Plynárov už viac netrápi bezpečnosť dodávok, ale ekológia

4.10.2018

Slovenské plynárenstvo dnes nerieši otázky bezpečnosti dodávok plynu. Ich pozornosť sa prioritne sústreďuje na problematiku kvality ovzdušia, náhrady neekologických kotlov plynovými alternatívami a tiež náhradu uhlia. Spolupráca plynu a OZE sa javí ako nevyhnutná, biomasa má však vzhľadom na odlesňovanie a emisie znečisťujúcich látok svoje tienisté stránky.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

„Dnes nás už toľko netrápia otázky bezpečnosti dodávok zemného plynu. Otázky geopolitiky ustúpili do úzadia. Ťažiskovou témou je kvalita ovzdušia a environmentálne dopady jeho využívania,“ uviedol na úvod výročnej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu jeho výkonný riaditeľ Ján Klepáč.

Prezident zväzu a bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský dodal, že problémom Slovenska nie sú emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré navyše po ukončení prevádzky uhoľnej elektrárne Nováky ešte výraznejšie klesnú, ale predovšetkým nadmerná koncentrácia jemných prachových častíc PM2,5, ktorým je obyvateľstvo vystavené. V rámci EÚ sú na tom horšie už len obyvatelia Belgicka a Maďarska.

Partnerstvo plynu a OZE

Zvláštnu pozornosť treba podľa Jána Klepáča venovať mestám a najmä odlesňovaniu. Celosvetové znižovanie plochy lesa, spôsobené urbanizáciou, rozširovaním plantáží či kšeftovaním s drevom, významne prispieva k tomu, že emisie CO2 v ovzduší rastú, hoci ich objem vyprodukovaný fosílnymi palivami nestúpa. Zároveň ale priznal, že svetové plynárenstvo bojuje s problémom metánových emisií, ktoré sú vedľajším produktom pri ťažbe ropy a plynu.

Predstavitelia plynárenstva na podujatí skritizovali prílišný dôraz európskych politík na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Podčiarkli partnerskú spoluprácu a spoločné podieľanie sa na znižovaní CO2. „OZE treba využívať, ale nedokážu samé osebe pokryť celosvetový hlad po energiách,“ uviedol Klepáč.

Lokálne kúreniská a chudoba

„Sme chronickí porušovatelia limitov v oblasti kvality ovzdušia,“ uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Za hlavný problém označil lokálne kúreniská. Je však ťažké presvedčiť ľudí, aby prestali vo svojich kotloch spaľovať drevo, resp. čokoľvek, čo horí, a prešli na ekologickejší, ale drahší plyn.

„Aj preto je kľúčové zadefinovať energetickú chudobu,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz uviedol, že s ÚRSO sa snažia tento problém zadefinovať, naštudovali si prístup v okolitých krajinách „a v rozumný čas vyjdeme von s materiálom“.

Enviro-dotácie

Rezort životného prostredia sa situáciu snaží riešiť prípravou tzv. kotlíkových dotácií, ktoré pomôžu domácnostiam nahradiť staré kotly na báze uhlia a iných tuhých vstupov plynovými. Rozpočet projektu financovaného z eurofondov je 30 miliónov eur, ktoré by mali prioritne smerovať do regiónov s najviac znečisteným ovzduším a tiež s najnižšími príjmami. V prvom kroku by sa mohla podporiť inštalácia 15 – 20 tisíc kotlov. V susednom Česku podobný dotačný program funguje už od roku 2012 s rozpočtom približne 350 miliónov eur, ktoré navyše z časti pochádzajú z predaja emisných povoleniek.

Zlepšiť sa má aj monitorovanie kvality ovzdušia a MŽP pripravuje aj výzvu na zabezpečenie nízkoemisných kotlov vo verejných budovách.

Trojuholník: uhlie, plyn, biomasa

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku potvrdila, že hoci sme zatiaľ neboli zažalovaní na Súdnom dvore EÚ, kvalita ovzdušia je jednou z najproblematickejších oblastí. Problémom však je aj slabý manažment lesov a nadmerná ťažba, vysoká závislosť na dovoze fosílnych palív a prevádzka uhoľnej elektrárne Nováky.

„Zvyšovanie cien emisných kvót nahráva nahrádzaniu uhlia plynom,“ poznamenala Lívia Vašáková zo ZEK.

„Zúfalo resuscitujeme neekonomické tepelné elektrárne v Novákoch a Vojanoch, hoci to už ani nikto nechce. Ich odstavením by sa emisie CO2 znížili ešte viac,“ uviedol na konferencii František Čupr, ktorý zastupuje EPH v spoločnosti SPP-Distribúcia a zároveň v Stredoslovenskej distribučnej.

Dodal, že kombinácia zemného plynu a biomasy dáva zmysel a prispieva k plneniu klimatických cieľov.

„Biomasa značne emituje znečisťujúce látky do ovzdušia a navyše sa jej spaľovanie podporuje z verejných zdrojov,“ upozornil šéf SPP Štefan Šabík, ktorý poukázal na potenciál bioplynu a biometánu. „V záujme ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné pri podpore z verejných zdrojov myslieť na to, ktorý je environmentálne najvýhodnejší,“ dodal.

Martin Hollý z SPP-Distribúcia dodal, že hoci biomasa je najlacnejším OZE na Slovensku, jej potenciál v kontexte výrazne znečisteného ovzdušia, ako náhrady uhoľných teplární a individuálneho vykurovania uhlím, je veľmi obmedzený. Príspevok plynu k dosiahnutiu nízkoemisného hospodárstva je tak nevyhnutný.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK