až 38 GW inštalovaného výkonu rokov prevádzky. Veterné elektrárne tak budú stáť pred rozhodnutím o možnej prestavbe (repoweringu), prípadne predĺžením prevádzky v zmysle národnej legislatívy alebo ukončením výroby elektriny.
Hlavným problémom ďalšieho rozvoja sú povoľovacie procesy
Súčasné tempo výstavby nových veterných elektrárni nie je podľa asociácie WindEurope dostatočné pre splnenie cieľov európskeho ekologického dohovoru (EÚ Green Deal). Ten počíta do roku 2030 so znížením emisií skleníkových plynov na úroveň minimálne 55 % oproti roku 1990. „Za hlavný problém považuje povoľovací proces. Pravidlá s postupy sú príliš zložité. Na úradoch nie je dostatok kapacít, aby bolo možné žiadosti spracovať. Vlády by sa mali týmto zaoberať. V opačnom prípade hrozí, že ciele stanovené v Green Deal nebudú splnené,“ varoval Giles Dickson, generálny riaditeľ asociácie WindEurope.
Zdroj: WindEurope
Európa by mohla v nasledujúcich piatich rokoch inštalovať až 105 GW nového inštalovaného výkonu veterných elektrární. Najväčší prírastok sa očakáva vo Veľkej Británii (18 GW, z toho až 15 GW na mori) a v Nemecku (16 GW, z toho 3 GW na mori). Vysoké príspevky možno podľa štúdie očakávať aj od Francúzska (12 GW), Švédska (7 GW) a Holandska (6 GW).
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
