25. 6. 2018
Zdroj: EC - Audiovisual Service
V priebehu júna sa trojica inštitúcií predbežne dohodla na podobe viacerých predpisov, ktoré sú súčasťou tzv. zimného balíka. Európska komisia ho predložila koncom novembra 2016.
OZE
V rámci revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch bol odsúhlasený 32-percentný cieľ na konečnej spotrebe energií do roku 2030, ktorý bude záväzný pre EÚ ako celok. V prípade Slovenska by sa to malo pretaviť do národného cieľa asi 26 %. Vzorec pre výpočet podielu štátu ale nie je záväzný, čo otvára cestu pre veľkú flexibilitu.
Prvýkrát sa do centra pozornosti dostalo aj teplárenstvo a sektor chladenia. V rámci tohto odvetvia sa má dosiahnuť zvýšenie podielu OZE o indikatívnu úroveň 1,3 % ročného priemeru, ktorý sa má vypočítať pre obdobia 2021 - 2025 a 2026 - 2030, počínajúc úrovňou dosiahnutou v roku 2020. Časť z toho bude ožné započítať aj z odpadového tepla a chladu, a to až do výšky max. 40 % objemu ročného navýšenia.
Aktuálne je na Slovensku prakticky nemožné odpojiť sa od systému centralizovaného zásobovania tepla (CZT). Smernica však zavádza pravidlo, podľa ktorého sa zákazníci diaľkových systémov vykurovania budú môcť od nich odpojiť, ak nebudú spĺňať prísne podmienky účinného CZT, a namiesto toho si budú môcť vyrábať teplo/chlad sami z obnoviteľných zdrojov. Avšak v prípade, že ukončenie kontraktu bude súvisieť s fyzickým odpojením, môžu naň nadväzovať určité kompenzačné podmienky.
Efektívnosť
Minulý týždeň tiež bol v rámci trialógu odsúhlasený kompromis, podľa ktorého má do roku 2030 spotreba energie v EÚ klesnúť o 32,5 % oproti základnému scenáru vývoja z roku 2007. Ide však len o nezáväzný indikatívny cieľ. Členské štáty by mali reálne usporiť asi 0,8 % energie ročne.
Po roku 2020 sa predĺži platnosť povinných schém ročných úspor energií. Slovensko ich však doteraz nezaviedlo a namiesto nich využíva dobrovoľné dohody, ktoré štát uzatvára s podnikateľmi. V predchádzajúcich dvoch rokoch podpísalo ministerstvo hospodárstva takéto dobrovoľné dohody s jedenástimi podnikmi, v júni tohto roka s ďalšími dvanástimi priemyselnými podnikmi.
Obdobne ako pri smernici OZE by sa v roku 2023 mali celkové ciele dohodnuté pre EÚ prehodnotiť a prípadne navýšiť.
Riadenie energetickej únie
Zásadné zmeny, ktoré majú po roku 2020 zasiahnuť európsku energetiku si tiež vyžiadali nový systém riadenia energetickej únie. Nové nariadenie, na ktorom sa už vyjednávači troch inštitúcií dohodli, má priniesť lepšiu koherenciu medzi národnými a európskymi cieľmi v oblasti klímy a energetiky a posilniť regionálnu spoluprácu.
Základom ďalšieho smerovania budú národné klimaticko-energetické plány. Ich návrhy majú členské štáty predložiť Európskej komisii už do konca tohto roka s jasným náčrtom toho, ako sa budú plniť stanovené ciele v piatich dimenziách energetickej únie pri zachovaní národnej flexibility a rešpektu k rozhodovaniu o zložení energetického mixu. Zároveň sa má zjednodušiť reportovanie dosiahnutého pokroku.
Trojicu predpisov, ktoré boli predbežne odklepnuté v trialógu, ešte musia schváliť samostatne členské štáty v Rade EÚ aj poslanci Európskeho parlamentu v pléne.
Dňa 19. júna už bola v Úradnom vestníku EÚ publikovaná smernica 2018/884 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá nadobudne účinnosť 9. júla.
