Novela zákona o OZE a kogenerácii prešla prvým čítaním v parlamente

19.9.2018

Napriek mnohým „nášľapným mínam“, na ktoré upozornila opozícia, poslanci tesne schválili návrh vládnej novely zákona 309/2009.

Zdroj: Národná rada SR

Minister hospodárstva Peter Žiga v stredu osobne predstavil návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie v parlamente. Hoci opoziční poslanci v rozprave upozornili na niekoľko rizikových bodov a chceli ho dokonca ministrovi vrátiť na prepracovanie, návrh neskôr poslanci tesnou väčšinou schválili a posunuli do druhého čítania. Podľa slov ministra Žigu bol „odborne fundovaný“ kritický príspevok liberálneho poslanca Karola Galeka.

Ten pochválil jednak zavedenie jednotného výkupcu elektriny z OZE a KVET, ale najmä nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý pochádza z dielne asociácie fotovoltikov (SAPI). Predovšetkým podnikom by mal umožniť vyrábať si vo vlastnom zariadení s inštalovaným výkonom do 500 kV zelenú elektrinu, spotrebúvať ju pre svoju potrebu a prípadný nadbytok predať. Keďže nebude mať nárok na podporu, nezaťaží koncovú cenu elektriny. Za elektrinu z lokálneho zdroja by sa navyše nemala platiť ani tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je aktuálne vo výške takmer 27 €/MWh.

Množstvo háčikov

Galek však poukázal na viacero problematických ustanovení v návrhu novely. Aj keď prechod na aukcie víta, varoval pred prílišnou autonómiou a koncentráciou moci na ministerstve hospodárstva (MH), ktoré má podrobnosti a podmienky zverejniť dodatočne. Existuje podľa neho obava, že sa zopakuje kauza expresného rozdania pripojovacích kapacít na fotovoltiku v objeme 120 MW niekoľkým vybraným podnikateľom z roku 2009, kedy bol Peter Žiga štátnym tajomníkom na MH.

Opozičný poslanec taktiež upozornil na výnimku pre teplárov, ktorí by podľa nového paragrafu 3c mali naďalej po rekonštrukcii ďalších 15 rokov poberať výkupné ceny, ktoré cez TPS zvyšujú koncovú cenu elektriny. Na rozdiel od OZE teda kogeneračné zariadenia nebudú musieť súťažiť v aukciách. Ide pritom aj o veľké zariadenia s elektrickým výkonom nad 1 MW, čo však usmernenie Európskej komisie o štátnej pomoci v energetike nedovoľuje. Aj preto sa Galek zaujímal o priebeh notifikácie takejto podpory a pripomenul, že ani súčasný systém podpory z roku 2009 nám Európska komisia dosiaľ neodobrila.

Ak sa má prevádzková pomoc poskytovať zariadeniam bez súťaže, štáty musia splniť niekoľko podmienok, a to preukázať, že v aukcii by bol oprávnený len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít; alebo by aukcia viedla k vyšším úrovniam podpory; alebo by súťaž mala za následok nízku mieru realizácie projektov. Takúto výnimku pre vymedzený počet teplární získalo od Bruselu napríklad susedné Česko, ktoré zároveň v rámci revízie musí overovať možnú nadmernú kompenzáciu u výrobcov.

Podľa predloženého znenia vládnej novely by navyše výkupnú cenu po rekonštrukcii mohla získať aj uhoľná elektráreň v Novákoch.

G komponent, historický deficit a kompenzácie

Novelou sa má tiež zaviesť povinnosť výrobcov uzavrieť zmluvu o prístupe a platba takzvaného G-komponentu. Karol Galek pripomenul, že je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu a znevýhodňuje to slovenských výrobcov oproti zahraničným, vrátane Slovenských elektrární, kde je štát 34-percentným akcionárom. Pre existujúce zariadenia, ktoré tento poplatok nemajú zohľadnený v cenových rozhodnutiach, by to mohlo znamenať otvorenie konania a zvýšenie koncovej ceny. Po ukončení podpory by navyše povinnosť platiť G-komponent mohla viesť k likvidácii zdrojov.

Nebezpečenstvo vidí aj v tom, že tri regionálne distribučné spoločnosti by si mohli v budúcnosti nad rámec oprávnenej korekcie u regulátora uplatniť historický deficit vyplývajúci z doterajšieho vykupovania zelenej elektriny, ktorý si pritom dosiaľ v rámci správnych či súdnych konaní nenárokovali.

Návrh kompenzácií vynaložených nákladov na podporu OZE asi 200 priemyselným podnikom v sume približne 80 miliónov eur ročne opozícia vníma ako nesystémové opatrenie v duchu plynových vratiek, ktoré navyše firmy ani nemajú garantované. Galek namiesto toho navrhuje plošne zrušiť dotovanie spaľovania domáceho uhlia a zaviesť viaczdrojové financovanie zo štátneho rozpočtu napríklad aj z predaja emisných povoleniek.

Vládna novela zákona obsahuje podľa neho „množstvo nášľapných mín“.

„Tento zákon ide proti odberateľom elektriny, zamestnávateľom aj domácnostiam, keďže vytvára priestor na tunelovanie peňaženiek ľudí a politickú korupciu. V minulosti sme vypočítali, že po odstránení všetkých politických zásahov do cien elektriny by každá jedna domácnosť na Slovensku ročne ušetrila 80 eur,“ uviedol poslanec Galek na tlačovej konferencii.

V rámci pokračujúceho legislatívneho procesu novely sa očakáva predloženie viacerých pozmeňujúcich návrhov. Minister Žiga poznamenal, že je otvorený ďalším rokovaniam o podobe novely zákona.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK