27. 2. 2018
Zdroj: Freepik
Viac než pätinový podiel obnoviteľných zdrojov – tak vidia potenciálny energetický mix na Slovensku odborníci z medzinárodnej organizácie IRENA. V nedávno zverejnenej štúdii ukázali, že ambície Európskej únie aj jednotlivých krajín do roku 2030 by mohli byť podstatne vyššie než naznačujú prebiehajúce politické rokovania.
Podiel obnoviteľných zdrojov v EÚ by v roku 2030 mohol podľa analýzy dosiahnuť až 34 %, ak sa využijú technicky dostupné riešenia a nákladovo efektívne postupy. Celkovo by tieto investície vyšli ročne na 73 miliárd eur. Zároveň by však štáty ušetrili 52 – 133 miliárd eur ročne, ktoré musia vynaložiť na dovoz fosílnych palív, ochranu životného prostredia či náklady v zdravotníctve.
Autori štúdie tvrdia, že vo všetkých štátoch EÚ existuje potenciál pre väčšie využívanie OZE nákladovo efektívnym spôsobom, najviac v severských krajinách ako Švédsko, Dánsko, Fínsko a Lotyšsko, ale tiež v slnečnom Portugalsku. Najnižší potenciál pre ďalšie budovanie zelených zdrojov naopak odhadujú na Malte a v krajinách Beneluxu.
Najlepšie vyhliadky na rozvoj obnoviteľných zdrojov vidia experti z IRENA v oblasti budov, ich vykurovania a chladenia, a tiež v priemysle. V elektroenergetike, kde sa dosiaľ sústreďuje hlavný záujem investorov, je potenciálnou prekážkou schopnosť flexibilne integrovať volatilné zdroje ako vietor a slnko. Kľúčovým zdrojom bude naďalej biomasa.
To platí aj pre Slovensko – potenciál pre OZE v roku 2030 sa odhadol na 20 %, avšak v prípade elektroenergetiky už veľa priestoru nie je. Politiky by preto mali smerovať najmä do oblasti dopravy, priemyslu a budov.
100 % zelenej elektriny v roku 2050 - utópia?
Inak to vidia akademici z fínskej Technologickej univerzity v Lappeenranta, ktorí vypočítali, že v roku 2050 by sa u nás mohla vyprodukovať všetka elektrina z obnoviteľných zdrojov energie. Na základe simulácií, pri ktorých posudzovali slovenskú a českú elektrizačnú sústavu spoločne, tvrdia, že v polovici storočia by sme mohli až 43 % elektriny vyrábať z fotovoltiky. Vietor by mohol teoreticky dosiahnuť na celkovej výrobe elektriny podiel až 29 %, biomasa 18 % a voda zvyšné 3 %.
Vo svojom modeli pritom vychádzali z údajov o slnečnom svite, veterných a vodných podmienkach aj spotrebe energie. Dôležitú rolu by však musela zohrať akumulácia v batériových úložiskách. Zatiaľ čo v susedných Čechách sa pomaly dostáva do pozornosti poskytovateľov podporných služieb pre sústavu, na Slovensku sú batérie stále veľkou neznámou pre legislatívu aj hráčov na trhu.
