5. 2. 2018
Zdroj: Freepik
Minister hospodárstva Peter Žiga pred niekoľkými týždňami potvrdil prioritný záujem jeho rezortu dotiahnuť reformu systému podpory obnoviteľných zdrojov aj úpravu platieb pri tarife za prevádzkovanie systému (TPS) do úspešného záveru. Zníženie poplatkov sa má týkať asi 200 firiem. Obdobne ako v Nemecku, aj u nás by sa zľava mala vzťahovať na približne 35 – 40 % spotreby elektriny na Slovensku.
Dnes má zľavu len štvorica vyvolených podnikov pripojených priamo do prenosovej sústavy, ktorými sú Duslo, Fortischem, OFZ a Slovalco. Na rozdiel od ostatných odberateľov platia len 5 % z TPS, ktorá je pre tento rok na úrovni 26,2011 €/MWh. Rovnakú zľavu majú tiež z ďalšej tarify za systémové služby – TSS. Od začiatku budúceho roka sa ale zľava z taríf, resp. z podpory OZE pre týchto štyroch odberateľov, musí zosúladiť s usmernením EÚ o štátnej pomoci, inak by šlo o neoprávnenú pomoc. Ako to môže po novom vyzerať v praxi?
Základné rysy
Keďže Brusel už Nemcom väčšinu výnimiek a zliav pre energeticky náročný priemysel odsúhlasil, prebratie tohto modelu sa javí ako administratívne aj nákladovo najjednoduchšia cesta pre posilnenie ich konkurencieschopnosti. Platí, že pri prvej spotrebovanej gigawatthodine elektriny platia všetci odberatelia plnú sumu podpory OZE. Ďalej sa ponúkajú dve možnosti.
Európska komisia schválila zoznam odvetví, v ktorých si podniky môžu uplatniť zľavu z poplatku OZE až vo výške 85 %. V prípade Slovenska by to predstavovalo spotrebu asi 5,3 TWh. Nižší poplatok by po novom mali firmy ako U.S. Steel Košice, Železiarne Podbrezová, Slovnaft, ale tiež ďalšie chemické, kovospracujúce či papierenské podniky.
Tri podniky s elektro-energetickou náročnosťou nad 180 % (Fortischem, OFZ a Slovalco) by mohli mať naďalej zľavu až 95 %, t.j. takmer 25 €/MWh. Spolu predstavujú ďalšiu spotrebu elektriny asi 3,8 TWh.
Táto možnosť zliav by Slovensko ročne stála asi 80 miliónov eur.
Ak by navyše slovenská vláda chcela byť tak štedrá ako nemecká aj k automobilkám, potravinárstvu, strojárstvu či výrobcom textilu, musela by zohnať ďalších 20 miliónov eur pre podniky, ktoré nie sú na zozname EK, ale Brusel im po zdokladovaní elektro-energetickej náročnosti nad 20 % tiež povolil zľavu 85 % z OZE poplatku. Na Slovensku by šlo o dodatočnú spotrebu elektriny 1,5 TWh.
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR
Oproti súčasnosti by sa tak mierne zvýšil OZE poplatok len pre jediný podnik – Duslo Šaľa zo skupiny Agrofert. Vykazuje totiž elektro-energetickú náročnosť iba vo výške okolo 25 %. Podnik by mal preto platiť aspoň 10 % poplatku OZE. Avšak ak by mal nárok aj na 100-percentnú zľavu na ostatné zložky v rámci TPS, ktoré sa týkajú kogenerácie elektriny a tepla, spaľovania domáceho uhlia v Novákoch a poplatkov pre OKTE, vo výsledku by to znamenalo 93% zľavu z poplatku TPS.
Z pracovných materiálov MH vyplýva, že rezort nemá záujem poskytnúť zľavu z OZE poplatku firmám z odvetví obchodu a služieb, ako je to napríklad v susednom Rakúsku. Nespomínajú sa ani železnice, hoci v Nemecku je to práve koľajová doprava, ktorá má spomedzi viac než 2200 energeticky náročných firiem jedny z najväčších úľav z príplatku na OZE.
A čo ostatní odberatelia?
Ako sme uviedli v nedávnom článku, pred pár dňami ešte nebola na svete dohoda medzi ministerstvom hospodárstva a financií či sa vzniknutý výpadok príjmov vykryje z úveru alebo štátneho rozpočtu. V Nemecku šiel vývoj iným smerom, ktorý by mal byť poučením aj pri preberaní uvedeného modelu zliav pre podniky.
Denník Frankfurter Allgemeine uviedol, že nemecké podniky vďaka zľave z podpory OZE vo výsledku ušetria 6,5 miliardy eur, čo predstavuje takmer štvrtinu celkových ročných platieb na OZE príplatok.
Tento výpadok platieb na OZE sa však odrazil v cenách elektriny pre menšie firmy, živnostníkov a domácnosti, ktoré teraz nesú väčšiu finančnú záťaž. Aj preto sa v Nemecku čoraz silnejšie ozýva kritika nespravodlivého rozloženia bremena podpory OZE, ktoré je výsledkom politických rozhodnutí.
Na Slovensku sa počíta s tým, že domácnosti i firmy nespĺňajúce podmienky úľav pre časť priemyslu, budú naďalej platiť TPS-ku podľa doterajšieho postupu. Systém už dosiaľ vygeneroval deficit niekoľko stoviek miliónov eur a zníženie záťaže sa dá očakávať až okolo roku 2025, kedy po 15-tich rokoch skončí podpora pre prvé dotované OZE zariadenia, a za predpokladu, že na nové zariadenia sa bude podpora vyplácať podľa výsledkov aukcií.
Samo-dodávatelia
Na pozore by sa mali mať aj tí výrobcovia, ktorí vyprodukovanú elektrinu využívajú na vlastnú spotrebu, a označovaní sú ako samo-dodávatelia. Dosiaľ boli v Nemecku úplne oslobodení od príplatku na OZE. V decembri 2017 ale Európska komisia schválila plán nemeckej vlády postupne zaviesť povinný príspevok na podporu OZE aj pre túto kategóriu výrobcov. Existujúci samo-dodávatelia musia od začiatku tohto roka platiť 20 % z OZE príplatku, akonáhle prejdú modernizáciou. Ak sa zvýši výkon inštalovaného zariadenia, platia plnú sumu podpory OZE.
Noví samo-dodávatelia, čiže tí, ktorí zariadenia na výrobu elektriny z OZE sprevádzkovali od 1. augusta 2014, majú nárok na oslobodenie alebo zníženie príplatku na OZE len ak nepoberajú inú priamu podporu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov Energiewende. Vlastníci zariadení s výkonom do 10 kW podľa Bruselu spadajú pod hranicu de minimis a výnimka z príplatku OZE sa tak nepovažuje za štátnu pomoc.
Obdobnú úpravu, resp. úľavu z podpory OZE mali do konca roka 2017 aj samo-dodávatelia využívajúci kogeneráciu elektriny a tepla (bez OZE). Európska komisia ale zatiaľ nerozhodla o ďalšej aplikácii tohto oslobodenia a od začiatku tohto roka tak musia aj títo samo-dodávatelia, ktorí zariadenia sprevádzkovali od augusta 2014, platiť plnú sumu príplatku na obnoviteľné zdroje.
Ak sa slovenskí zákonodarcovia nechajú Nemeckom inšpirovať aj pri zavedení tohto príspevku na podporu OZE, môže to skomplikovať niektoré plánované investície do decentralizovaných zdrojov. Avšak v prípade, že takéto zdroje nebudú poberať žiadnu priamu finančnú podporu, ich prevádzkovatelia majú k dispozícii silný argument o tom, že by mali byť od poplatku na OZE oslobodení.
