Ropovod do Schwechatu chce obhájiť štatút prioritného projektu EÚ

22.7.2019

Kontroverzne vnímaný ropovod môže Brusel po tretíkrát zaradiť do zoznamu strategických projektov. Rezort hospodárstva má medzitým na stole novú štúdiu uskutočniteľnosti. Padne rozhodnutie o osude ropovodu ešte do volieb?

Zdroj: Freepik

Európska komisia (EK) začiatkom júla spustila konzultačný proces k už štvrtému zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI) v oblasti ropnej infraštruktúry. Tento strategický štatút chce opätovne získať aj ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP). „Práve v týchto dňoch prebiehajú rokovania na úrovni štruktúr EK, kde akcionári projektu spolu so zástupcami príslušných rezortov dotknutých krajín, resp. ich zastúpení v rámci EK obhajujú pozíciu projektu pre jeho opakované začlenenie medzi projekty PCI,“ povedal pre informačný portál energoklub.sk Robert Nemcsics, dlhoročný prokurista projektu BSP.

V minulosti bol projekt BSP zaradený do európskeho zoznamu PCI, a to v rokoch 2017 a 2015. Ak by sa stal súčasťou nového zoznamu a došlo by k prijatiu finálneho investičného rozhodnutia zo strany akcionárov, ropovod by získal viacero výhod. Mal by uľahčenú pozíciu v povoľovacích procesoch aj pri získavaní grantov EÚ. Konzultačný proces potrvá do 26. septembra 2019. Zapojiť sa do neho môžu zástupcovia verejného sektora, súkromných spoločností, priemyselné asociácie, odbory, neziskovky, ale taktiež občania EÚ.

Aké ďalšie projekty kandidujú

V oblasti ropnej infraštruktúry je v kandidátskom zozname PCI spoločne s BSP ďalších päť projektov. Jedným z nich je rozšírenie ropovodu Družba z českého Litvínova do rafinérie v nemeckom mesta Spergau, ktorý chce zrealizovať český štátny prepravca Mero. O štatút zabojuje aj rozšírenie Pomoranského ropovodu v Poľsku a s ním súvisiaca druhá fáza ropného terminálu v Gdaňsku. Ďalším je ukrajinsko-poľský ropovod Adamowo – Brody, ktorý prepojí ropné zariadenia spoločnosti Ukrtransnafta v meste Brody a ropné nádrže v poľskom Adamowe. Listinu kandidátov uzatvára projekt rozšírenia kapacity Transalpinského ropovodu TAL z talianskeho prístavného mesta Trieste do nemeckého Ingolstadtu.

Na domácej pôde však projekt BSP nemá ustlané na ružiach. Niekdajšie trasovanie cez Žitný ostrov, ktorý citlivo vnímala verejnosť, vytvorilo z ropovodu politicky neatraktívny zámer. Dosiaľ sa žiadna vláda neodhodlala posunúť ho do realizačnej fázy. Zo štátneho Transpetrolu, ktorý vlastní 74 % spoločnosti BSP, napriek tomu tečú do projektu nemalé financie. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali tu. Nemcsics pre náš portál ešte na jar uviedol, že Rakúšanom dochádza trpezlivosť. Menšinový akcionár, spoločnosť OMV ovládajúca 26 % akcií, očakáva definitívne rozhodnutie slovenskej vlády do konca tohto roka. V rozhodovaní by jej mala pomôcť nová štúdia, na ktorú poskytol Transpetrol pôžičku pol milióna eur.

Žiga má na stole novú štúdiu

Štúdia realizovateľnosti ropovodu BSP bola Nemcsicsa vypracovaná v plnom rozsahu. Ide o komplexný materiál, ktorý sa zaoberá technickými, právnymi, legislatívnymi aj environmentálnymi otázkami. Po dokončení bola analýza schválená obidvomi akcionármi, spoločnosťami Transpetrol a OMV. V máji 2019 sa dostala do rúk Ministerstva hospodárstva SR, ktoré by malo rozhodnúť o ďalšom postupe. „Rezort hospodárstva v súčasnosti posudzuje štúdiu realizovateľnosti ropovodu BSP. Ďalšie otázky sú preto v tejto chvíli predčasné,“ odkázal nám komunikačný odbor. V tejto chvíli tak môžeme iba špekulovať, či projekt dostane alebo nedostane požehnanie štátu niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami.

Rezort zároveň pripomína, že tento druh stavby sa nedá realizovať bez konsenzu viacerých strán. Jazýčkom na váhach by mohol byť postoj hlavného mesta. Nové vedenia Bratislavy sa ale ropovodom zatiaľ nezaoberalo. „V uvedenej veci platí naše stanovisko a síce, že v súčasnosti je stále v platnosti uznesenie mesta Bratislava z roku 2013 o nesúhlase s trasovaním ropovodu cez katastrálne územia hlavného mesta jednak v záujme ochrany zdravia obyvateľov, ako aj z ekologického hľadiska. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu zaujali negatívne stanovisko minulý rok aj poslanci mestského zastupiteľstva,“ zopakoval pre energoklub.sk Peter Bubla, hovorca mesta Bratislavy.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK