4. 4. 2022
Slovenské plynárenstvo sa musí flexibilne adaptovať na budúcnosť bez ruského plynu. Ak by došlo k prerušeniu tokov plynu zo strany Gazpromu, dodávky pre domácnosti sú podľa štátnej spoločnosti SPP zabezpečené, ale výzvou bude garantovať prevádzkyschopnosť slovenského priemyslu.
Vojna na Ukrajine nenávratne ovplyvní aj európske plynárenstvo. Zástupcovia vlády, firiem pôsobiacich v odvetví, priemyselných hráčov a analytici spoločne (4. apríla 2022) diskutovali o tom, aké má Slovensko a členské krajiny EÚ možnosti nahradiť ruský plyn od Gazpromu. Debatu organizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).
Prezident SPNZ Tomáš Malatinský vo svojej úvodnej reči zdôraznil, že plynárenský sektor nemôže ustúpiť od svojej prvoradej úlohy zabezpečovať dodávky plynu, a to aj napriek tomu, že kvôli aktuálnemu dianiu musí hľadať iné možnosti, nákupy a riešenia, ideálne pod taktovkou EÚ. „Nemali by sme sa brániť riešeniam, ktoré sme doteraz odsúvali,“ uviedol a upriamil pozornosť na domácu ťažbu plynu, ktorá by sa mohla stať chýbajúcim čriepkom do mozaiky, hoci v ostatných rokoch v dôsledku ekonomických nákladov skôr stagnovala.
Malatinský nevylučuje ani „oprášenie“ plynovodu Eastring. Projekt prepravcu Eustream síce nefiguruje medzi projektmi spoločného záujmu (PCI), ale v budúcnosti by mohol priniesť potrebné objemy plynu z Azerbajdžanu. Ako nadviazal poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč, investície do nových plynovodov sú jedným z riešení súčasnej situácie, ale ide o investične a časovo extrémne náročné projekty, ktorých realizáciu pribrzdili aj klimatické ambície EÚ.
Spoločný postup na úrovni EÚ je prioritou
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek vysvetľoval výroky ministra Richarda Sulíka, ktorý vo víkendových televíznych diskusiách pripustil platby za plyn v rubľoch, čo si všimli aj svetové médiá. Podľa Galeka by to bolo možné iba v prípade, že tak bude postupovať celá EÚ. „Rubľami za plyn určite platiť nebudeme. Spoločný postup je nevyhnutný, ale súčasne upozorňujem na princíp solidarity,“ poznamenal Galek. SR má svoje záväzky nateraz uhradené, najbližšia faktúra SPP za plyn je splatná v druhej polovici mája.
Výroky Sulíka kritizoval analytik Karel Hirman. Slovensko si podľa neho dalo gól do vlastnej bránky, ktorý znižuje jeho pozíciu. To, že Kremeľ sa chystá zastaviť tok plynu do Európy, považuje za zrejmé a Slovensko sa musí na túto situáciu čo najlepšie pripraviť. „Neostáva nám nič iné, než počítať každý kubík plynu, ktorý vieme doviezť, nahradiť alebo ušetriť.“
Z pohľadu Slovenska, ale aj celej EÚ, je podľa karola Galeka kľúčová diverzifikácia. Pripomenul prvý LNG tanker, ktorý v marci tohto roku objednal Slovenský plynurenský priemysel (SPP) v objeme 80 miliónov kubíkov. Aby však Slovensko dokázalo pokryť svoju ročnú spotrebu plynu, potrebovalo by dodávky 50 až 63 tankerov s takýmto objemom. V kontexte diverzifikácie trás je podľa Galeka krajina dostatočne pripravená, čo v júli zvýrazní aj očakávané spustenie prepojenia s Poľskom – v rámci skúšobnej prevádzky pritečú zo severu aj prvé kubíky plynu.
Štátny tajomník MH vyzdvihol aj dôležitosť vodíka, ktorý sa do budúcnosti má stať neodmysliteľným prvkom nielen v doprave, ale aj v energetike a v priemysle. Nový slovensko-poľský plynovod, ktorý buduje prepravca Eustream spolu s poľským partnerom, firmou Gaz-System, je už dimenzovaný na primiešavanie vodíka do plynu v pomere 10%.
Poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč pripomenul, že investície do plynárenskej infraštruktúry, aby bola pripravená na tranzit vodíka, sú už dnes realitou. Každá z kľúčových firiem (Eustream, SPP-distribúcia a Nafta) dnes už v rôznej fáze realizuje svoje pilotné projekty.
Odklon od ruského plynu je nezastaviteľný
Európska komisia v máji predstaví plán REPowerEU, ktorý zadefinuje opatrenia na obmedzenie závislosti na dovoze fosílnych palív z Ruska vychádzajúce z návrhov na nedávnom summite EÚ. Požiadavku Bruselu naplniť zásobníky plynu do 1. novembra na úroveň 80% označil Galek za nedotiahnutú. Každá krajina má podľa neho inú kapacitu zásobníkov, ako aj odlišnú infraštruktúr tranzitu. „Aj tu by mal platiť princíp solidarity.“
Rozdiel je podľa Galeka aj v tom, že kým v Nemecku, odkiaľ návrh ideovo pochádza, sa umiestňovanie plynu do zásobníkov riadi burzou, na Slovensku je obchodovanie so skladovacími kapacitami firiem Nafta a Pozagas záležitosťou obchodných kontraktov.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.