25. 3. 2019
Ľubomír Jahnátek pred poslancami kritizoval bývalé vedenie úradu, že po megakontrole majetku distribučných firiem nevypracovalo jej vyhodnotenie, ostali vraj iba krabice s tisíckami dokumentov. Zásadné zmeny v tvorbe cien sa zatiaľ nedejú a pri jednom z kľúčových parametrov, ktorý ovplyvňuje koncové ceny elektriny, ÚRSO zohľadňuje údaj ešte z roku 2010.
Zdroj: sféra, a.s.
Nedávne zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o pochybeniach na ÚRSO v súvislosti s hĺbkovou kontrolou distribučných spoločností, ktoré prebehli v rokoch 2016 a 2017, boli témou diskusie aj na pôde parlamentu. NKÚ vo svojej správe konštatoval porušenia zákona o rozpočtových pravidlách, verejnom obstarávaní a zákona o finančnej kontrole. O podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa a nápravných opatreniach prišiel informovať členov hospodárskeho výboru predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek.
Počas rozpravy čelil súčasný šéf ÚRSO viacerým otázkam o kontrole regulovanej bázy aktív (RAB), ktorá sa realizovala za éry jeho predchodcu Jozefa Holjenčíka. Majetok využívaný na regulované činnosti totiž predstavuje kľúčový parameter pre stanovovanie výšky odpisov a primeraného zisku v procese cenového konania, a tým priamo ovplyvňuje výšku poplatkov za prístup do distribučnej sústavy a samotnú distribúciu elektriny, ktorú platia vo svojich účtoch za energie koncoví odberatelia.
Od megakontroly si bývalé vedenie ÚRSO sľubovalo objektívnejšie kritériá v cenovej regulácii. Pretaviť sa mali do nižších cien za elektrinu a plyn pre koncových zákazníkov. Výsledky poslednej inventarizácie sa však do cenotvorby nikdy nepremietli.
Ako počas diskusie pripomenul opozičný poslanec Karol Galek, do výpočtov úradu momentálne vstupuje neaktuálna hodnota RAB ešte z roku 2010. Verejnosť tak nedokáže objektívne posúdiť, či v rámci precenenia majetku distribučných spoločností, ktoré realizovalo ÚRSO pod vedením Jozefa Holjenčíka, došlo k nárastu alebo poklesu hodnoty RAB. Existujú preto pochybnosti o tom, či si distribučky neúčtujú vyšší ako férový zisk.
Zdroj: sféra, a.s.
Vláda a premiér boli oklamaní, tvrdí Jahnátek
Jahnátek priznal, že hodnota majetku distribučných firiem by sa na základe výsledku kontroly RAB zvýšila. Za problém označil už samotné zadanie kontroly. Požiadavka vtedajšieho vedenia ÚRSO hovorila o objektivizovaní majetku dotknutých subjektov. Namiesto toho došlo aj k preceňovaniu bázy majetku. „V tomto bola vláda a myslím si, že aj premiér zavádzaní. Nikto okrem ÚRSO nevedel, že sa bude zároveň aj preceňovať majetok.“
Šéf ÚRSO rovnako kritizoval aj fakt, že nebolo vyhlásené výberové konanie. Zákazka tak podľa neho bola „rozsekaná“ na množstvo menších pod-zákaziek, vďaka čomu vtedajšie vedenie úradu mohlo obísť zákon o verejnom obstarávaní. „Dostali to priamym zadaním rôzne subjekty,“ zdôraznil. Fyzické kontroly vykonávalo 52 zamestnancov regulačného úradu, zapojené boli 4 znalecké firmy, 17 externých súdnych znalcov a 16 externých konzultantov.
Za najhoršie Jahnátek považuje, že po kontrole neexistuje konečný účet. „Štát na ňu poskytne 1,78 mil. eur, na druhej strane nemá záverečnú správu, ktorá by hovorila o jej výsledkoch,“ povedal s tým, že kompetentní si nesplnili svoje povinnosti. Bývalý podpredseda ÚRSO (Miroslav Čelinský - pozn. red.) mu podľa neho síce poskytol čiastkovú správu, ktorú mu však vrátil na prepracovanie. Ďalšiu už vraj nedostal. Jediným riešením by bolo otvoriť archív a začať nanovo čítať tisícky strán dokumentov. „To je predsa nenormálne.“
Zdroj: sféra, a.s.
Zatiaľ jediná fyzická inventarizácia majetku distribučných subjektov bola uskutočnená ešte v roku 2005. Hodnota RAB je preto v súčasnosti stanovená k 31. decembru 2010, pričom zohľadňuje plánované investície za obdobie rokov 2006 až 2010, teda nie skutočne vynaložené investície, upozornil Galek. Šéfa ÚRSO sa pýtal, prečo sa korekcia na báze podielu reálnych investícií a plánovaných odpisov aplikuje len dva roky spätne.
Jahnátek reagoval, že hodnota RAB slúži len na výpočet zisku pre regulovaný subjekt. Primeraný zisk sa určuje súčinom hodnoty RAB a parametru WACC, ktorý definuje mieru výnosnosti hodnoty majetku distribučiek pred zdanením. Hodnota skutočného majetku je podľa neho aktualizovaná cez odpisy a zrealizované investície každé dva roky preto, lebo v súčasnej cenotvorbe sa uplatňuje pravidlo t-2.
Na otázku, prečo úrad toleruje používanie neaktuálnych údajov a či bude tlačiť na distribučné firmy, aby sami iniciatívne precenili svoj majetok, Jahnátek odvetil, že ÚRSO sa touto otázkou zaoberá. Stanovisko bude známe do prijatia novej regulačnej politiky. Tá súčasná pritom platí až do roku 2021. Ak by padlo rozhodnutie a pristúpilo sa k ďalšiemu prehodnocovaniu majetku, určite by tento proces nebol financovaný z rozpočtu ÚRSO ani verejných zdrojov, tvrdí Jahnátek. Súčasnú metodiku ale považuje za presnú. „Cez odpisy sa nemáme kde pomýliť. “ 
Zdroj: sféra, a.s.
Trestné oznámenie a ďalšie opatrenia zo strany ÚRSO
V súvislosti so závermi NKÚ predstavil Jahnátek osem nápravných opatrení zo strany ÚRSO. Pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami bolo koncom minulého roka podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa kvôli nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Prípad momentálne vyšetruje Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave.
Podobné trestné oznámenie kvôli podozreniu zneužitia právomoci verejného činiteľa pritom pred dvoma rokmi podali aj poslanci z SaS. V tej dobe bolo zamietnuté.
Ďalším nápravným opatrením má byť audit u zamestnancov ÚRSO, ktorí participovali na kontrole RAB. Veľká časť z nich však už na regulačnom úrade nepracuje. ÚRSO tiež nedávno schválilo smernicu o vydávaní interných predpisov a tiež vydalo dokument o finančnom riadení a analýze rizík. Jahnátek hovoril aj o lepšej komunikácii zmien v cenových rozhodnutiach vo vzťahu k verejnosti.
Ex-šéf ÚRSO Jozef Holjenčík všetky obvinenia odmieta. V rozsiahlom rozhovore pre denník Pravda uviedol, že je zo záverov NKÚ zhrozený a sú účelové.
