Rezort hospodárstva predstavil nový zákon o jadrovom fonde

31. 5. 2018

Zdroj: Javys, a.s.

Ministerstvo hospodárstva plánuje zásadne prekopať pravidlá financovania záverečnej časti jadrovej energetiky. Vyplýva to z návrhu nového zákona o Národnom jadrovom fonde (NJF).

V prvom rade chce ministerstvo hospodárstva (MH) zmeniť súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky. Do zoznamu činností, za ktoré nesie zodpovednosť štát, pripojí aj vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti má naďalej zostať na pôvodcoch odpadov.

Zároveň sa má zaviesť úplne nový spôsob výpočtu a prehodnocovania výšky povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení do NJF a odstrániť súčasná závislosť od aktuálnych trhových a prevádzkových podmienok. Výška povinných príspevkov, ktoré sú hlavným zdrojom financovania NJF, nebude viac naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť. Presné výšky jednotlivých príspevkov a platieb určí vláda nariadením.

Elektrárne si priplatia

Vo výsledku by príspevky pre Slovenské elektrárne (SE), ktoré u nás prevádzkujú reaktory atómových elektrární, mali stúpnuť. MH počíta s tým, že náklady elektrární vzrastú asi o 10 %.

V nasledujúcich troch rokoch (2019-2021) sa očakáva navýšenie povinných príspevkov SE asi o 31 miliónov eur oproti súčasnému zneniu zákona. To sa negatívne prejaví na hospodárení firmy. Rezort tvrdí, že tieto náklady vzhľadom na voľný obchod s elektrickou energiou nemôžu byť prenesené na koncových spotrebiteľov a pri nízkych trhových cenách elektriny je tento vplyv ešte výraznejší.

Pri výpočte vplyvov pritom ministerstvo neuvažovalo s príspevkami za stále budované bloky 3 a 4 v Mochovciach. Za tie by mali elektrárne platiť do NJF od času sprevádzkovania blokov. Predstavitelia firmy sa pritom snažili presadiť zmenu, aby sa príspevok odvádzal až keď budú prevádzkovateľovi plynúť výnosy z nových blokov.

Prispievať má aj JAVYS

Novým zákonom sa tiež majú zaviesť povinné platby pre štátnu spoločnosť JAVYS. Po novom by mala do NJF platiť viac než 4 milióny eur ročne.

Súčasná legislatíva totiž nerieši finančné zabezpečenie likvidácie jadrových zariadení iných ako jadrových elektrární vyrábajúcich elektrinu. Ide najmä o spracovateľské linky na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov a o sklady určené na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.

Odvod od spotrebiteľov elektriny

Druhým dôležitým zdrojom NJF je špeciálny odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučných sietí (prostredníctvom dodávateľov elektriny) od všetkých odberateľov elektriny – domácností, malých i veľkých podnikov. Slúži na financovanie historického dlhu, ktorý sa nahromadil do roku 1994. Odvod naďalej zostane v platnosti.

Výška odvodu je dnes stanovená na 3,21 € za megawatthodinu dodanej elektriny. Na základe nariadenia vlády však majú najväčší priemyselní odberatelia jeho výšku obmedzenú maximálnym limitom 2 milióny eur ročne. Benefitujú z toho viaceré podniky. Najznámejší je prípad spoločnosti Slovalco, ktorá by inak platila cez 7 miliónov eur.

Nariadenie vlády 426/2010 v platnom znení má byť podľa návrhu nového zákona účinné dovtedy, kým ho nenahradia vykonávacie predpisy prijaté podľa nového zákona. V pripojenom návrhu nariadenia, ktorý bol tiež predložený do medzirezortného pripomienkovania, sa táto problematika nerieši. Otázkou je, či sa veľké podniky vrátia k plnej výške odvodu do NJF alebo vláda prijme iné opatrenie na jeho zníženie na základe iných parametrov (napr. elektroenergetickej náročnosti obdobne ako pri kompenzácii nákladov na podporu OZE) a ako novú skupinu fabrík zadefinuje.

Kritika z Bruselu

Dnes platnú legislatívu v tejto oblasti dlhodobo kritizovala aj Európska komisia. Jednak mala výhrady voči možnému poskytovaniu štátnej pomoci pre niektoré firmy, kvôli limitovanému odvodu do NJF. Zároveň už v roku 2016 otvorene upozornila, že slovenský systém v dlhodobej perspektíve nezaisťuje dostatok peňazí na vyraďovanie – deficit vtedy odhadla na 6,6 miliardy eur.

„V prípade zachovania súčasného zákona, v zmysle ktorého je výška povinných príspevkov naviazaná na cenu elektrickej energie na trhu je veľká pravdepodobnosť, že Národný jadrový fond nebude disponovať s požadovaným množstvom finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti jadrovej energetiky,“ potvrdilo teraz ministerstvo hospodárstva slová Komisie.

Návrh zákona o NJF je možné pripomienkovať do 19. júna. 

Mohlo by vás zaujímať